Dnes je: utorok - 9.8.2022, Meniny má: Ľubomíra

Úvod

Aktualizované: 09.08.2022

Návštevy: 76197

Fotografie z roku 2016



Akcie: 680 Foto galérie: 532 Videá: 226 Odkazy: 549 Komentáre: 1248

Login:

Heslo:

On-line: 6

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: sobota - 22.05.2021
Pohorie: Veľká Fatra
Vzdialenosť: 18.5 km
Čas: 5h 37m
Stúpanie: 650 m
Klesanie: 1237 m
Náročnosť trasy: 6
Body do rankingu: 74.6
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Ne - 21.03.2021
Mišo Mišo Po - 22.03.2021
Peter Peter Ut - 11.05.2021

Je mi to ľúto, ale križuje sa mi to s firemným teambuldingom. Budem na Vás myslieť.

Ivan Ivan St - 19.05.2021

.

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia3. akcia

Trasa akcie

Chata pod Borišovom, rázc. – traverz Ploskej – Chyžky – Koniarky – Ostredok (1596 m) – Frčkov (1585 m) – Krížna (1574 m) – Rybovské s. – Vyšná Revúca

Poznámka k akcii

Jarná trojdňová akcia: Veľko-Fatranská magistrála – 3. deň


Kto bude chcieť môže si ráno vybehnúť na Borišov (1510 m), ktorý je nad chatou.


Doprava domov po akcii:

Bus 508401 34
15.10 hod. – odchod z Vyšnej Revúcej od Jednoty
15.55 hod. – príchod do Ružomberka, AS (presun na železničnú stanicu cca 2 min.)
R 610 TATRAN
16.22 hod. – odchod z Ružomberka
18.52 hod. – príchod do Piešťan (19.04 hod. – príchod do Lepoldova )

Komentáre:

Vinco Vinco
1

…znova dobré ráno

Vstávam

Keďže včera večer pri večeri som si dohadoval / objednával raňajky, musel som vstávanie prispôsobiť práve tomuto. Pôvodne som sa dozvedel, že sa podávajú najskôr o 8.00 hod. Ihneď som v hlave „šrotoval“, či pri tak neskorých raňajkách vôbec stihnem na druhý deň dôjsť načas do Vyšnej Revúcej k autobusu, ktorý odchádza o 13.10 hod. Nasadil som smutné psie oči a vyšlo to. Chatárov som ukecal na 7.30 hod. Povedal som si, že každá minútka navyše príde vhod a tak som bol veľmi rád. Keď ráno o 6.30 hod. prvý krát zakikiríkal mobilný kohút, vystrelil som z postele ako struna. Nesmiem stratiť ani minútu.
Presne päť minút pred pól ôsmou už sedím za stolom a čakám na párky, chlebík a teplý čaj. Chvíľu som sa s raňajkami trápil, ale nakoniec som ich do svojich útrob nejako dostal. Nakoniec som pani chatárku poprosil o naplnenie fľaše vodou a druhú fľašu kofolou. Vyrazil som na poslednú časť trasy.

Vyrážam

Za dverami chaty vyberám GoPročku, aby som natočil svoj odchod. Keď tu zrazu uvidel som včerajšiu priateľku Peťku, ktorá sa práve vrátila z vrcholu Borišova. Prehodil som s ňou ešte pár slov. Ona mi vysvetľovala, že zmenila trasu, kvôli zhoršenému počasiu nad Suchým a tak som jej poprial veľa šťastia na jej ďalšej ceste a pritom som ju zvečnil v práve natáčanom videu. Potom som sa už vydal na cestu.

Prvé zastavenie

Už po pár stovkách metroch som sa zastavil „Nad Studeným“, kde sa križuje červená s modrou značkou. Odbočil som na modrú, ktorá vedie traverzou popod Ploskú a to z dôvodu šetrenia času. Pamätáte? Chcem stihnúť autobus. Na Chyžky, kde sa opäť značky stretajú to trvá 45 min. Mne to trvá 35 a tak som rád, že skracujem potrebný čas.

Druhé zastavenie

Po tridsiatich minútach prichádzam na Koniarky a lovím v pamäti. Nebojte sa! Rozpamätal som sa. To miesto, presnejšie to, čo bolo za kopčekom mi z hlavy nikdy nevyfúka. Pre pamätníkov. Tým miesto bol salaš pod Suchým. Ihneď, ako som ho uvidel mal som živé spomienky na časy, keď sme v ňom prvý krát spali na našej výprave vo Veľkej Fatre v septembri roku 2013. To sa nedá nikdy zabudnúť. Idem ďalej.

Tretie zastavenie

Ale len krátke som absolvoval v traverze Suchého. Tu som stretol mladý pár trailistov. On v kraťasoch, ona v tenkých legínach a na sebe mali tenké nepremokavé bundičky. Inak v tom a od toho času bola celá trasa pod hmlou, výdatne pršalo a o prudkom vetre ani nehovorím. Chvíľu som sa s nimi rozprával, no po chvíli lamentovali, že im je veľmi zima a že musia pokračovať ďalej. Mali nasmerované na chatu pod Borišovom a tak som ich neotravoval a išiel som aj ja ďalej.

