Dnes je: piatok - 29.3.2024, Meniny má: Miroslav
Aktualizované: 29.03.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 9

Akcie: 809

Foto galérie: 646

Videá: 280

Odkazy: 576

Komentáre: 1449

Login:

Heslo:

Detail akcie Z obce Kľak na Vtáčnik

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
piatok - 01.10.2021
Pohorie:
Vtáčnik
Vzdialenosť:
16 km
Čas:
6h 20m
Stúpanie:
889 m
Klesanie:
889 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
61.6
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
zúčastnil sa:
Vinco Vinco
Ut - 28.09.
Miriam Miriam
Ut - 28.09.
Kowo Kowo
St - 29.09.
Jozef Jozef
St - 29.09.
Mišo Mišo
Št - 30.09.
Ivan Ivan
Št - 30.09.

Ospravedlňujem sa, ale z vážnych rodinných dôvodov nemôžem. :-( Je mi to ľúto, lebo ide dobrá partia a tešil som sa aj na rozprávanie nových zážitkov zo Santiago de Compostela grin

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Kľak – Ivanov Salaš – Partizánska chata – Vtáčnik (1346 m) – Kláštorská skala (1278 m) – Medzi skalami (1245 m) – Rúbaný vrch (1097 m) – Vicianova dolina – Kľak

Poznámka k akcii

Na Vtáčnik pre výhľady, dúfam že bez hmly :-)

Tentoraz sa vydáme na Vtáčnik z obce Kľak.

Doprava:
Ak nás bude šesť a viac ideme dvomi autami, mojim a Jožovým. Keď nás bude do päť ideme iba Jožovým autom.
Odchod je z Vrbového o 6.30 hod. V Piešťanoch sa nastupuje o 6.45 hod. Odchod od Joža z Leopoldova je stanovený na 7.00 hod.

Komentáre:

Jozef

Jozef

3

Ideme na Vtáčnik. Zase. Keď sme tam boli minule, výhľady neboli. Cez opar sme ďaleko nevideli. Ako bonus aj mrholilo. Dnes vystúpime na vrchol z inej strany a máme aj teoretické šance na výhľady. Veríme Slniečku. Dnes by mohlo byť dostatočne silné na to, aby si poradilo s oparom nad hrebeňom Vtáčnika.

Po pár krokoch sme sa skoro zasekli. Ale iba skoro. Do cesty sa nám totiž postavilo pohostinstvo „U Krejzinky“. No, do cesty… ale naozaj to bolo kúsok od cesty. Tentoraz sme pivu odolali. Nie, silná vôľa je v tom tentoraz nevinne. Aj by sme boli zlyhali, ale bolo zatvorené. Darmo, je nedeľa okolo deviatej hodiny doobeda.

Preto postupujeme ďalej až k Ivanovmu salašu, kde sme tiež nezlyhali a ani tu sme sa nezastavili na pivo. Nie, tu nič nebolo zatvorené. Jednoducho tu nič nebolo. Nič, čo by mohlo byť zatvorené. Preto znovu pokračujeme ďalej. Pauzičku si robíme až pri Partizánskej chate. Pauzička bez piva. Nik tu nečapuje. Je to iba chata. Zamknutá chata. V duchu hesla „čo si si priniesol, to si aj vypi a zjedz“ sme sa pustili do vlastných zásob. Dávno sa veru nespoliehame na miestne zdroje. Ak sa nejaký objaví, občas nepohrdneme, ale už sa nespoliehame… Našťastie už nie je tak teplo, ako cez leto.

Občas sme si trochu zafučali. To sa musí, veď inak by to nebol ten pravý vrchol. Choď dolu kopcom na vrchol. Možno to niektorí dokážu, ale jedine akurát tak hubou. Ale sľúbiť môžu. Ej veru, koľko sľubov sme už počuli a onakvejších, z koľkých strán… ísť dolu kopcom na vrchol, to nedokáže ani parašutista s deravým padákom…

A je tu vrchol. Slniečko nesklamalo. Výhľady sú. Zisťujeme, že už to vypuklo. V hornej časti pohoria sa už stromy začínajú sfarbovať tak, ako sa na jeseň patrí. Ešte to však nie je ono. No nič, možno o taký týždeň, či dva, možno v nejakom inom pohorí…

Ďalšou dnešnou čerešničkou je Kláštorská skala, tretí najvyšší vrchol celého pohoria. No, tá čerešnička neleží presne na vrchole, ale kúsok od neho. Je to skupina andezitových skál. Podľa internetu vraj najkrajšie a najvýraznejšie skalné mesto v celom pohorí Vtáčnika. Niektoré skaly dosahujú výšku 20 metrov. Na jednu z nich, ktorá sa nám zdala najvyššia, sme ráčili vyliezť. Výhľady za tú námahu stáli.

Koľko metrov si hore vystúpal, toľko si aj ráč sklesať dolu k autu. Niekedy to býva problém. Najmä, keď úraduje ľad či blato. V tomto prípade to boli šutre vhodne porozhadzované v úvoze. Mnoho šutrov a nahusto. V ideálne naklonenej rovinke. Nik nechcel tresknúť a byť prvý dolu. No ale tak, ako niekto musí byť posledný, tak musí byť aj niekto prvý. Náš prvý našťastie netreskol a ani nikto za ním. A tak sa nám podarilo šťastlivo doraziť dolu do dediny k autu…

komentár: 1089 pridaný: 05.10.2021 - 14:39
Vinco

Vinco

2
zobraziť foto zobraziť foto

Úvod

I keď som ako rodič tejto akcie menovaný ja, nevymýšľal som ju sám. Akciu som dal dokopy spolu s Jozefom.
Na Vtáčniku sme boli v novembri roku 2020 a vtedy sa nám nepodarilo kochať sa výhľadmi z tohto výhľadového kopca. Už vtedy sme si povedali, že kvôli výhľadom sa sem musíme vrátiť. A ten deň nastal práve teraz. Iná je len zostava. Romana a Ivana nahradila Miriam a Kowo.

