Dnes je: streda - 6.7.2022, Meniny má: Patrik, Patrícia

Úvod

Aktualizované: 06.07.2022

Návštevy: 74169

Fotografie z roku 2015



Akcie: 664 Foto galérie: 520 Videá: 222 Odkazy: 549 Komentáre: 1228

Login:

Heslo:

On-line: 9

zobraziť graf

1 2 3 4

Turistická akcia: Na Veľký Inovec a aj na Benát - 2. vlna - Pohronský Inovec - nedeľa - 26.06.2022
Danka Danka
 
1

Chceli sme si overiť, či ste s tou túrou neklamali. A neklamali. Naozaj to bola výborná voľba zvoliť túto trasu. Prešlapali sme si ju presne ako vy, iba s pár drobnými rozdielmi.

Výhoda – chata je cez víkend otvorená a fazulovička s pifkom padli veľmi, ale veľmi vhod. tongue laugh

Nevýhoda – teplotu 28 °C sme mali tiež, ale v tieni. Takže nás slniečo kvalitne poopekalo cool hmm cool grin cool mad

Rado si priniesol domov aj suvenír, miesto magnetky chytil pijaka.

komentár: 1248 pridaný: 26.06.2022 - 20:26
 

Reakcie na komentár 1248

Vinco Vinco
 
1

To je paráda – Déjà vu sa stalo skutočnosťou.
To som netušil. Rado to vôbec nespomínal. Aj vám tu fazuľovicu s pifkom na chate závidím cool grin No každá túra nášho spolku má svoje čaro. Veľmi ste ma potešili. Idem si pozrieť fotky.

komentár: 1249 pridaný: 26.06.2022 - 22:24
 
Turistická akcia: Na Veľký Inovec a aj na Benát - Pohronský Inovec - štvrtok - 23.06.2022
Jozef Jozef
 
1

Predbežný záujem je vysoký. Tradične. Veru hej, tradične. Ako pri všetkom, nielen turistike. Keď sa nič nedeje, posľubujeme. Naša účasť je takmer istá. A potom naše odhodlanie postupne nahlodávajú iné povinnosti. Občas poslednou ranou z milosti býva pochopenie, čo sme to vlastne sľúbili. Svoje urobí aj lenivosť a pohodlnosť. A tak sa u niektorých zo skalopevnej istoty stáva droliaca sa neistota. Odhodlanie vydržalo iba štyrom z nás. To úplne stačí. Do jedného auta akurát.

Vždy keď ideme autom po diaľnici, máme snahu zastaviť sa na kávu na pumpe v Tekovských Nemcoch. Tradícia je tradícia. Nedá sa nič robiť. Teda, dalo by sa, ale to by sme boli bez kávy. Auto sme už zaparkovali. Len dnes je to trochu iné. Neparkujeme totiž na parkovisku pri pumpe. Od kávy nás oddeľuje plot a bránička. Je odomknutá alebo sme bez kávy? Odomknutá. Výborne. Tadiaľto sme ešte na kávu nešli…

Máme po káve. Bráničku sme za sebou poctivo zatvorili. Je okolo deviatej hodiny ráno a slniečko sa do nás už opiera pomerne veľkou silou. Našťastie dnes by sme mali ísť hlavne zalesnenými úsekmi. V priebehu dňa sa teplota zdvihne na 28 °C. Počas šľapania sa všetci zhodujeme, že to už je dosť na turistiku. Veru nabudúce pôjdeme niekam ďalej na sever. A to nám dnes pomáha vietor, ktorý príjemne pofukuje a občasná blízkosť járčeka. Voda je voda. Vzduch pri nej je predsa len trochu chladnejší… a to v tom járčeku tej vody naozaj veľa niet.

Počas pozvoľného stúpania k chate pod Veľkým Inovcom živíme v sebe iskierku nádeje, že bude chata otvorená. Také pivko a polievka… to sú veci. Pri takomto prísľube sa hneď rezkejšie vystupuje hore. Dúfame, ale zároveň sme realisti. Je štvrtok. Možno cez víkend, ale počas pracovného dňa? Toto nám pomáha pomerne rýchlo prekonať sklamanie. Chata je totiž zamknutá. Tak nič. Ešte trošku jemne postúpame na samotný vrchol. Od chaty je to naozaj už len iba kúsok…

Už sa vyššie nedá ísť. Aspoň nie v tomto pohorí. V pravý čas. Lebo už sme hladní. A ako dezert si dáme výhľady z Veľkého Inovca. Síce obmedzené, ale sú. Všetci sme v kľude, okrem Vinca. Nie že by tak pažravo jedol, ale stále sa nejako ošíva a frfle. Po čase zisťujeme príčinu. Nejaká háveď ide po ňom ako pes po údenom. Iba po ňom. Nám dáva pokoj. Nejako tie lietajúce chrobáčiky priťahuje práve jeho krikľavozelené tričko. Dúfam, že si pre blaho ostatných oblečie to tričko aj nabudúce…

Vítajú nás Obycké lúky. Dúfam, že iba lúky a nie aj kliešte. Ale vzhľadom na to, čo vidím pred sebou, asi aj kliešte budú vítať. Pekne je tu. Zrazu to pekné naruší hrmot. Práve začali lúky kosiť traktory. A nezačali veru práve chodníkom. Takže kliešte budú ako bonus.

