Dnes je: sobota - 22.1.2022, Meniny má: Zora, Zoran(a)

Úvod

Aktualizované: 21.01.2022

Návštevy: 65574

Fotografie z roku 2015



Akcie: 629 Foto galérie: 488 Videá: 200 Odkazy: 530 Komentáre: 1153

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: utorok - 02.02.2021
Pohorie: Malé Karpaty
Vzdialenosť: 33.1 km
Čas: 9h 22m
Stúpanie: 891 m
Klesanie: 969 m
Náročnosť trasy: 8
Body do rankingu: 103
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Ne - 31.01.2021
Jozef Jozef Po - 01.02.2021

Už ma to nebaví aj s ich iba v rámci okresu…

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Dobrá Voda – Skálie – Brezová pod Bradlom – Horná roveň – Komárová – Dvoly, rázc. k pam. SNP – Lopušná, prameň – Lopušná, pam. SNP – Dolná Pustá Ves – Barónov hrob – rázcestník pod Veľkou pecou – Rochova kaplnka – Vrbové

Poznámka k akcii

Tretia rozcvička v roku 2021

Na Dobrú Vodu pôjdem tým istým autobusom, ktorým som šiel 23.1.2021 s od­chodom o 6:45 hod. z námestia vo Vrbovom. V Dechticiach prestúpim na autobus, ktorý ma dovezie na Dobrú Vodu.

Komentáre:

Vinco Vinco
2

Úvod

Najprv začnem postrehom
Pamätáte si ako mi 6.12.2020, keď sme boli na Šášovskom hrade, pri zostupe z vrchu Suť ruplo v pravom kolene? Od tejto chvíle sa mi ešte nedalo úplne do poriadku. Ale zistil som jednu zvláštnosť. Od určitého času, presnejšie od nového roku, ako som začal sám chodiť do Malých Karpát na relatívne dlhé túry ma koleno na akciách poslúcha, ako keby sa nič nestalo. Ani raz ma nezabolí, ani raz ma nepichne, proste všetko je OK. Akonáhle prídem domov už na druhý deň, keď nie je namáhané začne sa ozývať. Nerozumiem tomu. Ako je to vôbec možné. Turistika mu nevadí, ale nenáročný pohyb po dome ten mu zrazu vadí…

Teraz o akcii
Na túto akciu som mal/chcel ísť v sobotu. Avšak už pred sobotou začalo snežiť, pršať a snehopršať. Povedal som si, že čľapkanice stačilo minule a akciu presuniem na utorok. A tak sa stalo. V utorok som vyrazil.

Doprava

Presun na Dobrú Vodu bol v prvej fáze rovnaký, ako na dve predchádzajúce akcie. Áno. V ten istý čas, tým istým autobusom a s tým istým autobusárom grin Uznávam je to pre niekoho podozrivé, ale proste takto to vyšlo. Rozdiel bol v tom, že v Dechticiach som prestúpil na spoj, ktorý smeroval na Dobrú Vodu, odkiaľ som štartoval.

Počasie

To bolo počas celej akcie skoro ideálne. Prečo skoro? Lebo v niektorých úsekoch akože malo podľa predpovede jemne pršať, ale v týchto nadmorských výškach a za takej chladnej teploty, ktorá tu panovala, sa dážď premenil na jemné malilinké krúpky. A tie vôbec neboli nepríjemné, práve naopak boli osviežujúce. Jedinú chybičku to malo na miestach, kde fúkal silnejší vietor. To už som jemné malilinké krúpky narážajúce na tvár cítil ako jemnú akupunktúru.
Horšie to bolo s terénom. Keď som išiel po snehu tak sa dalo. Bol zmrznutý, vôbec sa neprepadával, ideálny na chodenie. No miestami sa dosť vyskytoval ľad a bol nepríjemne šmykľavý. Bol nepríjemný hlavne v stúpaniach. Od určitého času so sebou nenosím turistické paličky, no teraz by sa zišli. Každý vie, že ľad sa šmýka. No ja som zažil na mojej trase a to dosť často, že šmýka sa aj zem, šmýka sa aj zamrznuté lístie. Proste všetko čo je pod nohami sa šmýka. A o to bola táto túra namáhavejšia. No našťastie všetky nástrahy prírody som zvládol bez ujmy na zdraví. Bohu vďaka!

Putovanie

Prvé zastavenie
To som absolvoval pri jaskyni Slopy. Do jaskyne je zákaz vstupu, ale poklop, ktorým je zakrytá nie je uzamknutý. Ja som nešťastie nepokúšal. Radšej som sa riadne pokochal výhľadmi, ktoré toto vyvýšené miesto ponúka. Vraj je z tohto miesta vidieť aj Dobrovodský hrad, no ja som si ho nevšimol. A vôbec som po ňom ani nebažil. Išiel som ďalej.

