Dnes je: štvrtok - 26.5.2022, Meniny má: Dušan

Úvod

Aktualizované: 25.05.2022

Návštevy: 71522

Fotografie z roku 2013



Akcie: 650 Foto galérie: 509 Videá: 214 Odkazy: 547 Komentáre: 1202

Login:

Heslo:

On-line: 2

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: sobota - 18.12.2021
Pohorie: Strážovské vrchy
Vzdialenosť: 18.2 km
Čas: 6h 58m
Stúpanie: 978 m
Klesanie: 978 m
Náročnosť trasy: 6
Body do rankingu: 68.5
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco St - 15.12.2021
Dúšo Dúšo Št - 16.12.2021
Jozef Jozef Št - 16.12.2021
Ivan Ivan Pi - 17.12.2021

Užívam antibiotiká, tak to nechcem dráždiť. :-(

Dušan Dušan Pi - 17.12.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Košecké Podhradie – Stupičie (799 m) – Sedlo Mraznica – Pod Rohatou – Rohatá skala (850 m) – Suchý vrch (853 m) – Dve vyhliadky pri žltej – Odbočka zo žltej Pod Rohatou – Singletrail Kanada – Košecké Podhradie

Poznámka k akcii

Na Rohatej sme ešte neboli.

Odchod z Piešťan od Tesca o 7.30 hod.

Doprava sa dohodne v piatok večer, podľa počtu prihlásených.

Komentáre:

Vinco Vinco
3

Úvod

Je streda 15.12. a v mojej hlave sa zrodil plán. Pri nostalgickom spomínaní na časy minulé, som si spomenul na návštevu vrchov Holíš a Klapy v pohorí Javorníky. A tak si sadám k mape a kreslím trasu. Štart je jasný (obec Udiča) a aj vrchy (Holíš a Klapy), rozdiel je len v ročnom období. Pomyslel som si „zasnežené budú tiež pekné“. Volám Jožovi a postavím ho pred hotovú vec. Popravde, nebol z plánu moc nadšený.
Poobede niekto zvoní. Aha, je to Jožo. Neoblomne mi prikazuje otvoriť si mapy.cz a ja ihneď tuším, že sa niečo deje. Jožo predstavil svoj plán. S uznaním musím povedať, že je lepší ako ten môj cool grin grin V sobotu ideme. Možno len dvaja, ale ideme. Nie však do Javorníkov, ale do Strážovských vrchov. A dnes už vieme, že sme neboli dvaja. Našli sa ďalší dobrodruhovia, ktorí ani netušili, do čoho „lezú“ grin

Dopravu do miesta štartu zabezpečil Dúšo, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Úprimne bol som rád že Dúšo ide, lebo som ho nevidel od októbra minulého roka, keď sme spolu navštívili Poludnicu. A pridal sa aj Dušan, ten tiež nevedel do čoho lezie grin

Prvá zastávka

Bola neplánovaná. Vlastne bola, ale na začiatku v stredu nie. Jozef sa mi na túre priznal, že nechcel prísť hneď s „kožuchom na trh“, aby nevyplašil ostatných potencionálnych účastníkov. Ja som o tom nevedel a trasu som iniciatívne prekreslil aj o vrch Stupičie. Áno, to je tá neplánovaná zastávka.
Keška je keška a tak sme všetci poslušne hltali výškové metre na ceste k tomuto vrcholu. Pred vrcholom sme zažili hotovú džungľu. Predierali sme sa nízkym porastom. Ak by som bol o kúsok tlstejší, ani tade neprejdem grin Ako bonus pred vrcholom nás čakal prudký úsek šmykľavým kamením. Potom už bola pohoda. Na Stupičí je aj vrcholová kniha, no zápis sme nerobili, ale nálepka spolku sa už vyníma na vrcholovej trubke. Kúsok opodiaľ od vrcholu je pekná vyhliadka. Na nej sme chvíľu pobudli, posilnili sa a zdokumentovali jej krásy Jožovým dronom. Po návšteve nasledoval návrat do bodu, kde sme opustili zelenú značku na ceste k čerešničke programu.