Benát. Mnohí návštevníci Pohronského Inovca tvrdia, že jednoznačne najkrajší vrch pohoria. Keďže som nenavštívil všetky vrchy Pohronského Inovca, neodvážim sa to tvrdiť tiež. Po tom, čo som videl, by tento vrch potenciál na titul najkrajší vrchol pohoria veru mal…

Zostupujeme dolu Čertovou dolinou. Už podľa stavu chodníčka, či skôr lesnej cestičky, vidieť, že tadiaľto mnoho ľudí nechodieva. Mňa zaujal názov, reku, prečo nie k autu práve tadiaľto? Na prvý pohľad je Čertova dolina iná. Tie kamene sú tu nejako inak porozhadzované, ako v iných dolinách pohoria. Proste iná dolina. Možno preto dostala dolina svoj názov a možno pre niečo úplne iné, ale neprišli sme na to, čo to bolo.

A sme na poslednom úseku našej cesty. Je to do kopca. Aj sme sa doteraz divili, kde my naberieme tých 760 výškových metrov, keď najvyšší vrch má iba 901 metrov? Už je nám to jasné. Našťastie to nie je žiaden drsný stupák a auto už nie je ďaleko…

komentár: 1247 pridaný: 24.06.2022 - 16:30
 
Turistická akcia: Čierna hora - CZ - Krkonoše - nedeľa - 19.06.2022
Vinco Vinco
 
1

Parááááááááda Lenka a Dodo.
Fandím vám palec hore A som rád, že v rannom veku Agátka už začína s turistikou. Síce zatiaľ iba v nosiči, ale začína.

Tak teda, už to naozaj začalo…

komentár: 1238 pridaný: 15.06.2022 - 20:34
 
Turistická akcia: Z Breziniek na Zochovu chatu - Malé Karpaty - sobota - 18.06.2022
Peter Peter
 
1

Po „vydarenej“ noci s minimom spánku som si povedal, že je načase vyraziť. Znovu som si „uvaril“ kašu, zbalil hamaku a hurá na cestu. Moje nohy však povedali, že to tak ľahko nepôjde. Po pár kilometroch začínam cítiť otlak na pravej nohe. Míňam Mon Repos a Kubašovú a otlak sa intenzívnejšie hlási o slovo.

Na Amonovej lúke, v parádnom prístrešku, si kontrolujem nohu. Pľuzgier je tam, potvora. Prelepím ho „druhou kožou“ za objavenie ktorej vďačím Radovi a pokračujem na Sedlo Uhliská. Predošlý deň si ale vyberá svoju daň a sily ubúdajú rýchlejšie ako som čakal. Trochu si oddýchnem na Mesačnej lúke a pokračujem na Vápennú.

Už je cítiť, že je sobota. V lese stretávam veľa turistov, prihovára sa mi pán z Dolán, ktorý si sem chodí každú sobotu oddýchnuť. Na Roštúne je už plno, o včerajšej samote na Záruboch môžem iba snívať. Zídem na rozcestník Pod Malou Vápennou a teším sa na vodu, ktorú sme s Dankou v zime obdivovali.

Ale aj tento prameň nepramenil. Žabu som nehľadal, radšej som pokračoval cez Sološnícku dolinu na Sedlo Skalka. Ten dvojkilometrový stupáčik ma celkom dostal. K pravej nohe sa pridal pľuzgier na ľavej nohe a hlava pomaly začína naznačovať, že dnešným dňom tento výlet končí.

Pánske Uhliská a Hubálovú pomaly nevnímam, unavený, uboľený vlečiem sa do cieľa. Keby ma teraz zjedol medveď, ani by som si to nešimol. Prichádzam na Čermák a volám priateľa na telefón. Mrzí ma to, ale necítim sa na to, aby som išiel tretí deň plánovaných 40 km do Bratislavy.

Tak už iba večera na Zochovej chate a domov do sprchy a do postele. Ale keď si dám nohy doporiadku, naberiem kondičku a zhodím ešte pár kíl, ten tretí úsek si určite dokončím.

komentár: 1242 pridaný: 19.06.2022 - 19:58
 

Reakcie na komentár 1242

Vinco Vinco
 
1

Nemusíš sa hanbiť, že si skončil. Už aj mne sa to stalo. Konkrétne na Trnavskej stovke v roku 2018, keď som tiež skončil pre pľuzgiere. Ale aj tak je to za dva dni úctyhodný výkon palec hore palec hore Nepochybujem o dokončení tripu. A o akých kilách navyše to hovoríš Peter? Tej nedostatočnej kondičke by som ešte uveril, ale tým kilám ťažko. Keď som Ťa naposledy videl, videl som akéhosi štíhleho mladíka, za ktorým som mal čo robiť, aby som s ním držal krok.

Takže. Dať nohy do poriadku a šup, šup dokončiť poslednú časť grin

komentár: 1244 pridaný: 19.06.2022 - 20:55
 
Turistická akcia: Z Brezovej na Brezinky - Malé Karpaty - piatok - 17.06.2022
Peter Peter
 
1

Začínam na autobusovej stanici v Brezovej pod Bradlom o 7.00. Rezko stúpam na Bradlo, na Štefánikovu mohylu, aby som mohol regulérne začať „svoju“ Štefáničku.

