Detail akcie Z konca Malých Karpát až domov

Čachtická jaskyňa je jaskyňa a národná prírodná pamiatka v správe SSJ (Správa slovenských jaskýň).

Nachádza sa pri obci Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1972 a novelizované v roku 2005 s rozlohou ochranného pásma 379.319 ha. Je súčasťou CHKO Malé Karpaty.

Najstaršie prieskumné práce pri objavovaní podzemných priestorov v okolí Čachtíc sa datujú od rokov 1912 – 1914, ktoré vústili v auguste 1956 do objavu Čachtickej jaskyne. Blízke okolie jaskyne predstavuje krasovú plošinu s veľkými vyvýšeninami Drapľákom a Skalkou, ktorá sa mierne dvíha západným smerom k chrbtu Čachtického pohoria. Je charakterizovaná dobre vyvinutými škrapmi, krasovými jamami a inými povrchovými krasovými javmi. Tektonická dispozícia podmienila vznik podzemných krasových foriem, jaskýň a priepastí, z ktorých najvýznamnejšia je Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Vchod do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových jám severne od kóty Drapľák v nadmorskej výške 335 m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb 4 058 m s zvislým rozpätím 110 m.

Jaskyňa vznikla v jemnokryšta­lických až drobnokryštalických strednotriasových vápencoch, ktoré patria k nedzovskej sérii Chočského príkrovu. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov a stalagmitov rôznorodých tvarov a veľkostí.

Z biologického hľadiska bola Čachtická jaskyňa málo preskúmaná. Poloha jaskyne, ako aj jej celkový charakter však vytvárajú predpoklad na výskyt zaujímavých foriem suchozemských a vodných bezstavovcov. Aj z pohľadu výskytu zimovísk netopierov patrí blízke okolie jaskyne k významným na Slovensku vďaka početnému zastúpeniu krasových dutín a dostatočných potravinových zdrojov.

V jaskyni bolo dosiaľ zistených osem druhov netopierov. Vo väčšom počte tu zimuje netopier veľký (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). O bezstavovcoch Čachtickej jaskyne sa vie zatiaľ veľmi málo. Z okolia vstupnej šachty jaskyne je známy výskyt stonôžky (Chilopoda) druhu Lithobius forficatus, ktorá patrí k bežným obyvateľom rôznych typov povrchových biotopov, prípadne vchodových partií jaskýň.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/…jasky%C5%88a

Úvod

Je 5.52 hod. a nastupujem do autobusu smerujúceho do Nového Mesta nad Váhom. Zaplatím lístok a postupujem na koniec autobusu. Sedia tu už štyria ľudia a ako slušnosť káže hlasným hlasom ich pozdravujem „dobré ránko všetkým“. Čo myslíte? Akú odpoveď som dostal? Žiadnu! Nasledujúcich 10 minút rozmýšľam, čo sa tým ľudom stalo. Ako je možné, že ich táto zvláštna doba tak zmenila. Nedočkal som sa ani len elementárnej slušnosti. No nič, nechám to tak. Úsudok si o tom spraví každý sám.

Štart

Štartujem v malej obci Bzince pod Javorinou. Ako vždy i tu som si chcel spraviť úvodnú fotografiu. A tak sa aj stalo. Postavil som sa proti kopčeku, ktorý sa týčil za dedinou a v tej chvíli som si uvedomil, že je to historický okamih. Ten kopček bol vlastne posledným kopcom Malých Karpát a bol som hrdý, že sa s jeho siluetou môžem zvečniť.
Keď som opustil dedinu a prešiel cez frekventovanú cestu, vedúcu na Starú Turú, okamžite a bez milosti sa mi do cesty postavila naklonená rovina. Po príchode na jej vrchol bolo moje telo dokonale zahriate a pľúca rozcvičené.

Prvá zastávka

Táto „najvýchodnejšia“ časť Malých Karpát je naozaj veľmi zaujímavá, taká divoká, málo navštevovaná. Vrelo odporúčam túto časť navštíviť.
Po asi 800 metroch som narazil na žltú značku, ktorá predstavuje „Prechod Hrušové – Nové Mesto nad Váhom“ a po ďalších 300 metroch ma z nej zviedla značka modrá. Modrá farba je moja obľúbená, to možno zavážilo, ale viac zavážilo to, že jej názov je „Výstup na Salášky“. Cieľ je jasný. Bola to moja prvá krátka zastávka. Vrch je značený tak ako sa patrí a dá sa tu aj posedieť a najesť. Dokonca obsahuje aj vrcholovú knihu, čo som využil na zanechanie záznamu o existencii nášho spolku.

Druhá zastávka

Bola ňou Čachtická jaskyňa. Nechcel som ju za žiadnych okolností minúť. No hľadá sa veľmi ťažko. Nie je ju v teréne vidno. Je schovaná v hlbokej jame. Chybu pri plánovaní trasy, neoznačením jej polohy som takmer oľutoval. Šťastíčko však stálo na mojej strane a po neúnavnom hľadaní sa mi nakoniec jaskyňa ukázala.
Vstupovať do jaskyne je prísne zakázané, hovorí o tom miestna tabuľka. No poklop obsahuje aj otvor pre vlet a výlet netopierov a práve cez neho sa mi podarilo blízke vnútro jaskyne odfotiť a aj natočiť.