Druhé zastavenie
Kým som sa druhý krát zastavil preletel som okolo Skália. Na tomto mieste som si spomenul na Petra a Danku, ktorí tadiaľ prechádzali 16.1. a smerovali na Hradište pod Vrátnom. Márne som pri rázcestníku hľadal ich stopy. Boli dokonale zamaskované nádielkou ďalšieho snehu, ktorý odvtedy napadal.

Nastal čas obeda, čas pre druhú zastávku. Udiala sa na známom mieste a to pri turistickej chatke na Ostrej úboči. Už pri približovaní k nej sa mi vynorili spomienky na 19. septembra minulého roku, keď sme sa tu zastavili počas absolvovania „Nočnej Trnavskej 35-ky“ ale aj plnohodnotnej „Trnavskej 100-ky“. Hlavou mi preblysli tváre aktérov Jozefa, Mareka, Marekovho syna Ondreja a synovca Mateja, ale hlavne plnokrvného stovkára Romana. Vtedy sme tu boli ešte za tmy, no dnes bolo vrcholiace poludnie.
Píšem, že to bol obed. Áno bol to obed, lebo raňajky som netradične absolvoval už doma ráno pred akciou, ale obsah obeda bol rovnaký, ako raňajok minule – šunka, rožky a syr bambíno a k tomu teplý čaj.

Tretie zastavenie
Pred pamätníkom SNP na Dvoloch som stretol jediného človeka. Bola to žena, ktorá po tom, čo doma navarila obed išla na svoju každodennú prechádzku, so štartom i cieľom na Košariskách. Prehodil som s ňou pár viet a príliš ju nezdržiaval, lebo sa evidentne ponáhľala. Ja som bol rád, že som vôbec niekoho stretol a mal možnosť sa porozprávať. Ale nebola to jediná bytosť, s ktorou som hodil reč.

Štvrté zastavenie
Sa uskutočnilo v časti Kopánky pod vrchom Hrádok. Nachádza sa tu malá hospodárska usadlosť. Bol to ohradený priestor, v ktorom žili dve čierne (podotýkam nie biele ale čierne) ovečky. A práve s nimi som hodil reč grin Vytiahol som aj kameru a všetko riadne zdokumentoval. Dôkaz bude v pripravovanom videu. A o čo tu v rozhovore išlo? Položil som im otázku „Čo je správne, či za Ááááá, alebo za Bééééé“. A viete akú som dostal odpoveď? Podľa nich je správne za Bééééé grin Po tom, čo som dokončil s ovečkami interview som sa pohol ďalej, netušiac čo ma čaká. Po približne odchodeným 20 km sa mi do cesty postavil výživný stúpačik. Po vylezení na jeho vrchol ešte asi desať minút som ho rozdýchaval. Od tejto chvíle to bola už len pohodička.

Piate zastavenie
Nebolo. Hornú Pustú Ves som len preletel. Za zmienku stojí iba klesanie s názvom Pod Hrádkom, kde bol extrémne šmykľavý terén a kde bolo dodržať opatrnosť na mieste. Už pri približovaní sa k Hornej Pustej Vsi mi hlavou lietali myšlienky o zmene trasy. A tak sa aj stalo. Keďže moja trasa minule obsahovala Pustú Ves a aj vodnú nádrž na Pustej Vsi zvolil som zmenu. Smer hrob baróna Wattenwyla, odbočku na Veľkú Pec, odbočku na Malú Pec a odbočku na Tlstú horu som absolvoval miernym, ale dlhším stúpaním cez Dolnú Pustú Ves. Poslednou zvolenou trasou bola cesta okolo chatovej oblasti a okolo Rochovej kaplnky, ktorá bola tentoraz oveľa prechodnejšia a príjemnejšia ako minule, lebo bola zamrznutá. Nie tak ako vtedy extrémne blatová.

Záver

Vďaka týmto mojím tohtoročným „výjazdom“ som konečne spoznal najbližšie okolie Malých Karpát. Na Malej Peci som bol naposledy ešte za slobodna s mojou manželkou Renátkou a to bolo všetko, čo som v tejto časti pochodil. Ak nepočítam výjazd z januára 2019 s Jozefom, kedy sme navštívili Kamenicu a Orlie skaly, tak by som o tejto najbližšej časti nádhernej prírody nevedel nič.
Preto ďakujem bohu, že som tieto akcie mohol v zdraví absolvovať a naplno si ich užiť. A to nie je ešte všetko…

komentár: 918 pridaný: 04.02.2021 - 19:01
Jozef Jozef
1

Je toto možné? Ten istý smer z Vrbového, ten istý autobus, ten istý autobusár! To nemôže byť náhoda! Vie o tom manželka?

komentár: 913 pridaný: 01.02.2021 - 08:43

Reakcie na komentár 913

Vinco Vinco
1

Nuž bratranec môj. Keď nechceš chodiť so mnou Ty, musím si niekoho nájsť grin grin

komentár: 914 pridaný: 01.02.2021 - 09:16
Rado Rado
2
zobraziť foto

grin

komentár: 915 pridaný: 01.02.2021 - 22:10