Cestou stretávam domáceho bežca, ktorý si vybehol len tak ráno na Bradlo. Navzájom si pochválime turistické paličky a výhľady a pokračujem hore. Začiatok dňa sa mi celkom páči.

Na mohyle nikto nie je, tak rýchlo pár fotiek okolia, nastriekať proti hmyzu a slnku a hurá za dobrodružstvom. Zbieham nazad do Brezovej a pokračujem smerom na Dlhé Rovne.

Počasie mi praje, les mám iba sám pre seba. Pri odbočke k Dobrovodskému hradu stretám prvých turistov. Dve dievčence a SNP-čkara. Toho som bez problémov obehol. Nemal si vytriasať kamienky z topánok.

O 11-tej som už na Dobrej vode v reštaurácii nad chladeným radlerom a horúcou kapustnicou. Zajedám ju utopencami. Dojem a pri prameni si naberám zásobu vody. Dobre som spravil, lebo studničky boli väčšinou vyschnuté (alebo som si ich nevšimol). Pokračujem cez Mihalinovú a Dolnú Rakovú až na Bukovú do kameňolomu. Slniečko pečie a prach sa práši viac ako zvyčajne. Rýchlo z cesty preč do lesa, asfaltu už bolo dosť.

O 16-tej prichádzam do plánovaného cieľa dnešnej cesty na rozcestník Pod Havraňou skalou. Počasie je výborné, hodín málo, sily ešte dosť. Po krátkej porade sám so sebou sa rozhodnem pokračovať. Všetko čo je nad plán je výhoda budúceho dňa. Alebo aj nie. Stúpam na Havraniu skalu, míňam Havranicu a už som na Záruboch. Tu si „varím“ večeru – ovsennú kašu so studenou vodou. Ale som tu sám, čo sa mi ešte nestalo a užívam si krásne výhľady. Únava prichádza potajomky, zatiaľ sa ju snažím ignorovať. Pokračujem na Ostrý kameň.

Cesta začína byť náročnejšia, viac prejdenými kilometrami ako terénom. Na zrúcanine je partia, ktorá tam chce zrejme prespať. Ako ma začujú, stíchnu a tvária sa že tam nie sú. Sadám si na peň, mením suché ponožky a tvárim sa, že o nich neviem. Obom stranám sa táto hra zrejme páči.

Trochu som si ešte posedel a pomaly sa púšťam dolu kopcom na Brezinky. Voda sa míňa a tam je studnička. Na rázcestí stretám ďalšieho SNP-čkara, tentoraz z Čiech. Asi nevyzerám dobre, lebo jeho prvá otázka je, či potrebujem pomoc. Vyhováram sa na to, že hľadám studničku a on mi ochotne poradí, že aj keď je vyschnutá, kúsok vyššie je prameň priamo zo steny. Ponáhľa sa, má ešte 8 km do prístrešku a noc sa blíži. Pre mňa cesta na dnes už skončila, hľadám iba vhodné miesto, kde sa vyspím. Hodnotím, že pri poľovníckom posede a poli s elektrickým ohradníkom to bude najbezpečnejšie, tam predsa žiadna zver nepríde. Školácka chyba.

Roztiahol som hamaku a užíval si západ slnka. Keď sa zotmelo, pomaly som zaspával. Aby sa mi dobre spalo, prišiel ma najskôr pozrieť srnec, ktorý asi hodinu „štekal“ a nedal sa odplašiť ani svetlom z čelovky, ani šuchotom a ani mojím hlasom. Asi mal službu a zo služby sa neodchádza.

Potom prišli srnky, ktoré sa veselo pásli na obilí, ohradník – neohradník. Asi boli hladné, lebo sa tiež nenechali vyrušovať. Nad ránom ma ešte prišli pozrieť malé diviaky, ktoré som sa už nepokúšal plašiť, veď čo keby prišiela mama alebo tato. Návštevy skončili so svitaním.

komentár: 1241 pridaný: 19.06.2022 - 19:53
 

Reakcie na komentár 1241

Vinco Vinco
 
1

Fúúúúúúúúúúúúúúú Peťo klobúk dole palec hore palec hore O tomto som vedel, veď si to pred časom spomínal, ale že prvú časť takto potiahneš. Ale máš pravdu. Druhá trasa bola o to kratšia. Pekný zážitok.

komentár: 1243 pridaný: 19.06.2022 - 20:46
 

Reakcie na komentár 1243

Peter Peter
 
1

Vinco, máš pravdu. Aj mňa to prekvapilo, koľko som prešiel. Doteraz sme chodili tak do 25 km za deň, do plánu som si dal optimistických 35 km. Netušil som, že som schopný dať turistický maratón. Ako si písal, takéto túry sú o nových zážitkoch a skúsenostiach smile

komentár: 1246 pridaný: 20.06.2022 - 08:46
 
Turistická akcia: Z firemnej akcie potme domov - Malé Karpaty - piatok - 17.06.2022
Maroš Maroš
 
1

Tak pre toto si Jozef netrúfal sobotu ráno šoférovať. LOL

komentár: 1245 pridaný: 20.06.2022 - 08:10
 
Turistická akcia: Na Velkú Deštnú - CZ - Orlické hory - nedeľa - 12.06.2022
Vinco Vinco
 
