Jozef
Čo teraz? Kam? Slovensko je síce našťastie hornaté, ale nie každý okres má to šťastie, že jeho súčasťou je známy vrchol. Stačil by aj vrchol s peknými výhľadmi. Čo ale v prípade, že bývate v Hlohoveckom okrese? Čo sa týka vrchov, zo susedných okresov je na tom horšie už iba okres ležiaci na juhu – Galanta.
Nech je to s vrcholmi v okolitých okresoch ako chce, my môžeme chodiť len po tom našom. Takže kam? Nebudeme trocháriť a navštívime hneď ten najvyšší! Letmý pohľad do mapy a máme ho. Je ním „Holý vrch (432 m)“ ležiaci v južnej časti pohoria Považský Inovec. Máme šťastie, kúsok od neho vedie aj turistická značka. Aj počasie je jasné. Jasno má byť, ale inde. Nevadí. Čo som počul, tak či tak, má byť Holý vrch zarastený. Ale vraj vyrúbali z neho kúsok. Ak sa zle zorientujeme, možno naň aj natrafíme!
Žiadne jemne primrznuté. Blato. Zatiaľ je to však znesiteľné. Cesta nám ubieha. Poznáme ju z HP pochodov. Nejedného sme sa aj zúčastnili, pretože ich cieľom je zdravý pohyb v prírode. Zhodou okolností náš tiež. Išiel som tadiaľto viac krát a aj tak ma občas niečo prekvapí. Roman mi ukázal chajdičku kúsok od červenej turistickej značky. Lístia niet na stromoch a preto ju tentoraz pozorný okoloidúci turista dokáže zbadať. Musí sa však pozerať na správnom úseku turistickej značky v daný moment na správnu stranu…
Čím viac kilometrov máme za sebou, tým viac blata sa nám stavia do cesty. Našťastie už odbočujeme z turistickej značky. Na úpätí Holého vrchu sú občas húštiny. Nie je nutné ísť zrovna cez ne. Zase až toľko zážitkov nepotrebujeme. Kedysi vraj bol Holý vrch naozaj holý. Mohla za to ľudská činnosť. Asi sa tu pásli ovečky. Veď kúsok vedľa je zasa „Ovčia skala“.
Dosiahli sme vrchol najvyššieho vrchu okresu! Podľa očakávaní je zarastený. Nezostupujeme tou istou trasou. A to je naše šťastie, lebo sme natrafili na výsek, čo mi prednedávnom spomínal bývalý kolega. Nekecal. Výsek je úzky a z dediny ho nevidieť. Šikovné. Vďaka nemu sú však odtiaľto aspoň obmedzené výhľady.
Pravý Holý vrch máme za sebou a teraz je načase navštíviť aj naozaj holý vrch, aby sme mali aj nejaké výhľady. Stalo sa. Trochu proti bolo blato, ale nakoniec sme to zvládli. Počasie však dnes neumožňuje ani bežné výhľady. Nevadí. Veď hlavnými cieľmi dnes boli zdravý pohyb v prírode a popri tom dosiahnuť najvyšší vrch okresu. A to sa podarilo.
DODATOK – NAJVYŠŠIE VRCHY V OKOLITÝCH OKRESOCH:
GALANTA – Je na tom horšie ako Hlohovec. Niet sa čo čudovať, väčšina okresu leží na Podunajskej rovine. Len dva malé kúsky na severe nie. Tam totiž zasahuje Podunajská pahorkatina. Práve v jednom z týchto kúskov sa nachádza najvyšší vrchol okresu Galanta. A poskytuje kruhový výhľad! Kopček v poli je proste taký. Síce naň nevedie turistická značka, ale máte na výber z viacerých poľných ciest. Ak ste ortodoxní a odmietate tento „vrchol“ uznávať lebo… nie je v zozname vrchov Geodetického a kartografického ústavu… máte šťastie. Nie je to jediný vrchol. Leží tu aj jeden zo štyroch vrchov Podunajskej roviny. Je ním „Spodný diel (122 m)“. No a ten je zapísaný aj v spomínanom zozname.
NITRA – rovnako ako v prípade Hlohovca najvyšší vrch nie je výhľadový. Je ním"Žibrica (617 m)" . Výhľady sú iba z nižšie položenej lúky vo výške 440 – 460 m. V okrese sú však aj iné vrchy, ktoré poskytujú čiastočný výhľad. Medzi najznámejšie vrchy určite patrí Zobor.
PIEŠŤANY – Najvyšší vrchol „donedávna“ tiež neposkytoval výhľady. Vďaka rozhľadni to už nie je pravda. Je ním "Marhát (748 m).
TOPOĽČANY – Najvyšším vrchom v okrese je „Panská Javorina (943 m)“, ktorá je tretím najvyšším vrchom Považského Inovca. Aj tu postavili rozhľadňu. Do okresu zasahuje aj časť pohoria Tribeč a leží tu aj jeho najvyšší vrch „Veľký Tribeč (829 m)“.
TRNAVA – Najvyšším vrcholom okresu sú „Záruby (768 m)“. Leží tu však viacero zaujímavých vrcholov Malých Karpát.