Dnes je: utorok - 26.10.2021, Meniny má: Demeter

Úvod

Aktualizované: 26.10.2021

Návštevy: 61677

Fotografie z roku 2014



Počet akcií: 608 Počet odkazov: 513 Počet komentárov: 1083

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: streda - 25.08.2021
Pohorie: Javorníky
Vzdialenosť: 12.5 km
Čas: 5h 30m
Stúpanie: 550 m
Klesanie: 550 m
Náročnosť trasy: 4
Body do rankingu: 45.6
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Ut - 17.08.2021
Lenka Lenka Ut - 17.08.2021
Ivan Ivan Ut - 17.08.2021
Marika Marika St - 18.08.2021
Jozef Jozef So - 21.08.2021
Alenka Alenka Po - 23.08.2021
Ľudka Ľudka Po - 23.08.2021
Dušan Dušan Po - 23.08.2021
Roman Roman Ut - 24.08.2021
Amálka Amálka Ut - 24.08.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Pod Kohútkou, sedlo – Horský hotel Portáš (1. pivo) – Lazy pod Makytou, Čertov – Papajské sedlo – Krkostěna – Provazné – Kohútka, rozc. – Horský hotel Kohútka (2. pivo) – Pod Kohútkou, sedlo

Poznámka k akcii

Oddychová krátka túrka na počesť návštevy Lenky na Slovensku.

Na miesto pôjdeme cez Púchov, tak možno sa pridajú aj severanky. S Jozefom očakávame, že sa na akciu prihlásia aj iní, aj napriek tomu, že je to v stredu cez týždeň. Neváhajte a prihlasujte sa!


Edit (24.8.2021 – 11:00 hod.):

DOPRAVA:
Naše severanky kvetinky idú svojim autom, štyria idú Jožovým autom a my ostatní traja ideme mojim autom.
Odchod autom z Vrbového o 7.40 hod.
My dolniaci máme zraz pred Tescom o 8.00 hod.
Spoločný zraz je v Púchove pri Lidli o 8.50 hod.

Komentáre:

Jozef Jozef
3

Ivan si občas rád zaspomínal na parenú buchtu plnenú čučoriedkami. Hovorieval to dostatočne nahlas, aby sme náhodou neprepočuli. Nezabudol povedať aj kde. Na Kohútke. Chvíľu to trvalo, kým nás dostal. Lenže, ísť toľko kilometrov kvôli buchte? Ivan by asi teraz dal do pľacu niekoľko superlatívov o čerstvých čučoriedkach z južných svahov, ale zároveň v patričnej nadmorskej výške! Dobre, tak to urobíme inak. Treba si tú buchtu zaslúžiť! A takto sa zrodila táto akcia…

Pôvodne sme mali parkovať dolu. Riadne dolu. V samotnom Čertove. Lenže tam je trochu problém zaparkovať. Nie že by to tam bolo samý vriaci kotol plný hriešnikov… Tak sa totiž volá časť Lazov pod Makytou. Vlastne nie je až tak dole, ale na dnešnej trase by to bol najnižší bod. Keď sa nedá zaparkovať, tak sa nedá. Jednému autu by sa dalo, ale tri? A blízko seba? Možno tri nadupané tereňáky. Tie ale nemáme. Preto ideme rovno hore na Kohútku. No, rovno. Berte tento pojem obrazne. Ale hore to bolo! Zmenou parkovania zostal Čertov stále najnižším bodom našej dnešnej trasy. Len sa nám presunul zo štartu niekde k stredu trasy. Snáď to nebude až také boľavé.

Až počas parkovania na Kohútke sme zistili, že sa dá zaparkovať aj v Čertove. Ľudka to vedela, ale sedela v inom aute. Nebol by to až taký problém, lenže to auto nebolo prvé. Teda bolo, ale od konca. Takže tentoraz máme smolu. Našťastie to nie je až také vážne. A je to aj taký neistý nezáväzný prísľub, že nabudúce budeme mať možno šťastie.

V Čertove je lyžiarsky svah. Keď sme šli okolo, Ľudka nám ho ukázala. Aspoň máme poučenie do budúcna – pri plánovaní pozrieť, či na danom mieste nie je niekde blízko lyžiarsky svah. Pri ňom sa zvyčajne nachádza parkovisko. Mimo lyžiarskej sezóny zívajuce prázdnotou! A vlastne, toto nie je novinka. Už sme parkovali pri lyžiarskom svahu keď sme trochu skracovali trasu pri výstupe na Pilsko. Nabudúce nesmieme zabudnúť!