1

Ajajááááááj. To je dobré, že ste si konečne vyšliapli. Už to začína.
Otázka. Bola s Vami aj Agátka? V nosiči?

komentár: 1234 pridaný: 13.06.2022 - 13:50
 

Reakcie na komentár 1234

Vinco Vinco
 
1

Vďaka fotkám už viem, že bola palec hore palec hore

komentár: 1240 pridaný: 19.06.2022 - 18:57
 
Turistická akcia: Trnavská stovka - 49. ročník - po Bukovú - Malé Karpaty - sobota - 04.06.2022
Peter Peter
 
1

Super výkon, gratulujem! palec hore palec hore palec hore

komentár: 1229 pridaný: 05.06.2022 - 20:12
 

Reakcie na komentár 1229

Vinco Vinco
 
1

Súhlasím Peťo, že to bol super výkon od chlapcov. Klobúk dole palec hore palec hore
Dôjsť na Bukovú nie je žiadna sranda. Treba mať dobre nastavenú hlavu a mať slušnú kondičku. A samozrejme treba odrážať návrhy a šeptania toho druhého „ja“, ktorý ustavične šeptá „tu už musíš skončiť – nemáš na togrin grin

komentár: 1232 pridaný: 06.06.2022 - 20:37
 
Turistická akcia: Trnavská stovka - 49. ročník - Malé Karpaty - sobota - 04.06.2022
Vinco Vinco
 
2

MOTTO

Trnavská stovka je ako droga. Keď ju raz ideš, potom ju chceš ísť znova a znova.

Úvod

Na Trnavskú stovku som sa veľmi tešil. Myslel som si, že pôjdem na stovku sám, lebo Roman zostal utajený, ja som mu nevolal, nevedel som či ide. A keď už som sa chystal akciu vložiť na stránku, zrazu už tam bola vložená. Roman ma predbehol grin Ani sekundu som neváhal s prihlásením sa. No tento rok to malo byť iné ako po roky minulé. Prvý krát v histórii sme nemali byť len dvaja. Účasť prisľúbili aj ďalší naši členovia. A tak samy vidíte, že sa nás na TT-100 zišlo neúrekom – až osem kusov. Nevadilo, že niektorí dopredu avizovali, že ju nepôjdu celú, väčšia partia je lepšia.

1. Kontrolný bod – Kamzík registrácia (3 km)

Po vystúpení z vlaku v Bratislave na hl. st. sme sa pokope presúvali na Kamzík k registrácii. Roman a Samo ešte chýbali. Pred príchodom vlaku do Leopoldova som volal Romanovi, aby vedel v ktorom vozni sme a on mi odpovedal, že vlakom nejdú, ale do Bratislavy sa dopravia autom. Predbehnem a poviem, že so Samom a Romanom sme sa zvítali až na Pezinskej Babe.

Pri ceste na Kamzík som sa zoznámil aj naživo s Máriom. Je to správny chlapík, ktorý ide Trnavskú stovku prvý krát a inšpirovalo ho moje video z predchádzajúceho ročníka. V komentári mi písal, že by sa chcel som mnou stretnúť a tak sa mu to na začiatku trasy podarilo.

Na Kamzíku, keď si všetci splnili psiu povinnosť a zaregistrovali, ochotne zapózovali pre pamätnú spoločnú fotografiu a potom už vyrazili hltať prvé kilometre Trnavskej stovky.

2. Kontrolný bod – Biely kríž (13 km)

Na Bielom kríži bola prvá prestávka. Mnohí tu absolvovali raňajky a ten kto chcel mohol si dopriať aj pivečko či kofolu. Osobne som si dal kofolku, lebo pivečko by mi tak skoro asi ublížilo. Od tejto chvíle sa dá povedať, že každý išiel sám za seba. Je to aj prirodzené, lebo každý má svoje tempo. Ja už z minulých ročníkov viem, že Trnavská stovka sa ide rezko. Tu nie je čas na kochanie sa, ako si predstavoval Rado. Bol veľmi prekvapený ako rezko všetci idú. Proste na stovke je to tak. Limit je limit. Máš 24 hodín na to, aby si sa pokúsil dôjsť na Brezovú a priestor na nejaké dlhé prestávky nie je.

3. Kontrolný bod – Pezinská Baba (26 km)

Aj na Pezinskej Babe sme ešte boli pokope. Dorazili sme postupne, ale čas oddychu nás na chvíľu spojil. Ako som spomínal tu sme sa spojili aj s Romanom a Samom. Všetci sme sa riadne občerstvili. Ja som sa posilnil fazuľovicou a prvý krát okoštoval aj pivo. Kofola bola samozrejmosťou.

Na Pezinskej Babe skončili naši mladí. Marietka a Miro. Marietka mala nejaké zdravotné problémy a tak to nechceli siliť. My ostatní sme sa postupne vydali na ďalšiu trasu.

Ja som išiel vpredu a postupne sa pridával na chvíľu k partiám ľudí. S každým som si dobre pokecal a dozvedel, že už mnohí vedia o našom spolku a našich predsedoch a niektorí si už aj všimli nalepené naše klubové nálepky na vrcholoch. Mňa táto správa potešila a hlavne to, že si už aj pozreli moje video z predchádzajúcej Trnavskej stovky.

