Dnes je: sobota - 4.12.2021, Meniny má: Barbora, Barbara

Úvod

Aktualizované: 03.12.2021

Návštevy: 63286

Fotografie z roku 2016



Akcie: 615 Foto galérie: 476 Videá: 190 Odkazy: 515 Komentáre: 1109

Login:

Heslo:

On-line: 9

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: pondelok - 05.04.2021
Pohorie: Podunajská pahorkatina
Vzdialenosť: 10.27 km
Čas: 3h 20m
Stúpanie: 245 m
Klesanie: 245 m
Náročnosť trasy: 3
Body do rankingu: 27.7
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Po - 05.04.2021
Roman Roman Po - 05.04.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Dvorníky – Dunajský vrch (220 m) – „hrad“ Szolgagyor – prameň pod Dunajským vrchom – kúsok od vážskych ostrovov – vyhliadka bez mena – Dvorníky

Poznámka k akcii

Poznámka k akcii ne-bola vložená.

Komentáre:

Jozef Jozef
1

Je veľkonočný pondelok. Práve som doobedoval. Pokojné trávenie mi narušil zvoniaci mobil. Na drôte je Roman. Podarilo sa mu zaskočiť ma otázkou, či som pil. Reku nepil. Tentoraz som nechodil šibať. Zase. Druhý rok po sebe. „Tak nasadni do auta a okolo 14:00 príď ku mne.“ Nemám problém. O chvíľu znovu zvoní telefón. Znovu Roman. „Vieš čo? Slnko zapadá trochu neskôr, ako som myslel, tak stačí, ak prídeš na 15:00. Ale keby si chcel aj jednu kešku, tak príď na 14:30.“ Kedy sa dočkám takého príjemného prekvapenia od Vinca?

Keška odlovená, auto zaparkované. Takže môžeme vyraziť. Cestu už poznáme z minula. Teda Roman trochu podrobnejšie. Dnes ide tadiaľto už druhý krát. Jedno kolečko stihol už doobeda. Dunajský/Dunový vrch neobchádzame. Nemôžeme. Kúsok za jeho vrcholom je totiž diera v plote do vinohradu. A cez ten vinohrad musíme prejsť. Inak by sme sa museli presekávať cez húštinu. Potrebujeme sa však dostať z neho aj von. Ďalšia diera je tiež na správnom mieste. Prechádzame okolo miesta, kde kedysi dávno stával hrad Szolgagyor. Romana to ťahá rovno dolu, mňa zase za výhľadom z „hradu“. Máme dosť času, tak „hrad“ neobchádzame.

Na hrade sa trochu zdržíme. Máme totiž ďalekohľady. Len tak sme skúsili pátrať po okolitých hradoch. Tematín je bez šancí. Vo výhľade naň bráni kopec oproti. Zato vidieť Čachtický hrad, opevnený kostolík v Lančári, Smolenický hrad i Červený kameň. Jedným objektom nie sme si istí. Buď je to vrchol vežičky Katarínky, alebo kúsok z Dobrovodského hradu. Asi skôr tá Katarínka. Toto zdržanie spôsobilo zrútenie sa horizontu udalostí.

Na hrad prichádzajú dve ženy. Slušne ich pozdravíme a ja len tak zo srandy ich privítam na hrade. Trochu na nás zazerajú. Teda ani nie tak zazerajú, skôr pozerajú. Vlastne ani tak nie na mňa, skôr na Romana. A potom to prišlo. „Ty si z Dvorníkov.“ V duchu si vravím, už ho majú. Roman sa poctivo priznal. Zrazu sa z jednej pani vykľula Romanova známa. Chceli ísť naspäť peši do Hlohovca, ale sa im to nepodarilo. Roman spustil svoje pútavé rozprávanie a zrazu šli s nami. Vlastne Roman ani nestihol začať pútavo rozprávať. Asi ich dostal zoznam toho všetkého, čo uvidia, keď pôjdu s nami.

Roman začal najprv tak opatrne. Len tuto kúsok k pramienku. Vodička bola dobrá. Teraz nás čakala „bobria cestička.“ Ženy chvíľu váhali, nenápadne na seba pozreli. Do tých kríčkov sa im moc nechcelo. Nakoniec však šli. Po chvíľke zistili, že sme naozaj neškodní. Už občas aj mobil vytiahli a fotili stromy nahlodané od bobrov. Nasledovala „návšteva“ vážskych ostrovov. Tu už si Roman nespomínal sám. Totiž Romanova známa síce žije v Hlohovci, ale pochádza z Dvorníkov.

