Malé Košecké Podhradie – Košecký hrad, odb. – Vyhliadka pred hradom – Košecký hrad (454 m) – Košecký hrad, odb. – Malé Košecké Podhradie – Háj, osada – Pod Sokolom – Sokol (651 m) – Pod Sokolom – Háj, osada – Malé Košecké Podhradie
Ilivavka – Nad Iliavkou – Vlčinec (682 m) – Smrčkovci – Nad Iliavkou – Iliavka
Odchod o 08:00 hod. z Leopoldova.
Parametre akcie sú sčítané za obe časti.
Trasa 2. časti: https://mapy.hiking.sk/?…
Ešte som zabudol k budúcej akcii na tomto mieste (dátum konania neznámy), trasa bude takáto:
Ilava – Sokol – Vlčinec – Iliavka (https://mapy.hiking.sk/?… – 14,65 km, hore 913 m dole 752 m)
Autom sa odvezieme do Iliavky, odtiaľ autobusom do Ilavy k pivovaru a potom peši smelo ďalej.
Keď budeme na vrchu Sokol, pôjdeme pozrieť aj druhé vyhliadkové miesto na opačnej strane.
Dnes som bol v tom, že výhľady nebudú a nič nás neprekvapí. Mýlil som sa iba napoly, výhľady neboli. Zato zisťujem, že ma má stále čo prekvapiť. Po prvý krát sa nám s Marošom stalo, že na turistickej akcii pri šliapaní do kopca nám vyhrávala hudba! Pôvodne sme si mysleli, že si niekto pustil rádio, ale tie bubny zneli príliš živo. Nevadí, základ je, že pri našej dnešnej úvodnej rozcvičke – hradnom kopci sa pri hudbe dobre kráčalo.
Ani neviem, či môžem použiť slovo kopec, pretože síce naklonená rovina tomu zodpovedala, ale podľa „Zoznamu vrchov“ z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR to vrch nie je. Síce domáci mu dali meno Zámok, ale v Zozname vrchov by sme vrch Zámok v katastri Košeckého Podhradia hľadali márne. Našli by sme tam 4 vrchy s názvom Zámok, ale ani jeden nie je ten náš dnešný.
Po rozcvičke sme rázne vykročili k nášmu druhému cieľu – vrchu Sokol. Rázne to bolo po prvé vážne stúpanie. Vrchol poskytuje obmedzené výhľady, je tam vrcholová kniha a ohnisko, ktoré sme ráčili zneužiť iba vďaka Marošovi, ktorý bol na rozdiel odo mňa pripravený. Môj žalúdok mu z celej svojej hĺbky ďakuje.
Pri klesaní dole sme s menšou hrôzou pri jemne zlepšenej viditeľnosti zistili, že náš tretí cieľ – Vlčinec, je nejako zbytočne ostrejši, ako sme si pôvodne mysleli. Hneď som začal rozmýšľať, kde udelali soudruzi z NDR chybu.
Napriek tomu nás to neodradilo a autom sme sa presunuli do Iliavky. Vrchol bránil celkom slušný stupák. našťastie po čase sa ukázala rovinka a za ňou ešte väčší stupák. Tu nám začínalo byť smutno za tým prvým stupákom. A tu uzreli prvé svetlo slová „Ľahká zimná turistika“. Aspoň to druhé slovo – zimná, na dnes sedelo. Síce dĺžkovo to nebola náročná akcia, ale to prevýšenie približne 800 m na 6 km, čo k tomu dodať? Že sa budem musieť viac ovládať pri ďalšom plánovaní akcie – najmä ľahkej zimnej.
Na vrchole som znovu zažil prekvapenie. Maroš navrhol, aby som použil samospúšť, ale tá skala nebola na to ideálna. Preto som si vyrobil stojan na fotoaparát zo snehu.
Už vás ďalej nebudem trápiť, už aj tak je to veľmi dlhé. Len v krátkosti, že sa sem ešte niekedy vrátime. Na to mi Maroš odpovedal, že to hovoríme takmer o každom mieste.