4. Kontrolný bod – Čermáková lúka – (37 km)

Na Čermák som už prichádzal sám. Ani neviem o koľko boli ostatní vzadu. Ja som na kontrolných bodoch nechcel dlho stáť, lebo viem ako to chodí. Čím viac kilometrov má človek v nohách, o to ťažšie sa po prestávke rozbieha. Na Čermáčke som si chcel doplniť vodu, ale keď som zbadal, koľko turistov tam čaká pri prameni v rade na vodu, vzdal som to. Vrátil som sa ku kontrole a nechal si opečiatkovať Kontrolný list. A bez váhania som vyrazil.

Pri Hubalovej som stretol ďalšieho skvelého chlapíka a prehodil počas desiatok minút pár viet. Pri stúpaní a hlavne pri zliezaní Taricových skál sa hovoriť príliš nedá a tu sme sa aj rozdelili.

5. Kontrolný bod – Sološnicka dolina (45 km)

Sološnickej doline to žije. Veľa ľudí tu odpočíva a aj veľa končí svoju púť. Pochopiteľne, lebo strašiakom im je asi výstup na Vápennú po 45 kilometroch v nohách. Čas na prestávku som využil na doplnenie vody a dovolil som aj jednému zlatému moku – pivu ponoriť sa do mojich hlbín. Zapasovalo náramne. Pravidlo, nikde nestoj dlho, lebo sa nepohneš mi zavelilo „už choď“. A ja som poslúchol.

Vápenná – nie je to kontrolný bod, ale dá zabrať

Na Vápennú sa mi stúpalo opäť ako minulý rok parádne. Dnes som potreboval tri kratučké zastávky na malý oddych. A možno som sa zastavoval aj preto, že za mnou išla pekná dievčina – Monika a ja som ju chcel potiahnuť grin wink Ale nie fyzicky ale imaginárne. Veď viete. Je dobre, keď niekoho pred sebou vidíte a ťahá vás aspoň „za oči“.

V pohodičke ma privítala Vápenná plná turistov. Moje nohy boli vo vynikajúcom stave. Stále ma ochotne niesli. Krátka prestávka mi poslúžila na občerstvenie a atmosféru Vápennej som si schoval do krabičky s názvom GoPro. Aj preto ste si mohli pozrieť fotky a video.

Po naozaj krátkej prestávke som pokračoval ďalej. Možno ma z vrcholu vyhnali aj tmavé oblaky, ktoré sa nebezpečne blížili a kopili. Zažiť dážď pri zostupe chrbáta Vápennej po klzkých kameňoch nie je to pravé orechové.

6. Kontrolný bod – Amonova lúka (53 km)

Vykúpením po trmácaní cez kamene Vápennej je Amonova lúka. Organizátori tu pripravili klasické občerstvenie chlieb so šmaľcom a cibuľou. Smola. Mne sa neušiel. A dokonca niektorým sa ušiel aj guláš, ktorý tu jedna partia varila. Zase nič. Odchádzam bez guláša, ale z pečiatkou v Kontrolnom liste a čaká ma nekonečný zostup do Bukovej. Aj tu pred Brezinkami kecám s partiou chlapíkov. Tesne pred Bukovou ma dobehol dážď. No nič strašné to nebolo aspoň ma schladil.

7. Kontrolný bod – Buková (65 km)

Na Bukovú prichádzam ešte za svetla. Je to prvý krát, čo chodím na stovku. Opäť to v reštaurácii U Štvrťáka žilo. Aj tu niektorí turisti končia svoju púť a asi viac ako inde. I tak je to parádny výkon – dôjsť až sem. Ale ja dnes nemienim tu končiť. Hlava by mi to nedovolila a nohy tiež, lebo sú vo vynikajúcom stave.

Od Romana viem, že na Bukovej sa treba poriadne najesť. Presvedčil som sa o tom už minulý rok a tak som Romana poslúchol. Gulášik, pivko a kofola do mňa padli ako do bezodnej jamy. Bruško mi okamžite hlásilo – som plnééééééééé, môžeme ísť. No nie hneď. Už dopredu bolo rozhodnuté, že na Bukovej sa „prebalím“ a vymením ponožky. Učinil som tak na záchode, nikde inde sa to nedá. Možno by organizátori mali porozmýšľať, či by sa na tieto účely nedala vyčleniť nejaká miestnosť. Na záchode s mokrou podlahou je to o hubu.

8. Kontrolný bod – Dolina Raková (75 km)

Vyrazil som už za tmy. Čelovku je treba mať na sebe, aby bola cesta po asfaltke bezpečná. Vodiči áut si to na tomto úseku až po kameňolom s nami turistami riadne užijú. Asi po pár sto metroch som dobehol chlapíka. Išiel sám a potichu a tak som sa mu prihovoril. Pomyslel som si, že vo dvojici sa to lepšie na noc táhne. Peter, tak sa volal, veľmi neprotestoval a dovolil mi moju prítomnosť. Po pár metroch sme už boli kamaráti. Dozvedeli sme sa spoločne, že obidvaja robíme na atómke a hneď boli rozhovory „otvorenejšie“. Z odstupom času môžem konštatovať, že spoločná cesta mala prínos. A nešli sme len dvaja. Lebo v tom čase, keď sme sa dali dokopy pridal sa k nám aj tretí. V trojici sme išli až do cieľa.

