Vinco
Na úvod
Túžba sa zhmotnila na túto akciu. Pôvodne mala názov: „Tréning na
Trnavskú stovku“ avšak, Trnavská stovka sa minula a minula sa aj Teslácka
stovka, a tak nebolo už na čo trénovať 
Preto som sa spontánne rozhodol,
že spravím z nej nočnú akciu z nedele na sviatočný pondelok. Aj keď som
tajne dúfal, že sa nájde v našom spolku jeden „šialený“ turista 
,
ktorý by aj mohol a chcel ísť, no nestalo sa tak. Nakoniec som išiel celkom
sám.
Chcem sa na tomto mieste veľmi pekne poďakovať mojej milovanej manželke
Renátke, že ma vozidlom dopravila na Bukovú, aby som si nemusel pre vozidlo
na druhý deň ísť do Bukovej, pretože autobusové spoje v nedeľu
absolútne neexistujú.
Putovanie
Po tom, čo som vystúpil z auta, zamieril som do Hostinca u Štvrťáka. Na počudovanie bolo tu dosť štamgastov, ktorí sedeli vonku na krytej terase. Ja som však zamieril do hostinca a nechal si načapovať štartovného Radegasta. Prikúpil som si aj plechovkového Pilsnera, pre oslavný prípitok na Mohyle generála M.R. Štefánika. Myslím si, že je to dôstojný akt pre vzdanie pocty tomuto Veľkému Slovákovi.
V priebehu putovania som mal iba dve zastávky. Jednu pri chatke na Ostrej Úboči a druhú na spomínanej Mohyle. Z Bukovej som prakticky absolvoval časť z Trnavskej stovky, ktorú som si o pár kilometrov predĺžil. Keď som prechádzal okolo Hornej Rakovej nostalgicky som si spomenul na prestávku, ktorú sme tu na začiatku júna mali s Romanom. Vtedy obišla moju pozornosť pekná drevená tabuľa s nápisom Horná Raková a červeným vymaľovaným rakom. Dnes sa ukryla v mojej „čarovnej krabičke“ a stala sa súčasťou foto galérie tejto akcie.
Keď som dorazil na Mihalinovú, došlo k zmene trasy. Prečo? Keď som tak postupoval nocou a videl veľa zvery hlavou sa mi honili rôzne myšlienky o poľovníkoch a o nočných „pytliačkách“, alebo strielačkách. Jednu takú mám stále na pamäti. Zažil som ju spolu s Jožom pri dvojdennom putovaní Malými Karpatami na Amonovej lúke. Vtedy po tom, čo sme zaľahli do spacákov, sa zrazu rozžiarila celá lúka od svetlice a ozvali sa výstrely. Vtedy nám nebolo všetko jedno. Ráno sme zistili, že naša útulňa bola postavená presne oproti posedu, z ktorého poľovníci strieľali na diviačiu zver. A práve to sa mi honilo hlavou. Nechcel som zažiť, aby ma v noci samého niekto zostrelil, keď idem mimo turistický chodník a preto som sa rozhodol, že moju trasu odkloním na Hradište pod Vrátnom po žltej turistickej značke. Povedal som si, že dnes v noci pôjdem iba značenými turistickými chodníkmi, že nebudem pokúšať šťastie/nešťastie. Znamenalo to, že si predĺžim trasu a nastúpam aj viac metrov. Mne to však nevadilo. V Hradišti pod Vrátnom som aj tak nikdy nebol a preto mi to prišlo ako dobrý nápad.
Pred príchodom do Hradišťa som na vhodnej otvorenej lúke vyskúšal nasnímať kamerou nočnú oblohu. Bol som sklamaný, že fotka nevyšla podľa mojich predstáv. Škoda. Musím sa zmieriť s tým, že kamera nie je vhodná na kvalitnejšie fotenie. Pri prechádzaní Hradišťom neušiel mojej pozornosti fialovo nasvietený domček. Je tiež obsahom galérie. Neskôr ma zelená a potom modrá značka doviedla na Skálie, kde má znova privítala červená Cesta hrdinov SNP. Putovanie po nej mi išlo od nohy. Úspešne ma doviedla k mojej prvej zastávke. Chatka na Ostrej Úboči sa stala mojim útočiskom. Medzitým začal značne fúkať vietor a tak som bol rád, keď som sa mohol na chvíľu skryť do závetria a posilniť sa.