Dnes sa budeme motať v blízkosti hranice. Občas ju na chvíľku prekročíme… chvíľka na Morave, potom zase na skok na Slovensko… Možno kvôli blízkosti hranice sa dá na Kohútke i na Portáši platiť aj eurami. Takže k dnešnej trase… Buchta bola dobrá. A teraz vážne. Javorníky nepatria medzi naše najvyššie pohoria. Preto množstvo kruhových výhľadov nečakajte. Aj tak však majú svoje čaro. A na konci toho čara bola buchta… Škoda, že ju nik z nás neodfotil.

komentár: 1059 pridaný: 26.08.2021 - 19:20

Reakcie na komentár 1059

Vinco Vinco
1
zobraziť foto

To sa čudujem, že nikto neodfotil borůvkové knedlíky. Ja som bol z tej trapnej udalosti tak rozladený, že ma ani nenapadlo knedlík fotiť.
Ale než som sa rozladil stihol som nafotiť aspoň polievku Valašskú kyselicu.

komentár: 1060 pridaný: 26.08.2021 - 19:35
Vinco Vinco
2

Úvod

Vôbec som nečakal takúto „masovku“. Desaťčlennou účasťou sme vyrovnali rekord z 13. júla 2014, kedy sme v rovnakom počte absolvovali prechod Priečnym sedlom vo Vysokých Tatrách.
Keď sme s Jožom a Ivanom pripravovali akciu mysleli sme si, že nás pôjde málo. A keď som iniciatívne akciu vložil na stránku, lebo sa mi páčila, vtedy to začalo. Začalo to nahlodávať ďalších záujemcov a tí nakoniec neodolali a bezhlavo sa začali prihlasovať grin Od 18.8. naskákali na lep ďalší a od vtedy mi bolo jasné, že to bude výborná akcia.
Chvíľu sa ešte bojovalo o miesto štartu a smer trasy, ale nakoniec praktickosť zvíťazila. Povedal by som, že ovca zostala celá a aj vlk zostal sýty. Parkovisko pod Kohútkou bola najlepšia možná voľba.
Nedá mi nespomenúť, že termín akcie určila Lenka a podarilo sa jej to dokonalo. Ja mám na to jeden výrok z meteorologického žargónu: Lenka trafila oko hurikánu, pretože v utorok pršalo a pršať malo aj vo štvrtok. A streda bolo to oko. Ako vieme dnes, všetko sa vyplnilo.

Doprava

Doprava bola bezproblémová. Išli sme na troch autách a zraz bol na dohodnutom mieste – pred Lidlom v Púchove. Avšak moje auto dorazilo a sedem minút neskôr, lebo sme sa zastavili na kávu a čaj v Zadarmovciach. Tam pri káve som stratil pojem o čase a potom sa to už dohnať nedalo i keď som hnal kone do roztrhania. Dúfam, že ostatným naše krátke zdržanie navadilo. Keď sme sa zvítali / zoznámili spoločne sme nasadli na tátoše a poďho na Kohútku.

Vyrážame

Okolie Kohútky ma prekvapilo príjemným prostredím a peknými výhľadmi. V úvode bolo pred nami mierne stúpaníčko k horskému hotelu Portáš. Hurááááááá, už po 850 metroch prestávka. Niekto utrúsil, keď sme už odpočívali na stoličkách vyhrievajúci sa teplým slniečkom a popíjajúci nápoje, čo keby si spravíme trasu Kohútka – Portáš niekoľko krát po sebe a hotovo. Tento návrh neprešiel! Zakričal som „poďme darebáci“ grin vysedávať a vylihovať môžete aj doma grin grin A čuduj sa svete. Vyrazili sme ďalej. Čakal nás zostup do časti zvanej Čertov v Lazoch pod Makytou.

Kultúrna vložka

Neprešli sme ani 50 metrov a tu zrazu detské ihrisko. Ako šibnutím čarovného prútika sa z nás niektorých dospelých stali deti. Šmykľavky nás nenechali chladnými. Niektorí vyskúšali aj detskú lanovú dráhu. U Amálky to bolo prirodzené, ale keď sa spustil Ivan a mierne si obrúsil zadok, to už prirodzené nebolo grin Výsledok z celého harašenia je, že aj v nás dospelých stále niekde drieme dieťa.

Klesáme dole

Toho, čoho sa obávala Marika, keď ešte pred akciou so mnou telefonovala, sme okúsili v opačnom smere. Pôvodne sme totižto mali touto časťou stúpať a teraz sme časťou klesali. No nebolo to také strašné. Miestami bol terén trochu vlhký a šmykľavý, ale pri potrebnej opatrnosti nikto nespadol. A nestalo sa tak ani pri preliezaní na chodník spadnutého stromu. Bez ujmy sme dorazili na Čertov. Tu sa naša skupinka omylom rozdelila. Jedna skupinka som bol ja a druhá skupinka boli ostatní. No nakoniec sme sa spojili. Až po vzhliadnutí vložených fotiek z trasy, ktorou omylom išla početnejšia skupinka som skonštatoval, že zle odbočiť som mal aj ja. Ukrátil som sa o kochanie sa peknými dreveničkami a vyrezávanými postavičkami čertov. Preto sa tejto časti hovorí Čertov. Čo už. Aj fotky vedia potešiť, hlavne keď to niekto zdokumentuje pre ostatných nezúčastnených. Preto hovorím – foťme, aby sme mali na čo spomínať, keď už nebudeme môcť chodiť.