Druhá zastávka

Pýtate sa neplánovaná? Nie. Nie, lebo keška. Tesne pred nástupom do stúpania k čerešničke programu nás Jožo odklonil na príjemnú rovinku a k oddychovému miestu s výhľadmi na Stupičie. Bolo to priam romantické miesto pre zamilovaných. Drevená lavička s vyznaním lásky a húpačka na konári stromu. My sme vyznali lásku Dušanovmu červenému vínku a Jožovmu domácemu pálenému grin Tie nás tiež adekvátne zahriali tongue wink, tak ako mladých ľudí vzájomná láska.

Tretia zastávka

To je tá spomínaná čerešnička na torte. Fúúúúúúúú. Dôjsť k tej čerešničke dá námahu. Najprv to začalo pozvoľna, také jemné stúpanie. Ale keď príde stúpanie, po ktorom vám horia lýtka nie je vám všetko jedno. Má to zmysel takto sa trýzniť? Každopádne má. Už vrchol stúpania za to stojí. Volá sa Pod Rohatou a ponúka nádherný výhľad. Ale poďme bližšie k tej vysnívanej čerešničke. Lýtka drzo kričali „to bolo všetko?“. Nie, nebolo. Prudký výšľap na čerešničku, rozumej Rohatú skalu znova rozpálil lýtka a v úplnom závere aj ruky dostali zabrať pri finálnom výstupe po reťaziach k nerezovému krížu na jej vrchole. Zažil som ďalšiu nádheru v mojom živote v priamom prenose. Výhľad z Rohatej skaly je úchvatný. Ďakujem Jožovi, že „prekryl“ môj pôvodný plán týmto. Kríž a domček vrcholovej knihy bol dosť prázdny a tak nálepka nášho spolku sa na ňom nádherne vynímala. Malý počet nálepiek svedčí o tom, že na Rohatú veľa turistov nechodí. Myslím si, že neprávom.

Na Rohatej sa uskutočnila aj milá udalosť spolku PAT a MAT. Slávnostne sme Dúšovi po vyše roku konečne odovzdali certifikát. Dúšo dosiahol na métu 541 km, k čomu mu úprimne gratulujem a želám mu do ďalších kilometrov veľa síl a šťastia.

Na tejto zaujímavej skale sme chvíľu pobudli, posilnili sa a čo to popili wink Pre vás všetkých ostatných, ktorí ste tu nemohli z rôznych príčin byť vám Jožo priniesol pár droních pohľadov či už na fotografiách, alebo vo videu.

Štvrtá zastávka

Tiež bola neplánovaná. Jožo ju vymyslel za pochodu. Keška na Suchom vrchu ho nenechala chladným. A my ostatní? Čo už. Poslušne sme cupitali za ním. Sľuboval nám vyhliadku na vrchole. Tá bola, ale taká obmedzená. No nikomu okrem mňa sa neráčilo ju využiť ku kochaniu sa. Záujem bol iba o odlovenie kešky.
Až po odchode zo Suchého vrchu a neskôr pri pohľade do mapy sme zistili, že to bol prakticky najvyšší bod našej trasy.

Záver

Poslednú časť trasy sme absolvovali po cyklistickom chodníku zvanom Singletrail Kanada. Ako spomínal Jožo, mali sme šťastie, že sme tu boli samy. Táto časť trasy je úplne pohodová. A priam balzamom na oči i myseľ je záverečné klesanie po lúke do Košeckého Podhradia u nás umocneným zapadajúcim slniečkom. K autu sme dorazili už za tmy, príjemne unavení a plní ďalších nezabudnuteľných zážitkov.

Ďakujem všetkým zúčastneným a ďakujem aj Jožovi, že mi svojim prispením umožnil navštíviť Rohatú skalu.

komentár: 1142 pridaný: 21.12.2021 - 19:15
Ivan Ivan
2

Trasa vyzerá výborne, stále samé výhľady, super fotky.

komentár: 1141 pridaný: 21.12.2021 - 13:50
Jozef Jozef
1

Je večer. Na akciu vyrážame až zajtra. Takže to mal byť pokojný večer. Ale nie je. Pohrávam sa s myšlienkou, že by sme neplánovane vystúpili aj na vrch Stupičie. Môžem sa pohrávať, lebo je nás na akciu prihlásených málo. Samý chlap, dušou dobrodruh. Alebo presnejšie, nevieme, do čoho ideme…

Ideme. Nálada zo začiatku dobrá, odhodlanie takmer nezlomné. To preto, že ideme zatiaľ iba autom, presnejšie, vezieme sa. Ono sa to však prudko zmení. A je to tu. Už nejdeme autom. Zmena je to citeľná. Čakal som prvú pauzu niekde uprostred stúpania. Nestalo sa. Musíme si dávať pozor… aby sme si neopálili hubu horúcou kávou. Stojíme totiž na pumpe.