Tretia zastávka

Po tom, čo som minul rázcestník „Pod Drapliakom“ vycvičil ma výživný klesáčik. Po pár metroch klesania sa mi v hlave rozsvietilo. Miesto sa mi zdalo akosi povedomé. Už viem. V marci 2017 sme ako početná výprava tadiaľto naopak stúpali hore a smerovali do Nového Mesta nad Váhom. Zaujímavé ako turistika, ale hlavne návšteva už prejdených turistických chodníkov zlepšuje pamäť. Hoci to bolo skoro pred štyrmi rokmi, na udalosti vtedajšej akcie som sa jasne rozpamätal. A oživila ich aj zastávka pri turistickom prístrešku, kde vedie cez tunajší potok Jablonka lávka. A práve na nej sme sa vtedy všetci fotili. Gastronomická prestávka trvala asi 10 minút a po nej nasledoval odchod.

Štvrtá zastávka

Ďalším cieľom bol vrch Bakalár. Návšteva nebola zadarmo. Od železničného mosta miestnej železničky, kde som prekonal potok nevedie na hrebeň žiadny chodník. A tak horsa cez „džungľu“ stromov i popadaných a nízkych drevín a kríkov kolmo najkratšou cestou hore. Na vrchole sa k tomu pridali aj zelené smaragdy (rozumej kamene). Po strastiplnej ceste som nakoniec dorazil na Podzámske, kde sa narodili akési chodníky. Aj samotný vrch Bakalár bolo treba hľadať. Našťastie nejaká dobrá duša smer označila bielymi odrazkami a tie ma bezpečne doviedli na vytúžený vrchol. Bol to pre mňa historický okamih. V dobe, keď na Bakalárovi bol Jozef s Dúšom, som sa ja nemohol zúčastniť a tak moja radosť z jeho návštevy bola vrcholne opodstatnená. Z vrcholu nie sú grandiózne výhľady, ale Čachtický hrad je cez malú medzeru vidieť, no aj to stačí pre pohladenie duše.

Piata zastávka

Nebola na Čachtickom hrade, ale na úpätí jeho vrchu. Tu ma zastavil autor kníh o Čachtickej pani, a zaujímavým rozprávaním o svojich ôsmich knihách ma tak upútal, že som dobrovoľne kúpil prvé tri vydania. Knihy som kúpil manželke Renátke a autor mi do každej napísal venovanie. Vo sne by ma nenapadlo, že na turistickej akcii kúpim darček. Úprimne mal som z toho radosť, lebo viem, že darčeku sa poteší. A aj tak po príchode domov bolo 

Šiesta zastávka

V pláne bola na Malom Plešivci. No ako je mojim zvykom, tak počas akcie aj natáčam video. To ste si snáď všimli Na mieste zvanom Šošovičky vyťahujem kameru a na trojnožku ju staviam, aby zabrala smer môjho pohybu. Keď tu zrazu sa objaví mladý pár. Pýtam sa ich. Nechcete sa so mnou natočiť? Ony že áno. A tak v pripravovanom videu budú aj títo mladí turisti. Samozrejme že som im prezradil, že video a aj fotky, na ktorých boli zvečnení si môžu pozrieť na našej turistickej stránke. Jedno ma však potešilo. Pamätáte si, ako som vám spomínal na začiatku komentára scénku z autobusu? Tak musím pochváliť týchto mladých turistov. Pochváliť ich výchovu, slušnosť a úctu k starším. Nečakali, že ich prvý pozdravím, proste predbehli ma Veľmi ma potešili a vniesli slnko do mojej duše.
Po tejto udalosti som konečne dorazil na Malý Plešivec. Ľudia často tento kopec obchádzajú, hoci na jeho vrchol vedie chodník a miestami sú vidieť aj modré značky, ktorými bol tento chodník v minulosti značený. Totižto teraz modrá značka Malý Plešivec obchádza a vedie rovno na Veľký Plešivec.

Siedma zastávka

Využil som Veľký Plešivec na prestávku. Keďže slniečko riadne pieklo, ľahol som si do trávy a len tak ležal. Nabíjal sa energiou a popíjal zvyšky čaju. Okrem mňa si úchvatné výhľady tohto miesta užívalo ešte šesť turistov. Pred odchodom musí byť obligátna svojka a panoramatický záber nádherného výhľadu z tohto vrcholu. A potom už len cesta domov.

Ôsma zastávka

Nebola. Pretože Ošmekom a Šípkovým som len preletel. Chcem spomenúť ale, že posledných 5.5 km po asfalte zanechalo na mojich nohách následky. Ale ja sa z toho dostanem!

Záver

Bola to nezabudnuteľná akcia. Teší ma, že som mohol navštíviť aj tak neprebádanú časť Malých Karpát, a že som to všetko v zdraví zvládol. Podmienky a počasie bolo nádherné a neskutočné. Som silnejší o ďalšie zážitky a ďakujem Bohu, že to všetko takto zariadil. Ďakujem.