Dolina Raková to je kontrolný bod, kde to vždy žije naplno. Aj teraz tomu tak bolo. Neskutočný diskdžokej, milá mladá dievčina za pivnou pipou a chlapíci, čo pre nás pripravili cesnačku a živánsku. Proste parádna partia. Ja som si tu parádne oddýchol, porozprával sa s nimi a pojedol cesnačku. Kriticky však musím ohodnotiť cesnačku – musím! Chlapci do nej dali stráááááááááááášne množstvo cesnaku. Strúčiky v celku (asi osem som ich mal v polievke) a keď som jeden dal do úst a rozhrýzol, skoro som sa došťal. Brŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ. Pravdu? Nedojedol som ju. Ešte že som mal pivo, poslúžilo ako hasivo požiaru v mojich ústach. Ešte, že som si neprdol, to by bolo zle grin grin grin Hoc nerád musel som pokračovať. Z Doliny Rakovej sa ťažko odchádza grin

9. Kontrolný bod – Dobrá Voda (85 km)

Dlhá, predlhá je cesta na Dobrú Vodu. A hlavne výstup na Mihalinovú. Ale potom to je dole kopcom a to sa dá. Keď som zbadal prvé svetielka domov pookrial som. Nohy už boli unavené no nie na odpis. To v žiadnom prípade a hlava všetko to riadiaca v perfektnej kondícii. Ukončenie na Dobrej Vode by som s hlavou neuhádal. Ani pomyslieť. Vynikajúco som sa cítil. Pomohlo mi aj pivko. Zasyčalo v mojich útrobách a banujem, že som si dal iba jedno. Po krátkej prestávke sme s Petrom vyrazili.

10. Kontrolný bod – chata Ostrá Úboč (97 km)

Kto už išiel Trnavskú stovku vie, že posledných 10 kilometrov je najťažších. A toľko presne chýba do cieľa. Posledné stúpanie na Slopy vás preverí, ale potom príde sladká odmena – pozvoľný zvlnený terén dá oddýchnuť vašim nohám. Adrenalín s blížiacim sa úspechom robí divy.

V tejto časti a aj kúsok pred, po našom boku išiel, odhadujem 70. ročný pán a veľmi dobre mu to šliapalo. Klobúk dole Pane. Pomyslel som si, či aj ja budem v jeho rokoch takto chodiť. Ja by som chcel, ale uvidím čo život a Pán Božko prinesie.

Chatu na Ostrej Úbočí sme navštívili iba kvôli pečiatkam a pokračovali ďalej.

Cieľ – Brezová pod Bradlom, R. S. Matejková (100 km)

Posledné dva kilometre som išiel už v tranze. Dokonca sa nohy dali aj do behu a to akosi automaticky. Veď viete, že dole veľmi rád bežím. Ja sa niekedy, keď sa to dá, riadim priamou úmerou: „únava nôh je priamo úmerná času pobytu na nohách“. To mi prebleskne vždy hlavou, keď sa cestička zvažuje dole. Dobojované. Ešte za tmy prichádzam na Matejkovú do Brezovej pod Bradlom.

Záver

Som unavený ale nesmierne šťastný. Opäť som to dokázal. Ale hlavné, čo je na tejto akcii, je jedinečná atmosféra, priateľskí ľudia počas celej trasy a vynikajúci organizátori a všetci, čo sa na Trnavskej stovke podieľajú.

Škoda, že som do cieľa prišiel sám, že ostatní skončili na Bukovej. Búrka a dážď im zhatili plány. Nevadí, aj tak to je parádny výkon.

Na budúci rok bude jubilejný 50. ročník Trnavskej stovky tak pevne dúfam, že nám zdravie dovolí opäť vyraziť na trasu výnimočnej Trnavskej stovky.

Ďakujem Pánu Bohu a o rok dovidenia.

komentár: 1239 pridaný: 19.06.2022 - 15:28
 
Peter Peter
 
1

Parádny výkon, gratulujem! palec hore palec hore palec hore

komentár: 1228 pridaný: 05.06.2022 - 20:11
 

Reakcie na komentár 1228

Vinco Vinco
 
1

Ďakujem Peťo.
Je to ale zaberačka. Moje nohy a hlava boli dobre a pozitívne naladené. Bez toho to nejde. Stretol som dobrých ľudí a zažil parádne zážitky. Treba to vyskúšať. Aspoň po Buková, ako Marek so synom, Roman so Samom a Rado.

komentár: 1230 pridaný: 05.06.2022 - 21:18
 
Turistická akcia: Cesta hrdinov SNP na východe #5 - Volovské vrchy - streda - 01.06.2022
Vinco Vinco
 