Prvý problém. Kde zaparkujeme? Naozaj tu toho miesta nie je veľa. Nielen že ho nie je veľa, ale ho aj treba hľadať. Podarilo sa. Ani sme poriadne nevystúpili a už Vincent môže prekresľovať mapu. Zaparkovať na zamýšľanom mieste sa nedalo. Teda dalo, ale s teréňákom.

Kde je sneh? Nevieme, snáď ho dnes uvidíme. Zatiaľ je tu namiesto neho blato. Dosť blata. No nič, neotočíme to kvôli „troche“ blata. Veď sa to zmení. Naozaj sa to zmenilo. Rovinka zmizla. Zato blato zostalo. Asi aby tých zmien naraz nebolo priveľa. Konečne sneh. Dnes začína približne od 700 metrov výškových.

Aj by som tomu, kto vymyslel výstup na Stupičie, vynadal. Nemôžem. Nadával by som sám sebe. Kvôli jednej nepodarenej keške! Už som to medzitým dva krát oľutoval a vrchol nikde. Asi to ešte stihnem zopár krát oľutovať… Konečne žiadne stúpanie. Zato sa nám do cesty postavila húština. Ešte že mi každý prejdený meter buchne konár do termosky. Aspoň viem, že ju ešte mám na boku ruksaku…

Konečne vrchol. Aj kešku som našiel pomerne rýchlo. Prísľub tekutej vrcholovej odmeny a výhľady robia svoje. Námaha je zabudnutá a sily? Tie sa po zopár minútach odpočinku samé obnovia. Dúfam.

Zostupujeme. Malo by ma to tešiť, ale neteší. Uvedomujem si, že to čo sklesáme na lúku, si naspäť vyšľapeme na Rohatú skalu. Mýlil som sa. Dalo by sa to nazvať šťastím, ale nie je to tak. Ukázalo sa, že Rohatá skala je vyššia ako vrch Stupičie. A sakra. Našťastie iba o zopár desiatok metrov.

Znovu vrchol. Už bolo aj načase. Stupák miestami snáď horší, ako na Stupičie. Ale konečne sme tu a už nás čaká iba klesanie. Až tak veľmi som sa nemýlil. Aspoň nie zo začiatku. Naozaj prišlo klesanie. Ktoré nasledovalo stúpanie. Totiž najvyšší bod trasy sme dosiahli až na treťom a na dnes našťastie poslednom vrchole. Možností by bolo, ale síl akosi pomenej. Preto mierne stúpanie na iba o tri metre vyšší Suchý vrch padlo vhod.

Už nám zostáva prejsť iba cez Kanadu a sme pri aute. Tak sa totiž nazýva tento kúsok cyklochodníka. Bežne nie je príliš bezpečné ísť cyklochodníkom. Cyklista je podstatnej rýchlejší ako peší turista. Keď sa obaja stretnú na kľukatom lesnom cyklochodníku, zvyčajne je to rýchle a nečakané pre oboch… Dnes sa však nemusíme takejto situácie báť. Hore je sneh. Dosť snehu na to, aby to cyklisti vzdali. Aj tak bolo. Na chodníku sme boli sami.

Stmieva sa. Máme šťastie. Práve prichádzame na okraj lúky. A na jej druhom okraji je dedina, kde parkujeme. Ako sa to mohlo stať? To sme sa tak flákali? Nie. Zopár kešiek bolo. Zopár fotiek i videí popritom… Lenže my sme trasu predĺžili o Stupičie i ten tretí vrchol. Ale čas štartu sme neposunuli. A tak k autu prichádzame s poslednými zvyškami svetla…

komentár: 1140 pridaný: 20.12.2021 - 19:56