Putujeme

Štartovací bod sme zmenili. Vybrali sme si obec Kľak. Určite si to zaslúži. Je to obec, ktorá na konci vojny v januári roku 1945 bola ťažko skúšaná. Obec bola za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacim v pohorí Vtáčnik počas SNP úplne vypálená a fašisti v nej zavraždili 84 obyvateľov. Nezľutovali sa ani nad deťmi a tehotnými ženami. Pri miestnom pomníku SNP venovanému obetiam, ktorý sme navštívili na konci túry som ja venoval tichú modlitbu. Tak som to cítil a musel a chcel som.

Ako prvú sme na našej ceste navštívili Partizánsku chatu. Tá je situovaná v druhej tretine cesty na vrch Vtáčnik. Súčasťou priestoru pred chatou je aj sedenie a tak sme ho využili na krátku prestávku a jedlo. Chata v minulosti možno ponúkala aj nejaké pohostenie, ale to sú už zašlé časy socializmu. Dnes sme sa mohli na chatu už iba pozerať.

Najzaujímavejším bodom trasy bol vrch Vtáčnik. Mali sme šťastie, pretože dnes sme mali pekné počasie a už pred príchodom naň sme tušili, že dnes budeme odmenení krásnymi výhľadmi. Bolo presne tak, ako sme tušili. Vrchol je síce čiastočne zarastený stromami, ale jeho rozsiahli priestor sa dá obísť a vidieť aspoň na tri strany. Mali sme dostatok času, aby sme si oddýchli, najedli sa a riadne zdokumentovali naše kochanie sa do fotografií a videí. Bolo aj tradičné odovzdávanie vrcholových medailí. No pre neprítomnosť „dvorného“ víno-variča Romana sme sa „vrcholového“ nedočkali downer Dokonca ani tá Jožova legendárna zázvorovica, ktorá sa vtedy v novembri podávala nebola downer
Ja som si pred odchodom spomenul, ako sme sa pod krížom na Vtáčniku spoločne fotili a tak som všetkých vyzval, aby sme tak učinili aj teraz. Nikto neprotestoval. A preto vám môžem na porovnanie ponúknuť obidve fotografie.

Po odchode z Vtáčnika po pár sto metroch sme navštívili zaujímavé andezitové skalné zoskupenie zvané Kláštorská skala. Je to skalné mesto s mnohými zaujímavými skalnými vežami. Na niektoré sa dá bez problémov vyliezť a tak sme to využili. Jednak sme si mohli pozrieť nádherné výhľady a za druhé bolo to vhodné miesto pre štart Jožovho drona. Mne skaly tak trochu pripomenuli už skôr navštívený vrch Benát v Pohronskom Inovci. Po chvíli oddychu na tomto zaujímavom mieste sme sa pohli ďalej.

Poslednou zastávkou na trase bol Rúbaný vrch. Dostali sme sa k nemu po hrebeni a červenej turistickej značke, ktorá tvorí Ponitriansku magistrálu. Bola to veľmi príjemná nenáročná cestička, priam idylická. V súvislosti s touto magistrálou padli návrhy na jej absolvovanie. Takže niekedy nabudúce uvidíme, lebo záujem bol. Ja osobne sa rád zúčastním, pretože to môže byť zaujímavá trasa. Rád znova uvidím Handlovú, kde magistrála začína a na jej konci konečne navštívim vrch Zobor, na ktorom som ešte ja nebol.

Do cieľa, do obce Kľak sme sa po Rúbanom vrchu dostali po „zaujímavom“ teréne. Preveril nás prudký zraz tvorený kameňom a hlinou, kde si bolo treba dávať veľké bacha. Našťastie sme náročný terén prešli všetci bez úrazu. Do obce nás napokon doviedli lesné asfaltové cestičky Vicianovej doliny a v závere cesta tretej triedy vedúca do obce mierne do kopčeka. Než sme prišli k autu ešte sme navštívili spomínaný pomník SNP obetiam obce Kľak.

Záver

Bola to zaujímavá trasa s vyvrcholením na vrchu Vtáčnik. Tentoraz za pekného počasia a s vytúženými výhľadmi a samozrejme v kruhu vynikajúcej partie nášho spolku. Ďakujem všetkým za účasť a skvelú spoločnosť.

Nabudúce dovidenia. Už teraz sa teším na ďalšiu turistiku.

komentár: 1088 pridaný: 04.10.2021 - 19:09
Danka

Danka

1

Škoda že idete v piatok downer, ak by ste išli v sobotu, určite by sme sa pridali…

komentár: 1086 pridaný: 28.09.2021 - 20:28

Reakcie na komentár: 1086

Vinco

Vinco

1

Ideme v piatok Danka preto, lebo máme sviatok a teda voľno (Deň energetikov).
Navyše ja v sobotu a ani v nedeľu nemôžem. Preto piatok.

komentár: 1087 pridaný: 29.09.2021 - 07:01