Dnes je: utorok - 16.4.2024, Meniny má: Dana, Danica, Danka
Aktualizované: 15.04.2024

Fotografie z roku 2015



On-line: 4

Akcie: 814

Foto galérie: 648

Videá: 281

Odkazy: 576

Komentáre: 1454

Login:

Heslo:

Detail akcie Stoh a Poludňový Grúň

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Danka
Dátum:
sobota - 24.07.2021
Pohorie:
Malá Fatra
Vzdialenosť:
11.5 km
Čas:
5h 25m
Stúpanie:
1190 m
Klesanie:
1190 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
63.6
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť
Danka Danka
Ut - 20.07.
Peter Peter
Ut - 20.07.
Vinco Vinco
St - 21.07.

Mám na návšteve dcéru s vnúčikom. Takže sa venujem im. Ale aj tak dávam približne dva týždne kľud „zbraniam“.

Fotky a videa Videné: 37

Trasa akcie

Štefanová – Sedlo Medziholie – Stoh (1607 m) – Stohové sedlo – Poludňový Grúň(1460 m) – chata na Grúni – Štefanová

Poznámka k akcii

Poznámka k akcii ne-bola vložená.

Komentáre:

Danka

Danka

1

Táto túra sa zaradila medzi moje najkrajšie turistické akcie. Je to krásna hrebeňovka, s peknými výhľadmi. Vychádzali sme zo Štefanovej lesnou cestičkou, ktorá končila krásnou lúkou na Medziholí. Tu sa davy turistov väčšinou poberú na Veľký Rozsutec, ktorý je známejší a navštevovanejší. My sme sa vybrali po červenej značke na Stoh. Cesta viedla najskôr lesom ale končila peknou lúkou plnou liečivých byliniek, cvrčkov a čučoriedok, ktoré sme nechali radšej medveďom. grin Na Stohu sme niečo pojedli, trochu si oddýchli a pokračovali cez Stohové sedlo. Tadiaľ vedie žltá turistická značka z Medziholia pre tých, ktorí si netrúfnu vyliezť na Stoh. Zišli sme 400 metrov, aby sme znova nastúpali ďalších 200 metrov. Ale táto trasa viedla hrebeňom a boli z nej pekné výhľady na Malú Fatru. Cieľ bol Poludňový Grúň, ktorý patrí k obľúbeným cieľom turistov, ktorých tu bolo v tom čase asi 30. Tu sme sa pokochali okolím a trochu oddýchli. A potom prichádza na rad zostup do Chaty na Grúni. Toto bol pre mňa najhorší úsek, pretože bolo treba 500 metrov prudko klesnúť. Najprv sme bežali, lebo sa to dalo a bolo fajn. Neskôr sme už išli pomalšie, lebo sa začali ozývať kolená a nejaké svaly na stehnách. Zrazu zostávali nohy nejaké zvláštne neisté. Úsek po zjazdovke som už trpela, pretože som mala nohy roztrasené jak mladé kozliatko. Darmo, sedavá kancelárska robota sa svalom nepáči. Pri chate na Grúni som už uvažovala, že sa zveziem lanovkou. Ale turistická hrdosť mi to nedovolila. Predtým som si myslela, že cesta dole bude len brnkačka, ale niektoré svaly na nohách už odmietali komunikovať s telom. A keď som sa konečne dostala do cieľovej rovinky, mala som pocit, že pri chôdzi vyzerám ako Pinokio. Zaslúženou odmenou bol obedovečera v miestnej kolibe, kde sme doplnili vypotené tekutiny a stratené kalórie. Ale aj napriek tomu šťavnatému záveru bola táto túra veľmi pekná so silným a dlhotrvajúcim zážitkom. (Niekde som čítala, že svalovica je preto, lebo dorastajú svaly. Načo mi je toľko svalov na stehnách??? gulp )

komentár: 1030 pridaný: 25.07.2021 - 22:25

Reakcie na komentár: 1030

Vinco

Vinco

1

Nuž pekné, klobúk dole palec hore Náročná túrka. S tým úplne súhlasím. Stoh je nezabudnuteľný zážitok. Ja som ho išiel zatiaľ iba raz a to opačne zo Stohového sedla. Vtedy bolo po dažďoch a hore sa išlo veľmi ťažko, veľmi sa šmýkalo a pri postupe nám museli pomáhať chúďatká malé stromčeky, ako barličky.

Ten traverz Stohu po žltej do Medziholia, mám s rodinou tiež za sebou. Bola to prvá túra na dovolenke. A na druhý deň sme mali ísť do Jánošíkových dier. Ale nešli sme. Lebo keď sme prišli do Štefanovej moja rodina bola úplne odpálená. Trasu, ktorá sa ide 45 minút, sme my išli dve hodiny. Bolo práve po dažďoch a ten zostup do Štefanovej z Medziholia bol otrasný, šmykľavý, mokrý a neskutočne náročný. Po túre nasledujúce dva dni som rodinu nikde nedostal. Odpálil som ich na prvej túre. A dodnes si to vyčítam, lebo som u mojich rodinných príslušníkoch stratil dôveru downer v akúkoľvek turistiku. Na pár priložených fotografiách dokladujem, ako sme dopadli grin

Poludňový Grúň som naopak išiel hore od chaty na Grúni tiež s rodinou. Keď sme prišli hore skoro ma ukrižovali, že čo som to vymyslel. Chceli sme ísť aj ďalej, ale v priebehu desať minút sa prihrnul veľký tmavý mrak a tak sme sa museli porúčať naspäť na chatu. Na konci toho strmáku už moji rodinní príslušníci cúvali chrbtom dole, čo ich tak boleli stehná. Ešte že chata na Grúni nebola už ďaleko. Na chate sme si oddýchli, najedli a dole Pasekmi sme išli lanovkou za dažďa. Kým sme prišli k autu boli sme úplne mokrí.

Toto je moja skúsenosť so Stohom a s Poludňovým Grúňom.

zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto
komentár: 1032 pridaný: 27.07.2021 - 18:55