Dnes je: sobota - 22.1.2022, Meniny má: Zora, Zoran(a)

Úvod

Aktualizované: 21.01.2022

Návštevy: 65573

Fotografie z roku 2012



Akcie: 629 Foto galérie: 488 Videá: 200 Odkazy: 530 Komentáre: 1153

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 07.11.2021
Pohorie: Strážovské vrchy
Vzdialenosť: 15.2 km
Čas: 5h
Stúpanie: 450 m
Klesanie: 450 m
Náročnosť trasy: 4
Body do rankingu: 43.8
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Ivan Ivan So - 06.11.2021
Jozef Jozef So - 06.11.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Soblahov, parkovisko – Mladé háje, bývalá horáreň Soblahov – Chata pod Ostrým vrchom – Veľké Kačky (649 m) – Čiernachov (695 m) – 2 x výhľad – Soblahovská Kyselka – Dolňanská Kyselka – Soblahov, parkovisko

Poznámka k akcii

Počas akcie dodržujte, prosím, tieto stručné, jasné a výstižné pokyny:

  • Kadiaľ pôjdeme, uvidíme na mieste (nálada, počasie, blízke zaujímavosti…)
  • Tempo postupu budeme mať také, aké sa nám podarí (Okolité krásy, dočasné indispozície tela…)
  • Koľko kešiek odlovíme, toľko bude (aj tak to bude dvojciferné číslo)

Komentáre:

Jozef Jozef
1

A máme tu ďalšie keškobranie. Už tretie v poradí. Účasť všetkých keškárov spolku na akcii je už pomaly rutinou. Mali by sme sem vložiť akciu popredu, no nedá sa. Predstavte si rovnicu o priveľa premenlivých neznámych. Problém je si tú rovnicu predstaviť, nie to ešte ju aj vypočítať! Takto nejako vyzerá náš plán pred akciou. A nielen pred ňou, ale aj počas nej. Situácia sa doslova mení každým okamihom. Nám to však nevadí. Prišli sme sem vypnúť, vyvetrať si hlavu, načerpať pozitívnu energiu – to všetko naraz. Proste sa rozhodujeme na mieste, kam budú viesť naše najbližšie kroky… Zjednodušene povedané „Akcia sa rodí na akcii“.

Deň predtým sme sa dohodli, že niekam ideme. Miesto je jasné – Okolie Mníchovej Lehoty. Cieľom sú kešky, ktoré sme minule obišli pre nedostatok času a pokračovanie po trase bývalej lesnej železnice. Plán vydržal do rána najbližšieho dňa. Cestou autom po diaľnici však neodolal náporu mnohých alternatív. Ivan tvoril. Upodozrievam ho, že celú noc nespal a tvoril alternatívy. Nemenia sa iba štarty, ale aj spôsob dopravy. V ponuke je aj autobus či vlak. Stačí si len vybrať.

Nakoniec sme sa do Mníchovej Lehoty ani nedostali. No, ale chvíľku sme kúsok z nej videli. Ale pohorie sme trafili! Začalo to nevinne. Naozaj sme do tej Mníchovej Lehoty chceli ísť. Len sme na diaľnici čakali odbočku na Bánovce nad Bebravou a nie na Zvolen. Tušili sme, že je to ono, ale neodbočili sme. Kým sme váhali či odbočiť, odbočka zmizla. A cúvať na diaľnici sa nám zrovna moc nechcelo. Na najbližšej odbočke z diaľnice schádzame dolu. Už je nám jasné, že predtým sme mali odbočiť na Zvolen. Je nám to jasné a zároveň je nám to už teraz k ničomu. Možno nabudúce.

Čo teraz? Ivan má v repertoári dostatok alternatív. Lenže ktorú z nich si vybrať v idúcom aute? A vlastne kam ideme? Najbližšia ceduľa nám ponúka Trenčín, Soblahov a kto vie čo ešte. Nestihol som to všetko prečítať. Tentoraz chybu neopakujem a keď je možnosť odbočiť, jednoducho odbočím. A takto nejako zvíťazil Soblahov vo veľkej konkurencii miest ašpirujúcich na štart našej dnešnej akcie…

Parkujeme bez problémov, postupujeme takmer po rovinke, nachádzame kešku za keškou… Ide to takmer samé. Konečne si aj trochu odpočiniem a nepôjdeme úplne do kopcov. Po niekoľkých dňoch rýľovania by sa akcia v štýle „lážo – plážo“ aj hodila. Vraj je hore chata, a otvorená. Len to slovo „hore“ mi trochu vŕta v hlave. Tuším, čo to znamená. Vraj ale chata nie je na vrchole, ale pod ním. To neznie až tak zle, len ten názov je trochu podozrivý „Chata pod Ostrým vrchom“. Snáď to nebude také zlé. Veď sme na juhozápadnom okraji Strážovských vrchov.

Nebolo to také dramatické. Síce občas trochu do kopca, ale pohodičkovým tempom. Nechceme sa totiž spotiť. Nie sme na pretekoch. Máme čas. Kam dorazíme a čo stihneme… uvidíme. A veru stihli sme toho veľa. Mohli sme si vonku pri chate sadnúť a objednať si. Ivana som neustrážil a vzápätí som i ja sám zlyhal, takže nás čaká niečo sladké. Vychutnávame si dezert a pozeráme, ako sa dôchodcom darí postupovať hore svahom. Našťastie tadiaľ nejdeme. Veru, treba sa posilniť. Ivan veľmi dobre vie prečo. Tentoraz totiž on rozhodol. Pôjdeme hore lyžiarskym svahom. Hmm, toto na somársku lúčku nevyzerá. Tým dôchodcom to tak pekne išlo hore… Čo sme my horší?

Sme horší. Oni to dali na šupu. My s pauzičkami. Už sa mi ich ani nechce rátať. Musím nejako prinútiť dych, aby sa vrátil. Tam hore to vyzerá na polhodinovú pauzičku. Ak tam hore vôbec dorazíme…

Je to tu! Takmer vrchol. Sme hore! Lúka zmizla. Súdim aspoň podľa toho, že sa nám konáre tlačia do očí. Škoda, že ešte nevnímam, ako to tu vyzerá. Veď o pár minút to už možno budem schopný vnímať.

Zase ideme dolu. Prečo? Aby sme potom mohli ísť hore. Zase. Ale vrchol bude tentokrát iný! Čiernachov. Na vrchole mi Ivan hovorí, že budem mať šťastie. No, neviem, či by som to takto nazval. Stupil som do hovna. Číhalo na mňa ukryté v listoch. Veru, všeličo sa pod listami môže ukrývať. A Ivan to nazýva šťastie. No neviem. Stupil som do neho ľavou nohou…

A je tu ďalšie zase. Zase upravujeme trasu. Skracujeme. Lebo slniečko zapadá. Úplne sa s nami rozlúči asi za necelé dve hodiny. Nemáme to síce až tak ďaleko, ale hľadanie kešiek predsa len niečo trvá. Kúsok od Soblahova zisťujeme, že sme sa rozhodli správne. S poslednými zvyškami svetla prichádzame k autu…

Konečný stav kešiek:

15 kešiek sme sa pokúsili nájsť

14 sme úspešne našli

1 nenájdená nám náladu nepokazila

komentár: 1119 pridaný: 10.11.2021 - 08:58