Stúpame hore

Začalo to asfaltom. Našťastie ho nebolo veľa. Po sto metroch šup ho do lesa. Sme vo svojom živle. Po Papajské sedlo pohodička. Hovorím si, dobre sme to vymysleli, ísť opačný okruh. Ale za „Papajským“ zrazu rovinka dostala prívlastok naklonená. No nič zaberieme, lebo žiadny eskalátor nie je po ruke a na Krkostěnu treba dôjsť.
Znova sme sa rozdelili. No teraz nie chybnou odbočkou ale mierou kondičky. Naša skupinka chvíľu čakala na Krkostěne, ale ostatní nikde. Zrazu zvoní telefón – volá mi Ivan a pýta sa. Kde ste? Hovorím – no tu hore na hrebeni a on – mi sme už na vyhliadke. Ony nás predbehli a tak vyrážame za nimi. Spojili sme sa na vyhliadke. Chvíľu sme tu pobudli lebo – čučoriedky, lebo – keška, lebo – oddych, lebo – dron, lebo – lebo. Všetko sme vykonali čo sme chceli? Vykonali! Tak pokračujeme ďalej.

Ideme rovinkou

Áno. Dá sa povedať rovinka, lebo tak mi pripadal tento nenáročný hrebienok, ktorý viedol až tesne pod horský hotel Kohútka. Ísť po ňom bolo veľmi príjemne. Občas vykukli krásne výhľady, ktoré nás k danému miestu prikovali v nemom úžase a vtedy som si povedal – Javorníky sú nádherné pohorie. Na poslednej vyhliadke už vykukol spomínaný horský hotel. Les sa s nami rozlúčil a otvoril sa nám lúčny priestor s posledným kopčekom, na ktorom trónil horský hotel Kohútka. Pred očami sa mi zjavila fatamorgána. Uvidel som kofolu ale hlavne borůvkové knedlíky, ktoré kričali „zjedz si nás, zjedz“. Pretriem si oči a nič. Kofola a knedlíky zmizli. Už len posledný kopček a odmena príde a aj prišla.

Odmena

Všetci sme zapadli do útrob knedlíkovej chalúpky. Museli sme, lebo vonku nebolo miesto, no nám to nevadilo, boli sme spolu. Prišla čašníčka, našťastie s propiskou. Ale aj tak jej to nebolo nič platné, lebo zabudla na moje borůvkové knedlíky – proste trapas. Každý si dal podľa chuti. Niekto to, iný ono. To – rozumej polievka, ono – rozumej borůvkové knedlíky alebo Valašský frgál. A ešte bolo onéééé. Onéééé – roumej pivo, kofola, džús alebo kávička.
Keď som dojedol tie zabudnuté knedlíky a Dušan dopil doobjednané pivko vyrazili sme. Autá neboli ďaleko, čo bola výhoda a tak sme v pohodičke doputovali do cieľa na parkovisko.

Záver

Som veľmi rád, že som sa zúčastnil tejto našej akcie v tak prekrásnom prostredí. Bonusom pre mňa bola výborná partia, ktorá mi dala za pravdu, že keď sa zíde veľa skvelých príjemných ľudí naladených na rovnakú nôtu, tak je život hneď krajší a príjemnejší.

Ďakujem všetkým za účasť. Ďakujem za nadobudnuté skvelé zážitky, ktoré vyvolajú vo mne spomienky na dlhú dobu. Ďakujem Pánu Bohu za túto príležitosť.

Ďakujem aj Lenke, že svojou prítomnosťou na Slovensku vyvolala túto pre mňa nezabudnuteľnú akciu. Lenka – prajem Ti veľa šťastia a zdravia a drž sa nám v tom Česku. Nezabudni pozdravovať aj Doda.

komentár: 1058 pridaný: 26.08.2021 - 18:51
Lenka Lenka
1

Vincent, čakala som všeličo, ale okolie Púchova ma nenapadlo.

Veľkou škodou zostáva, že Dominik, už bude znova zarezávať v práci. Určite by si túto turistiku užil smile

komentár: 1052 pridaný: 17.08.2021 - 20:09

Reakcie na komentár 1052

Vinco Vinco
1

To som nevedel, že Dodo už bude v práci. Myslel som si keď si písala, že odchádzaš 26.8. naspäť do Čiech, že idete domov spolu. Tak potom škoda, ale kľudne ho pozdravuj odomňa. Prajem mu všetko dobré a nech sa mu darí. Snáď sa niekedy nabudúce stretneme aj na turistickej akcii PAT a MAT.

komentár: 1053 pridaný: 17.08.2021 - 20:55

Reakcie na komentár 1053

Lenka Lenka
1

Naspäť idem sama. Bohužiaľ toho majú teraz v práci veľa. Kvôli zlému počasiu sa im oddialila žatva a iba posledných pár dní idú naplno. Tak na dlhšie nemôže zostať doma. Ale možno na jeseň sa podarí aj niečo s Dominikom. cool smile

komentár: 1054 pridaný: 18.08.2021 - 08:32