2

Úvod

Je druhý deň pobytu v Dedinkách. Dnes musíme vstávať oveľa skôr, ako predchádzajúci deň. Budíček nás vyháňa z postelí o šiestej hodine. Musíme sa stihnúť naraňajkovať ale aj pobaliť, pretože do chaty Nataša sa už nevrátime. Nechávame si pri nej strategicky iba Radove auto, pretože po príchode chceme absolvovať neskorý obed v Penzióne Pelle. Už v predchádzajúci deň pri jeho návšteve sme si vyberali jedlo a tak sme sa tešili na záver dnešnej túry.
Putovanie prakticky začína už pri chate Nataša, pretože na autobusovú zastávku to máme 350 metrov. Po nastúpení nás najprv autobus povláčil po Telgárte a potom už zamieril do Mlyniek a potom do Hnilca. Zvláštny spôsob jazdy už opísal Jozef vo svojom komentári. Naši dolnozemskí vodiči autobusu by pri jazde asi zažívali traumu, ale tento náš hornozemský ostrieľaný nepohol ani brvou. Tak to tu na úzkych cestách chodí. Približne po 40 minútach vystupujeme na zastávke, ktorá je najbližšia k našej zelenej turistickej značke a tá nás privedie na Cestu hrdinov SNP.

Prvá pauzička

Úvodnú časť trasy si ukrajujeme po asfalte, no na konci dediny nás cesta vyvedie konečne na príjemnú lesnú cestu a vstupujeme do lesa. Od začiatku máme zamračené počasie. Dážď visí na vlásku. No po včerajšom slnečnom úpeku by sme vodné osvieženie všetci prijali. Pán Božko nás asi vyslyšal, lebo o chvíľu na nás zaslal jemný dáždik. Ďakujeme. Než sme prišli k našej prvej pauzičke do sedla Súľová, bolo po dáždiku. Avšak sucho sme ešte hodnú chvíľu nezažili. O vlhkosť našich tiel sa postaralo niekoľko výživných stúpaní už od sedla, ktoré skončili pri smerovníku na vyhliadku Stromiš.

Druhá pauzička

Príjemne po rovinke sa ide k vyhliadke. Iba posledných asi 100 metrov si treba vyšliapať k označeniu vrcholu. Za priaznivých okolností by sme mali aj zážitok z výhľadov, no dnes žiadne nehrozili. Postarala sa o to intenzívna hmla už od sedla Súľová. Prestávku sme využili na prezlečenie. Mokré dnu, suché von. Tak asi nejak vyzerala naša činnosť s ruksakom na vrchole okrem toho, že sme doplnili aj tekutiny a niečo si zajedli. Posledné čo sme na vrchole zrobili, bola spoločná fotka. Ja som ju vyhotovil v nestráženej chvíli ostatní ani netušili.

Tretia pauzička

15 minút k zážitku. Toľko asi trvá cesta od vrcholu Stromiš po najkrajšiu útulňu na SNP-éčke – Gálová. Bol som naozaj prekvapený, ako luxusne je útulňa vybavená. Dokonca vo vnútri je o päť stupňov teplejšie ako vonku. Pri našom pobyte sa z nej stala na chvíľu aj koncertná sála. Na pričniach ležiaca gitara priam kričala „zahrajte si na mne, zahrajte“. A tak sme si najprv ja a potom Rado na nej zabrnkali. No bola to hrôza. Okrem toho kričania „zahrajte si na mne“ mala najprv kričať „nalaďte si ma“. Milá gitara sa po našich „vystúpenia“ porúčala späť na pričňu. Čas pobytu v útulni sme využili aj na občerstvenie a pred odchodom aj na preskúmanie jej okolia.

Štvrtá pauzička

Tá sa netýkala mňa. Keškárovi Jožovi sa zachcelo vystúpiť na vrch Ostrá. Po pravde ja som ho z nejakých okolností minul a vracať sa mi k nemu už nechcelo. To, že existuje som vedel iba z mapy a z rozprávania Joža, ktorý naň vystúpil iba kvôli keške.

Piata pauzička

Zo spomínaného vrchu Ostrá už viedla trasa iba zvlneným profilom prevažne klesajúcim do sediel. Najprv sme navštívili sedlo Dobšinský vrch potom sedlo Kruhová odkiaľ už trasa padala až do Dediniek. Tesne pred Dobšinským kopcom nám ponúkla svoje prekrásne scenérie na Palcmanskú mašu a obec Dedinky vyhliadka. Práve kvôli jej nádherným výhľadom sme sa na nej zastavili na trochu dlhšiu dobu. Aj tu Joža zamestnala svojou hrou „nájdi si ma“ jedna z kešiek. Hru nakoniec vyhrala, pretože sa ju Jožovi tuším nepodarilo nájsť. Do cieľa sme doputovali už po našej včerajšej známej žltej turistickej značke.

Cieľ

Naše posledné kroky doputovali do Penziónu Pelle. O tom čo si dáme na posilnenie, bolo už rozhodnuté včera. Ale nie až tak presne. Polievka bola a to kapustová a bola dobrá. Ale mne to bolo málo a tak som pridal na kalóriách a objednal si ešte „bohatú“ palacinku. Práve na tento atribút som položil zvedavú otázku milej čašníčke. A tá mi odpovedala, že palacinka je naozaj bohatá. Inak, ak by nebola, tak som mal v úmysle dať si hneď palacinky dve. Čašníčka mala pravdu. Po skonzumovaní palacinky som skonštatoval „dobré je, že bola iba jedna“. Skoro som sa nepoučil zo včera. Včera, keď som z reštaurácie odchádzal, bol som nafúknutý ako gombička grin

Záver

Opäť to bola nezabudnuteľná turistická akcia na Ceste hrdinov SNP. Je dobré, že po minulom roku bol súčasťou nášho SNP-éčkarského teamu aj Rado. Nálada bola skvelá, zážitky neskutočné a spomienky zostanú nezabudnuteľné.

