Dnes je: utorok - 21.5.2024, Meniny má: Zina
Aktualizované: 20.05.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 6

Akcie: 824

Foto galérie: 658

Videá: 285

Odkazy: 578

Komentáre: 1471

Login:

Heslo:

Detail akcie Kúsok z raja

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
nedeľa - 26.09.2021
Pohorie:
Malá Fatra
Vzdialenosť:
10.4 km
Čas:
3h 44m
Stúpanie:
453 m
Klesanie:
1222 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
46.7
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Ivan Ivan
Ne - 26.09.
Ľudka Ľudka
Ne - 26.09.
Jozef Jozef
Ne - 26.09.

Fotky a videa Videné: 40

prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia

Trasa akcie

Lanovka Chleb, Horná stanica – Snilovské sedlo – Hrana Veľkého Kriváňa – Veľký Kriváň (1 709 m) – Hrana Veľkého Kriváňa – Snilovské sedlo – Pod Chlebom, zimná cesta – Chleb (1 646 m) – Hromové (1 636 m) – Sedlo za Hromovým – Steny, Južný vrchol (1 625 m) – Sedlo v Stenách – Steny, Severný vrchol (1 535 m) – Poludňový Grúň (1 460 m) – Chata na Grúni – Vrátna, parkovisko

Poznámka k akcii

Jednoducho sa to stalo…

Komentáre:

Jozef

Jozef

1

Ideme spolu. Zatiaľ iba autom. Roman s Marošom sú už pevne rozhodnutí kadiaľ pôjdu. Nás ostatných odrádza 1 800 výškových metrov. Najmä časť zo Suchého dolu k chate. Preto dáva Ivan do pľacu viacero alternatív. Nestihli sme sa prikloniť ani k jednej z nich a už parkujeme. Nevadí. Ak pôjdeme s Romanom a Marošom na lanovku, zúžime výber! No a hore na hrebeni sa uvidí…

Na hrebeni sme naozaj uvideli. Nádherné počasie a krásy prírody. Kam pôjdeme my ostatní, váhajúci, zostáva stále nejasné. Napriek tomu padá rozhodnutie ísť s Romanom a Marošom na Veľký Kriváň a potom sa uvidí. Tentoraz sa už budeme musieť rozhodnúť.

Roman s Marošom čakajú. Čakajú kým dofotíme, dodronujeme, dopijeme, a konečne sa rozhodneme čo a ako. Nakoniec sa váhavo rozhodujeme ísť opačným smerom. Predsa len tie výškové metre a niektoré časti našich tiel nie sú v úplne ideálnom stave… Roman s Marošom vyrazili. Majú dlhšiu trasu a už nemajú na čo čakať. Naše cesty sa preto rozdelili…

Je čas, aby sme sa pohli aj my. Na vrchol totiž prichádza čoraz viac ľudí. Snáď dolu v Terchovej ich je menej, ako tu hore. Pri stúpaní na Chleb zisťujeme že sem smeruje rovnako veľký dav, ako na Veľký Kriváň. Chvíľu tu zotrváme a ideme ďalej.

Zrazu nás dobieha niekto s veľkým krikom. Žeby medveď? A tu hore? Veď by všetky medvede mali byť dolu v okolí dediny v blízkosti kŕmidiel. Dospelí sa chovajú pokojne, nik neuteká, takže žiaden medveď. To na plné kolo kričí a plače maličké dievčatko. Má unavené nožičky. Nechce ísť ďalej, lebo nevládze. A tu sa stal zázrak. Ivanovi sa stačilo opýtať, či by mu dievčatko nechali, lebo sa mu páči. A zrazu to šlo. Vzduchom leteli chumáče trávy. Až tak dieťa hrabalo, len aby sa dostalo z Ivanovho dosahu. Tentoraz nevládala mamička.

Sme na Poludňovom Grúni. Pomaly naberáme dostatok psychických síl na zostup padákom dolu k chate. Zrazu z vedľa stojacej skupinky sa niekto opýta „Koľko je hodín?“ Odpoveď si už nepamätám, lebo som sa psychicky sústredil na to prázdno podo mnou a za ním na chatu. Odpoveď určite pýtajúceho uspokojila, lebo vyhlásil „tak to stíhame zísť dolu na chatu na kávu a potom späť hore na hrebeň, aby sme mohli ísť lanovkou dolu.“ Asi má niekto svojský zmysel pre humor, alebo kolená v nepomerne lepšom stave.

Slušný sklon a k tomu ako bonus občas blato a vlhko. Ideálna kombinácia na to, aby si človek pri zostupe aj ľahol a na zopár stotín sekundy si odpočinul. A veru sme si aj ľahli. Všetci. Dobrovoľne. Ku kofole pri chate. Do trávy. Lehátka boli totiž obsadené. A slniečko nám priadlo a hrialo a hrialo až tak, že keď som sa uvidel v spätnom zrkadle, zase som bol ako indián…

Dolu k autu sme došli o zopár minút skôr, ako Roman s Marošom ku kompe v Nezbudskej Lúčke. Museli na nás čakať. Ale my sme ich v tom nenechali samotných. Aj my sme čakali… v zápche smerom z Terchovej na Žilinu. Nakoniec sme si cestu trochu okorenili kompou pod Strečnom. Potrebovali sme sa dostať na druhý breh. Tam stojí totiž penzión, v ktorom sme si dali večeru…

komentár: 1085 pridaný: 28.09.2021 - 14:17