Vinco
Najprv pekného VALENTÍNA všetkým
Úvod
Túto akciu som vložil minulú stredu. Potešilo ma, že niekto na ňu
zareagoval. Bol to Rado a viem, že veľmi zavážila návšteva
„horolezeckých skál“, ktoré som do cesty naplánoval. Mohol som teda
dúfať, že tentokrát nepôjdem sám.
Deň pred akciou mi ráno volá Jozef, že chystá na sobotu akciu a že či
nechcem ísť tiež. Neskoro. Ja som bol už rozhodnutý. Musel som ponuku
odmietnuť. Za prvé, akcia bola dlhšie naplánovaná a za druhé, nemôžem
Rada nechať v štichu.
Štart
Autobusár, s ktorým som sa prvýkrát zoznámil 9. januára, ma doviezol do Dechtíc. O pár minút dorazil na zastávku Rado a dopravil nás na štart akcie – Dobrú Vodu. Po dlhej dobe som v tejto divnej dobe naživo videl jednu z našich kvetiniek Majku. Áno. Logicky, viezla auto späť domov. Ja som bol rád, že som sa mohol s ňou vidieť, porozprávať a pozdraviť. Ďakujeme Majka za Tvoju ochotu. Než Majka odišla a mi tiež, stihli sme jednu spoločnú fotku na námestí.
Prvé zastavenie
Bol to zároveň zlatý klinec programu. Asi po štyroch kilometroch sme
dorazili k lezeckým skalám konkrétne k Hodinkovej veži.
Od chodníka je to prudko hore po popadaných kameňoch. Námaha sa však
vyplatí. Je to zaujímavé miesto, nie však výhľadové. Pre výhľady si
treba ísť zhora skál po inej trase. Dnes sme nemali na to čas a ani plán na
vyhliadku ísť. Tá bude predmetom celkom inej akcie, ktorú naplánujem na
jar. Lákadlom tejto akcie nebude len spomínaná vyhliadka, ale aj návšteva
nášho slovenského „Malého Kjeragboltenu“. Už teraz sa
na to teším.
Krásne výhľady sme zažili na vyhliadke Veľký Autobus, kde
sme si s Radom dali krátku pauzičku. Posedeli sme na tunajšej lavičke,
zjedli jablko, pofotili pár úchvatných záberov a pobrali sa ďalej.
Druhé zastavenie
Sme absolvovali pri občasnej vyvieračke pod Bacharkou, ktorá pri našej návšteve získala status trvalá vyvieračka. Môže za to množstvo vody, ktoré v predchádzajúcich dňoch napojilo podzemný zdroj. Plaziaci potôčik od vyvieračky nám s hrdosťou ukázal krásu pôsobenia vody a prírodných síl. Stalagmity na brehu potôčika okamžite získali našu pozornosť. Kto by takejto kráse odolal?
Tretie zastavenie
Dôvodom tretieho zastavenia bol prameň pri Včelích skalkách. Na tomto mieste sa nachádza sedenie a tak sme ochotne využili príležitosť na občerstvenie. Chvíľu sme tu pobudli aj preto, že sme chceli preskúmať, prečo sa rodiaci potôčik po pár metroch opäť schováva do zeme. No na nič sme neprišli. Zostalo iba konštatovanie, že je to najkratší potôčik v Malých Karpatoch.
Štvrté zastavenie
Na Juríčkových jamách sme sa iba na chvíľu zastavili. Bolo to naozaj iba krátke zastavenie. Príčinou bola rozlúčka s Radom, pretože od tejto chvíle sme išli každý svojou cestou.
Piate zastavenie
Od rozdelenia s Radom som kopol do vrtule. Zdržiavalo ma iba občasné „nakrúcanie“ filmového materiálu. Preletel som okolo chaty Dolina na Výtoku, neskôr pozdravil moju známu Malú Klenovú, vyšliapal notoricky známy kopček nad Dolnou Pustou Vsou, až som dorazil na Orlie skaly. Tie dnes nemohli chýbať v mojom itinerári. Úprimne som sa na vyhliadku zo skál tešil, pretože dnes konečne po dlhej dobe mohli byť výhľady. A ony naozaj boli. Moja námaha, ktorú som dnes vynaložil bola odmenená, za čo ďakujem pánu Bohu.
Posledné zastavenie
Bolo až doma. Predchádzalo mu ale adrenalínové prekonávanie zrázu na mieste zvanom Horné úvozy a trmácanie sa po oráčine k Baraniemu dvoru. Ešte pred tým som premárnil príležitosť natočiť srnky. Výsledok snaženia uvidím až po kontrole video materiálu. Posledné nezáživné putovanie od Baranieho dvora po betónovej ceste skrášlili nádherné výhľady na Považský Inovec.
Záver
Teší ma, že dnes som nebol sám. Prítomnosť Rada, jeho znalosti a rozprávania o navštívených miestach ma nesmierne obohatili. Verím, že si to užíval rovnako ako ja a bol to aj pre neho príjemne strávený čas v našej nádhernej prírode. Rado ďakujem.
Dovidenia milí turisti spolku PAT a MAT. Dúfam, že sa čoskoro budeme môcť spoločne stretnúť na nejakej akcii spolku.