Štvrté zastavenie

Bolo až na Krížnej. No dovtedy som si riadne užil silný vietor a výdatný dážď. Kým som prišiel na Ostredok fúkal vietor zľava a za ním zas fúkal sprava. No každopádne oba riadne pichali. Dážď bol zmrznutý a tak pôsobil na tvári ako akupunktúra. Tento hrebeň ma riadne vyfúkal.
Keď som prichádzal ku Krížnej, zrazu sa z hmly vynoril ďalší mladý pár. A znova to isté. On kraťasy a ona tenké legíny, no na sebe mali navyše aj pršiplášte. Týchto som zdržal o niečo dlhšie ako prvý pár. Vydržali sa so mnou rozprávať až 15 minút. Pred odchodom mi venovali spoločnú fotografiu. Ja som im zaželal šťastnú cestu a pobral sa na Krížnu.
A tu som na chvíľu zastavil a nechal odpočinúť pleciam. Zjedol som keksík a napil sa vody. A tu zrazu. Z hmly sa noria nejakí ďalší ľudia. Teraz boli štyria. Traja páni a jedna žena s dieťaťom na prsiach. Pýtam sa ich. A čo Vy tu v takom počasí robíte? A ony, že zle odhadli počasie a nechceli sa už vracať do Starých hôr. Po chvíli pokračovali ďalej na hotel Kráľova studňa. Vôbec som im nezávidel, lebo ich oblečenie nebolo vôbec vhodné do aktuálneho počasia. Ja som nahodil batoh a začal klesať do cieľa.

Záver cesty

Nasledujúce dobrodružstvo začalo prudkým klesaním z Krížnej do Rybovského sedla. Chvalabohu, že terén nebol príliš rozmočený a dalo sa ísť vedľa chodníka po tráve. Do sedla som to zobral zhurta behom. Div sa svete, ani raz som nepadol. V sedle som opustil červenú SNP-éčku a ďalšia moja púť viedla zeleným chodníkom. Po pár stovkách metroch som narazil na prvý vodný prameň a vtedy to začalo. Chodník sa zmenil na jednoliatu šmykľavku. Mal som čo robiť, aby som každú chvíľu nepadol. Ešte som Vám nespomenul, že som mal tentoraz aj paličky. Áno mal a práve na tejto poslednej ceste mi veľmi pomohli. Mnohokrát ma zachránili, aby som „nehodil“ držku.
Keď som neskôr vstúpil do lesa, chodník bol ešte náročnejší. Nielenže bol šmykľavý, ale aj veľakrát zatarasený stromami. Aj tu bol polom značný. Na dno doliny som prišiel mokrý do nitky, dosť unavený, ale neskutočne šťastný, že ma čaká už iba 2.5 kilometrová rovná cesta do dediny.

Príchod do cieľa

Keď som prišiel do Vyšnej Revúcej, ihneď som sa prezliekol do suchých vecí. Počas celej trasy som v ruksaku nosil náhradné tenisky a nikdy som ich nepoužil. Ale teraz mali cenu zlata a len kvôli tomuto sa ich oplatilo nosiť. V čase, keď som sa prezliekal som si všimol, že z toho istého smeru ako ja, prišiel ešte jeden turista. A zamieril rovno do pohostinstva. A tak som nelenil, zobral caky-paky a zamieril do pohostinstva tiež. Príjemný výčapný ma bez problémov prichýlil. Vo vnútri bolo teplučko od krbu a tak krb poslúžil, aby mi uschla moja do nitky premočená bunda. Kým sa sušila otočil som dva piva a spomínanému turistovi, teraz už viem, že sa volá Martin, som ponúkol Horca. Martin vitamínmi nepohrdol a na oplátku zobral druhú rundu. Do odchodu autobusu sme sa svorne s výčapným a Martinom rozprávali o turistike. Zistil som, že sú to neskutočne dobrí ľudia. S Martinom sme potom spoločne cestovali do Ružomberka. On bol totižto Ružomberčan. Rozlúčili sme sa a ja som pokračoval na železničnú stanicu, odkiaľ mal odchod rýchlik Tatran.

Záver

Veľko-Fatranská magistrála je nádherná, nezabudnuteľná trasa. Počas troch dní putovania som zažil nezabudnuteľné zážitky a mal som len tie najlepšie pocity. Stretol som sa s veľmi milými ľuďmi, ktorí tak ako ja, aj ony majú rady Slovenskú prírodu a hory. Pre tých, ktorí nad jej prejdením uvažujú, môžem len vrelo odporučiť. Nebojte sa toho a choďte do toho. Neobanujete.

Ďakujem pánu Bohu, že držal nado mnou strážnu ruku, a že som v zdraví absolvoval túto mnohými vysnívanú časť Veľkej Fatry.

Ďakujem za všetko Veľká Fatra. Ďakujem všetkým dobrým ľudom, ktorých som mohol stretnúť. Ďakujem za všetko moje nádherné Slovensko.

komentár: 987 pridaný: 25.05.2021 - 21:03