Ďakujem všetkým za skvelú spoločnosť, za nezištnú prítomnosť. Už teraz sa teším na jesennú edíciu Cesty hrdinov SNP na východe.

komentár: 1235 pridaný: 13.06.2022 - 21:45
 

Reakcie na komentár 1235

Rado Rado
 
1

„Štvrtá pauzička Tá sa netýkala mňa. Keškárovi Jožovi sa zachcelo vystúpiť na vrch Ostrá. Po pravde ja som ho z nejakých okolností minul a vracať sa mi k nemu už nechcelo. To, že existuje som vedel iba z mapy a z rozprávania Joža, ktorý naň vystúpil iba kvôli keške.“

Vinco, to nebola pauzička, netýkala sa kešky (tá tam nie je), a nebol tam len Jožo. My sme tam s Jožom vystúpili preto, lebo sme chceli byť na vrchole Ostrej.

komentár: 1237 pridaný: 14.06.2022 - 07:30
 
Jozef Jozef
 
1

Kapitola III – Nestačilo nám

Opäť sme mali ísť vlakom. Nie že by nešiel, ale okolo dvanástej a to je už fakt neskoro. Veľmi neskoro. Preto tentoraz padá voľba na autobus. Okrem skoršieho príchodu do Hnilca to má ešte jednu výhodu. Autobus ide o jednu zastávku ďalej, ako vlak. Takže nám to troška skráti putovanie po Hnilci.

Raňajky mám klasické. Keďže včera večer bola reštaurácia otvorená, zostal mi kúsok makovníka. Aj jaj. Minimálne pol roka nebudem túžiť po makovníku. Na oklamanie žalúdka to stačí. Hlavu to možno neoklame, tak tú zaťažím niečím iným… odvediem pozornosť iným smerom!

Tu nikto neletí. Asi za to môžu úzke cesty. Osobáky neraz nielen spomalia, ale keď sú vo veľmi nevýhodnej pozícii, radšej zastavia. Blbé by bolo zraziť sa s autobusom. Ani autobusár neletí. Nemá to zmysel. Je to tu samá zákruta. Ako v horách…

Stúpame do sedla. Začína pršať. Vlastne ešte nie. Len sem tam padne nejaká kvapka. Občas ich padne viac, ale nedá sa to nazvať ani mrholením, ani dažďom. Máme šťastie. A nielen, čo sa počasia týka. Stúpanie má bližšie k miernemu, ako k riadne naklonenej rovinke.

A už som to pokazil svojou predchádzajúcou poznámkou. Za sedlom sa to zmenilo. Nie, neprší. Len ten náklon sa nejako pokazil v náš neprospech. Našťastie je to iba dočasné. Za vrcholom nás totiž čaká klesanie.

Dnes z výhľadov nebude nič. Všade vládne hmla. Nevadí. Možno sa sem niekedy vrátime. A možno nie. Totiž toto s tým vrátením síce myslíme vážne, ale tieto slová používame dosť často. A miest, kde sme ešte neboli, je tiež neúrekom.

Do cesty sa nám postavila útulňa. Teda nepostavila, ale nám sa neťažilo kvôli nej odbočiť. Veď je to iba zopár metrov. Zlomili nás aj Radove slová, že je to najlepšie vybavená útulňa na celej SNPčke. Nekecal. Útulňa dýchala novotou. Nebola to iba taká obyčajná útulňa. Počas našej návštevy sa tam hral koncert. Najprv hrala kapela „Rozladená gitara“ a po nej „Keď nezatlieskaš, budem hrať ďalej“… A som to trochu natočil, takže vo videu budete mať neopakovateľný hudobný zážitok…

Asi nás príroda chcela nejako odškodniť za to, že nemáme výhľady. Tak sa nám ukázal jeleň. Zo začiatku o nás nevedel. Mišo si ho všimol ako prvý a správne zareagoval. Vďaka tomu sa mi ho aj podarilo natočiť.

Čím sme bližšie k Palcmanskej Maši, tým máme krajšie počasie. Už sa nám ukazujú aj výhľady. Vôbec sa neschovávajú v hmle. Pekný kútik Slovenska. A ako malá čerešnička nás ešte čaká výhľad na Palcmanskú Mašu.

Do Dediniek schádzame s parádnym medzičasom. Toto vyzerá na pohodový obed a aj kávu pri Telgárte v slávnom depe. A to všetko bez toho, aby sme prišli domov neskoro v noci…

Kontrolná otázka pre zúčastnených „Čo znamená skratka Ve Ce Ha O Dé?“

komentár: 1233 pridaný: 07.06.2022 - 21:45
 

Reakcie na komentár 1233

Vinco Vinco
 
1

Žeby to bol VCHOD? grin grin tongue wink cool grin

komentár: 1236 pridaný: 14.06.2022 - 06:44
 

1 2 3 4