Dnes je: sobota - 4.12.2021, Meniny má: Barbora, Barbara

Úvod

Aktualizované: 03.12.2021

Návštevy: 63286

Fotografie z roku 2012



Akcie: 615 Foto galérie: 476 Videá: 190 Odkazy: 515 Komentáre: 1109

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: sobota - 20.11.2021
Pohorie: Strážovské vrchy
Vzdialenosť: 15.1 km
Čas: 5h 48m
Stúpanie: 886 m
Klesanie: 886 m
Náročnosť trasy: 5
Body do rankingu: 59.1
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Pi - 19.11.2021
Vinco Vinco Pi - 19.11.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Horná Poruba – Nad Hornou Porubou – Sedlo Palúch – Vápeč (956 m) – Sedlo Palúch – Nad Hornou Porubou – Osikoviny (524 m) – Háj, osada – Štyri lipy – Iliavka, chaty – Vlčinec (687 m) – Horná Poruba, hradská – Horná Poruba

Poznámka k akcii

Odchod ráno o 07:00 hod. z Piešťan

Doprava sa dohodne podľa počtu prihlásených. Záujemci neváhajte a prihlasujte sa.

Komentáre:

Vinco Vinco
2

Úvod

Je piatok 19.11. V práci s Jožom hádžeme po sebe očkom a hovoríme si „cez weekend by to šlo“. A naozaj to šlo. Dohodli sme spolu destináciu a ja som mal dohodnutú akciu vložiť na stránku. Po práci prichádzam domov a usadám za počítač. Kreslím na mapy.cz trasu a volám Jožovi, lebo som potreboval niečo upresniť. Nedokreslil som. Jožo mi povedal, že akcia je na stránke už vložená. Tak som sa aspoň prihlásil. Čo však s účasťou? Pôjdeme len dvaja? Pýtam sa sám seba. A tak roztáčam telefonický boj o ďalších účastníkov.

Volám Danke. Prečo? Lebo tento rok sa akosi rozbehli a sú aj s Petrom hladní po akciách grin Dostávam odpoveď, že aj ony mali na pláne tento weekend niekam ísť. Tak prihlásenie na akciu nechávam na ňu. Dnes už vieme ako to dopadlo.

Volám Ivanovi. Dostávam odpoveď, že on je na Štrbe a akciu nestíha, ale osloví „severanky“, či nechcú ísť. Dostávam od Ľudky SMS-ku, že kedy sa zajtra štartuje, že majú s Majkou záujem. No večer sa z ďalšej SMS-ky dozvedám, že nejdú. Škodááááááááá. A tak som sa snažil a nič. Ešte som do sobotného rána tajne dúfal, že sa niekto pridá ale márne. Ideme len dvaja. Ja a môj verný priateľ Jozef. Po dlhej dobe samy na akcii. Už som zabudol aké to je, keď v minulosti sme spolu absolvovali väčšinu akcii iba my dvaja.

Tradícia

Áno je to tradícia. Vždy, keď ideme na Žilinský smer, zastavujeme v Zadarmovciach na káve. Aj dnes tomu tak bolo. Malo to len malú chybu. Keď sme obdržali kávu pri platení, akosi sme zabudli, že cukor a smotana sa do tejto kávy pridávajú na mieste k tomu určenému. A tak sme pili neosladenú kávu bez smotánky. Ale zato sme si spravili jednu fotografiu vonku a to s Trenčianskym hradom a tečúcim Váhom v pozadí. Vo vnútri si smeli sadnúť iba OTP a k tým my dvaja nepatríme. Čo už. Aj bez sedenia sa zaobídeme.

Putovanie

V Hornej Porube za tú dobu čo sme tu naposledy boli, vybudovali parádne parkovisko pre návštevníkov. Je presne oproti Hasičskej zbrojnici. Je tu aj detské ihrisko a tak, kto sem príde s deťmi, ony sa zatiaľ môžu pred odchodom na turistiku krátko na ňom pohrať. Hraví sme boli aj my dvaja. Jozef vyskúšal hojdačku a ja zas preliezačku. Proste sme stále deti grin

Prvý cieľ

Už od dediny je vidieť majestátny Vápeč. No dnes bola hmla a preto sme išli do „neznáma“. Tajne sme dúfali, že časom sa vrch odkryje a my budeme mať výhľady. Jedno je niečo chcieť a druhé je niečo dostať. Dnes nebol ten čas niečo dostať. Príroda je mocná a treba ju rešpektovať. A preto ja často hovorím, že každé počasie má svoje čaro a všetko je pekné a treba využiť každú chvíľu, keď môžeme byť „vonku“ a užívať si.

Cesta na Vápeč nie je príliš namáhavá a strmá. My sme si cestou naň spravili dve zastávky. Prvú pri studničke a druhú v sedle Palúch. Tu sme aj odbočili a po Ceste hrdinov SNP sme navštívili blízku vyhliadku, kde na Jozefa v malinkej jaskynke čakala keška. Po odlovení sme neodolali volaniu Vápča.