Po prestávke to išlo akosi ľahšie a ani som nezbadal, ako cupitám
rozsvietenou Brezovou pod Bradlom. Počas celej trasy mestom ani živáčika.
Darmo, kto by sa v noci prechádzal po Brezovej okrem mňa 
Na
malú chvíľku som spomalil pri kostole Najsvätejšej Trojice. Iba jeden cvak
kamerou a už stúpam k Mohyle. Bola to zaberačka a ani sa nečudujem, lebo
moje nohy hlásili 32. kilometer. Po dvoch kilometroch konečne Mohyla. Tu som
opäť vyskúšal nočné fotenie. Konečne mi to vyšlo aj vďaka nasvieteniu
Mohyly. Priamo na Mohyle som založil základný tábor. Vďaka silnejúcemu
vetru vyhovovala iba jedna záveterná strana. A práve tú som využil na
chvíľu oddychu, posilnenie a slávnostný prípitok na počesť
„Milana“. Prestávka trvala max desať minút a keďže som
aj tak trochu premrzol musel som sa pred odchodom doobliekať. Hneď sa mi išlo
lepšie.
Po rázcestníku Chrbát Bradla ma preveril prudký zostup do Dolných Košarísk. Keď som prechádzal okolo Slukéch chalupy zaujal ma zaujímavý kovový veterník. Moja čarovná skrinka sa tiež stala jeho úkrytom, aby som vám ho mohol ukázať vo foto galérii.
Pri zostupe do Hornej Pustej Vsi začalo svitať. Bol to nádherný pohľad na červenejúce zore. Čakám, že vykukne aj slniečko, no nedočkal som sa. Bol som v doline a keď sa mi ukázalo už putovalo po oblohe.
Posledná časť trasy je mi už notoricky známa. Túto časť už poznám
naspamäť Dnes som však nepohrdol Pustou Vsou a jej Pamätníkom SNP. Aj
stupáčik pri hrádzi vodnej nádrže ma skoro na konci túry preveril.
Posledné kilometre okolo tabúľ náučného chodníka – Barónov hrob,
Veľká Pec, Malá Pec a Tlstá hora dnes môžem ísť aj poslepiačky.
Myslím, že by som sa ani raz nepotkol, lebo poznám každý kameň či koreň.
Keď som „vyšiel z lesa“ čakal ma záverečný asfalt okolo
záhradkárskej oblasti a Rochovej kaplnky.
Ešte príhoda
Počas celého putovania som videl kopec zvery. Tri krát križovalo moju cestu stádo. V dvoch prípadoch to bola neškodná srnčia zver. Jedno stádo ale bolo zaujímavejšie. Boli to diviaci a pri nich som z bezpečnostných dôvodov musel aj vydávať výstražné zvuky. Kričal som „ujujúúúúúúúj, ujujúúúúúúúj“ a dočkal som sa odpovede od posledného člena diviačej kolony. Odpovedal mi na diviaky tak typicky „kroch, kroch“. Poviem vám, nebolo mi všetko jedno. Vzápätí zmizli v húštine a ja som mohol pokojne bez strachu pokračovať ďalej.
Záver
Úspešne a bez ujmy som absolvoval nočné dobrodružstvo pri prechode
Malými Karpatami. Nestretol ma žiadny medveď a to bolo dobré Odniesla to
iba pravá noha, kde sa mi na starom pľuzgieri spravil nový, mladý a pekne
opuchnutý. Nebojte sa! Veď ja sa z toho dostanem a znova vyrazím do
nádherných Slovenských hôr. Buď sám, alebo s vami priatelia turistického
spolku PAT a MAT.
Dovidenia nabudúce
. Keď pôjdeš takýmto tempom, tak si nebudeš stíhať
odovzdávať diplomy. 