Prichádzame k poslednej čerešničke, k vyhliadke bez mena. Neviem, ako to Roman robí, ale stále je pripravený. Ja ani omylom. Obchody sú dnes zatvorené. Tak som mal zo sebou iba vodu. Na tých pár kilometrov vydržím na vode. Tej som sa však nedotkol. Ale ako záťaž bola dobrá. Na vyhliadke sme mali zažiť západ slnka. Nie že by sa dnes nedostavil, len ho akosi nebolo vidieť. Kvôli oblakom. Tak nič, náhradný program v podobe medovníčkov a nealko piva. My (rozumej Roman) sme mali nealko pivo a ženy mali medovníčky. Niečo za niečo, a všetci boli spokojní.

Roman sa ponúkol, že ich zavezie do Hlohovca. Nakoniec sa môjho starého auta nezľakli a viezol som ich domov ja. Tak či tak som šiel domov cez Hlohovec…

komentár: 946 pridaný: 06.04.2021 - 10:55

Reakcie na komentár 946

Vinco Vinco
1

No nedočkáš sa milý Jozef prekvapenia od Vincenta. Ak sa jedná o kešky nedočkáš sa!
Ja mám zafixovaných keškárov, ako nižší evolučný stupeň ľudí, čo sa túlajú prírodou. Nevšímajúc si nádhernú prírodu, nádherne spievajúce vtáčiky a zvieratká pobehujúce po okolí, pretože sú zaslepení zbieraním kešiek. Je to proste diagnóza a ja sa ňou nechcem nakaziť. Radšej si budem pestovať zhubnú chorobu s menom turistika.

komentár: 947 pridaný: 06.04.2021 - 17:03

Reakcie na komentár 947

Jozef Jozef
1

Klasika. Zabúdaš na mnoho vecí Vincent. Nejedna keška je na zaujímavom mieste. Keby tam nebola, ani by mnohí ľudia o tom mieste nevedeli. Vrátane teba či mňa. Vedeli by možno iba tí, čo blízko žijú. Aj to iba niektorí. Súdiš príliš rýchlo a hádžeš všetkých do jedného vreca. No ale potom, ako je možné, že zakladajú kešky na neraz zaujímavých miestach? Odpovedať nemusíš… Mysli si kľudne ďalej, že keškári nie sú schopní vnímať krásy okolia a sú nižší evolučný stupeň ľudí.

Aj medzi turistami máš takých, čo hlcú kilometre na diaľkových pochodoch. Neraz pri tom bežia. Myslíš si, že oni vnímajú krásy navôkol lepšie? Že majú čas kochať sa? Nech robíš, čo robíš, vždy je to individuálne. Záleží od konkrétneho človeka. V každej oblasti nájdeš ľudí, čo sa príliš držia čísiel a pri naháňaní sa za číslami im uniká kopa vecí okolo… Bez ohľadu na to, v akej oblasti, či pri akej činnosti tie čísla naháňajú.

komentár: 948 pridaný: 06.04.2021 - 19:59

Reakcie na komentár 948

Vinco Vinco
1

Vieš dobre Jozef, že neuznávam tých takzvaných „chrtov“ kvázi turistov, ale to napokon ani nie sú turisti. Im ide úplne o niečo iné. Je jasné, že ony to nerobia pre krásy prírody, je to vlastne taký vrcholový šport. V tej rýchlosti, ktorou trasu len tak prebehnú, ani nejde krásy prírody vnímať. My obyčajní ľudia na takéto výkony ani nedosiahneme. A nie je mojím cieľom ich čo by len napodobňovať.

Možno som to nechcel až tak tvrdo napísať o keškároch, ale nejak to zo mňa vypadlo. Píšem to, čo momentálne cítim. Možno som ich urazil a ak áno, tak sa im ospravedlňujem. Každý robí to čo ho baví. Ja to musím a nakoniec aj chcem akceptovať. No mňa tento druh aktivity neoslovil a ani sa tomu nemienim venovať.

Ale musím na margo tých objavovaní zaujímavých miest, možno na ťažko dostupných miestach alebo miestach mimo bežných cestičiek povedať, že objavovať ich môžem aj bez hľadania kešiek, alebo vôbec aj bez znalosti, že nejaká keška na takom zaujímavom mieste existuje. Nie je to podmienka. Ide iba o spôsob objavovania týchto miest.

komentár: 949 pridaný: 06.04.2021 - 22:19