Na vrch sme dorazili spolu. No než som sa stihol rozložiť na gastronomickú prestávku Jozef niekam zmizol. Keškár. Čo už. A tak som na vrchole sedel sám a občerstvoval sa. Po chvíli na vrchol dorazil starší pán. Hodili sme pár slov a aj on za chvíľu „zmizol“. Ďalším bol mladý pár. Ten sa na vrchole zdržal dlhšie. Podebatovali sme o turistike, vzájomne poukazovali pár fotografií z minulých akcií. Ony boli na Vápči pred týždňom na západ slnka. Aké romantické. Škoda, že nie som aj ja mladý. Aj ja by som rád bol s mojou milovanou na západe slnka grin

Ako si tak papám a pijem, čas sa míňa a Joža nikde. Začínam po ňom pátrať. Na každú svetovú stranu volám Jožoooooooooo. Žiadna odpoveď. Už som si myslel, že sa mu niečo stalo, keď sa tu zrazu z hmly vynorí chlapík. Lepšie sa prizriem a to Jožo. Huráááááá. Žije. Ešte sme chvíľu pobudli na vrchole kvôli fotkám, ale potom bolo treba pokračovať.

Krátka zastávka

Na krátko sme sa zastavili pri jazierku, ktoré je pod Vápčom. Je to pekné miesto, kde sa dá posedieť a aj opekať, lebo súčasťou miesta je aj ohnisko a prístrešok. Cestou sem sme išli prudko dole a cesta sa dosť šmýkala. A keď sa šmýka, čo sa vyskytne? No predsa pád. Nie, Jožo nepadol, ale zato ja áno. Bol to moment. Ľavou nohou som stúpil na šmykľavý koreň a bolo dokonané. Nohy mi vyleteli do luftu a ja som padol rovno na chrbát. Ešte že turisti nosia na chrbte ruksak. Ruksak aj mňa zachránil pred pohromou. Stlmil celý náraz na zem a odnieslo si to iba špinavé oblečenie a ľavá ruka. Chvalabohu. Pokračovali sme bez ujmy ďalej vo dvojici.

Druhý cieľ

Už pri klesaní do časti Štyri lipy sme mali celú cestu pred očami kopec oproti. Jožo spomínal, keď naň liezol s Marošom, že to bolo dosť „výživné“. Mali sme sa na čo teda tešiť grin A naozaj. Síce stúpanie nie je extrémne dlhé, ale zato výživné áno. Je to naozaj prudký kopec. Našiel by som zopár paralel, spomínajúc na iné tiež výživné kopce, ale načo. Keď si tu a chceš navštíviť Vlčinec musíš si proste máknuť. Preto chodíme na turistiku, aby sme si mákli. Po rovinke chodiť, to nie je turistika. A tak ani neviem ako, zrazu sme sa ocitli na tomto tiež peknom a výhľadovom kopci. Naša námaha bola odmenená výhľadmi, hoc pár hodín pred tým, bol aj Vlčinec čiastočne v hmle. Ja to beriem ako odmenu za vykonanú námahu, preto sa oplatí si máknuť.

Prestávku sme využili dosýta. Doslova dosýta som sa cítil ja, po skonzumovaní druhého obloženého rožka. Často sa mi nestáva, že zjem na turistike všetko, čo si z domu prinesiem grin Dnes to bolo ale iné. Kultúrnu vložku pri prestávke zabezpečil Jozef, so svojim „lietajúcim vtákom“. Škoda by bola nevyužiť kopec s výhľadmi a ešte aj bez hmly.

Záver

Po tom, čo sme odišli z Vlčinca, už iba raz sme zastavili svoje kroky. Prameň pri kaplnke Panny Márie v časti U Smrčkov si to určite zaslúžil. Spolu s Jožom sme ochutnali jeho chuť a výdatnosť. Nie je nad vodu z prameňa. Pre turistu je to priam nutnosť využívať prírodne vodné zdroje pri putovaní. Udržujú nás pri živote smile A my sme využili tento dar a aj pekne v duchu poďakovali.

Posledná trasa už viedla iba do Hornej Poruby. Ani teraz, keď sme hodili sem-tam očkom na Vápeč nebol „vyzlečený“ z hmly. Preto sme sa s Jožom zhodli, že Vápeč musíme znovu navštíviť, keď bude počasie prijateľnejšie a Vápeč sa nám ukáže celý vo svojej nahote.

Pán Vápeč – niekedy nabudúce dovidenia.

Dodatok

Na Vápči som bol tri krát. Dnes a pred tým v roku 2016 a 2019. No musím povedať, že vždy to bolo „silné“. Aj ja, ktorý si niektoré fragmenty z turistík nepamätám si na tieto dve predchádzajúce návštevy pamätám dopodrobna. Je neskutočné, ako sa mi niektoré zážitky z minulých Vápčov zapísali do pamäte. Počas celej tejto cesty sa mi vynárali z pamäte, ako by to bolo včera. A to je dobré. Lebo musím povedať, že každá návšteva Vápča je pre mňa „silná“.

Ďakujem Jožovi, že vymyslel túto veľmi zaujímavú trasu a že sme mohli opäť spolu, iba my dvaja, zažiť pre mňa „silný“ Vápeč.

komentár: 1129 pridaný: 27.11.2021 - 18:21
Jozef Jozef
1

Cez víkend niekam pôjdeme. Kam? A kto? To je zatiaľ nejasné. Žiadne strachy, to sa vyjasní. Naozaj sa vyjasnílo. Aspoň čo sa týka miesta a účasti. Počasie sa však na vlne jasnosti nezviezlo. Tušili sme to, ale dúfali sme. Tentoraz zbytočne. Nevadí. Aspoň budeme mať trochu pohybu a čerstvý vzduch. A výhľady? Nebudú. Tak nebudú, aspoň máme o dôvod navyše, aby sme sa sem niekedy vrátili.

Po dlhej dobe sme na akcii zase iba my dvaja s Vincom. Nevadí. Mne Vincent nevadí. Ani hory. Kdekoľvek. Len som bol trochu nedôsledný. Vincenta som „zabudol“ upozorniť, že bude prítomných zopár kešiek. No, zopár… Párne číslo to však bude! Vincentovi to radšej nepoviem, ale bude to tesné. Takmer dvojciferné číslo. To už naozaj zaváňalo keškobraním. Možno sa inšpiruje a uvidíme sa na nejakom inom naozajstnom keškobraní… Možno, ale na keškobranie budem musieť doniesť množstvo štartovného, vrcholového a keďže sme na keškobraní aj „nálezného“, aby toľko netrpel, alebo aby si ani nevšimol, kde sa to vlastne ocitol.

Ide to. Nie je to až také strašné. Občas sa človek šmykne, ale ide to. A sme na vrchole. Občas niekoho stretneme. Nie je to veľa ľudí. Možno kvôli počasiu. Preto stretáme iba miestnych dobrodruhov a SNP-čkarov. Spočítať ich dokážeme na prstoch jednej ruky. Trochu sa to zmení na zostupe. Nie, počty turistov prudko nestúpli. Iba traja ľudia. Ale akí!

Krásu nehodnotíme. Boli to chlapi. Len trochu odvážnejší. Pokročilý november. Čo si na seba dať? Vyhodnotili to na kraťasy. No, do kopca by to v košeli šlo. Aj my sme šli. Vetrovku bolo treba až na vrchole. Trochu fúkalo. Ale kraťasy? A to jeden z nich bol hore bez. Ani tričko nemal. Vraj len skúša. A to nemali dolu v dedine ani štartovné…

Dolu to ide. Samé. Aj Vincent to zistil, že samé. Ani nepomyslel, ani nič nestihol urobiť a už bol dole. Síce nie úplne dole pri aute… Potom vstal. Ani nebol moc špinavý od blata. Takže ho vpustím do auta. Po trochu šmykľavom klesaní z Vápča je to už pohoda. Pohoda až po stúpanie na Vlčinec. Tam pohoda končí… a s ňou občas aj dych. Nie, nie sme pozitívni. Len je to trochu do kopca a kondička sa neprihlásila na akciu… Stáva sa.

Vincent je nadšený! Objavil v ruksaku druhý obložený rožok. Nielen preto. Nevšimol si, koľkú kešku v poradí som už našiel. Zase nie len preto. Vypustil som drona. Aj teplý čaj bol. Len tie výhľady. Nemôžem ich nazvať neopakovateľnými. Už som ich zažil minule, keď som tu bol s Marošom. Vápeč? Kde je? No tam! Kde tam! Tam si ho so svojou bohatou fantáziou predstav a tam bude!

Vincent vraví, že sa sem ešte niekedy vrátime. No, vrátime. Som tu druhý raz, a ešte som odtiaľto výhľady nezažil. Aj to sa stáva. Nevadí, nabudúce sem pôjdeme v priaznivejšom počasí. A možno nie a pôjdeme niekam úplne inam…

komentár: 1124 pridaný: 21.11.2021 - 19:05

Reakcie na komentár 1124

Roman Roman
1

Jožo,, nezahmlievaj! Zo štyroch výstupov na Vápeč si sa zúčastnil všetkých štyroch. Amálka bude sklamaná, keď sa dozvie, že si zabudol ako sme skákali do suchého lístia. grin

komentár: 1125 pridaný: 23.11.2021 - 21:01

Reakcie na komentár 1125

Jozef Jozef
1

Máš pravdu Roman. Na vrchu Vápeč som bol viac krát ako iba dva. V tomto prípade som ale myslel Vlčinec. Tam som bol iba druhý krát a v oboch prípadoch som nemusel zahmlievať. Hmla tam už totiž bola. A rýchlejšie, ako my na vrchole… Na skákanie do lístia som nezabudol. Ako by som mohol? Proste povinná disciplína… pre niektorých.

komentár: 1126 pridaný: 24.11.2021 - 10:16