Vinco
Znova je ráno
Opäť vstávame o pól siedmej. Sme nútení, lebo nás tlačí čas.
Rýchlik z Kysaku, ktorý má odchod o 16.11 hod. musíme bezpodmienečne
stihnúť. Ďalší vlak ide až o polnoci a veru dovtedy sa nám čakať
nechce. Preto niektorí z nás ani neabsolvujú raňajky. Ja osobne som sa
včera na večeri tak najedol, že som skoro praskol. Preto som si povedal, že
jesť budem až o jedenástej a tak aspoň čiastočne odčiním to obžerstvo,
ktoré som včera spáchal.
Opraty organizácie dopravy zobral pevne do rúk Michal. Zažiť dopravu
z minulého dňa, by malo pre nás fatálne následky. Schádzame teda po
schodoch dole na recepciu, odovzdávame kľúče a dávame zbohom hotelu Rokoko.
Onedlho sme na autobusovej zastávke a po jednom prestupe už vystupujeme na
Čermeli.
Vyrážame
Od rázcestníka, kde sme minulý deň skončili je to iba cez cestu a sme na červenej. Úvod je okamžite do kopca a po asfalte. Nepáči sa nám to, ale vybrať si nemôžme. Chvalabohu po kilometri schádzame z asfaltky a odteraz nás čaká iba príjemná mäkká turistická cestička.
Prvá zastávka
Než sme k nej prišli stalo sa.
Keď sme opustili chatovú oblasť nad Košicami vyšli sme na lúky. Tu sa do
nás okamžite oprelo slniečko, ale zatiaľ sme to nevnímali, lebo nás
zamestnávali pekné výhľady na Košice, okolie a aj na vyhliadkovú vežu nad
Košicami Hradovú.
Posledný asfalt na začiatku sme ešte zažili za pochodu obcou Kavečany. Za
Kavečanmi šliapajúc už po príjemnejšej cestičke vykukla na obzore chata Hrešná, kde malo byť naše prvé
zastavenie. Áno malo byť a nebolo. Totižto chata bola zatvorená. Jej
otváracia doba je až od 12.00 hod. – to je proste strašné. My turisti a
kopec ďalších, ktorých sme na chate stretli sa nemohli občerstviť – to
je neprípustné. Je naozaj netaktické, aby sa chata otvárala až tak neskoro.
Znechutení sme pokračovali ďalej.
Tí turisti, ktorých sme tu stretli a ktorí išli odteraz našim smerom boli
pútnici, ktorí smerovali do Levoče na Sviatok sv. Cyrila a Metoda. Až po
Prielohy sme išli nedobrovoľne na chvoste pútnikov. Kvôli úzkemu chodníku
ich nebolo možné predbehnúť. Až na spomínanom mieste sa nám cesta
otvorila a my sme kopli do koní.
Medzi-zastávka
Spravil som si ju iba ja sám.
Kým sme prišli k najzaujímavejšiemu miestu trasy, stretol som ďalších
dvoch SNP-éčkarov, začínajúcich na Dukle. Bol to opäť milí párik
Martinka a Peťo. Boli na ceste už asi
šiesty či siedmi deň. Chvíľu sme sa spolu rozprávali a nakoniec som ich
bez odporu prehovoril na spoločnú fotografiu. Martinka mi spomenula, že
každý deň dáva na svoj Youtube kanál videa z každého prejdeného dňa.
Doma som si ich so zvedavosti pozrel. Kto chce môže
pozrieť tiež.
Druhá zastávka
Bola najkrajšia z celého dňa. Obísť tak nádherné miesto by bolo
nerozumné. Pred sebou sme mali už len tretinu naplánovanej cesty a kopec
času a tak sme sa tu zastavili a spravili si dlhšiu zastávku. Tou zastávkou
bola JÁNOŠÍKOVA BAŠTA a jej prenádherná vyhliadka.
Pobudli sme tu možno aj pól hodinu. Najedli sa, napili sa, pokochali sa
výhľadmi a nechali oddýchnuť aj nohám. Počas prestávky sme zistili, že
v Kysaku stihneme rýchlik aj o 14.11 hod. Tak dobre sa nám šliapalo, že
sme si riadne nadbehli.
Počas pobytu na Jánošíkovej bašte začal intenzívnejšie fúkať vietor a
od severu približovať tmavý, veľký mrak. Počas trasy malo spŕchnuť
práve v tomto čase, ale nič tomu nenasvedčovalo, až teraz. A tak, keď
padla dvanásta hodina vyštartovali sme na posledný úsek trasy. Čakal nás
už iba zostup do Kysaku – nič strašné.
Ideme do cieľa
Asi po 1.5 kilometri sme dorazili k prvým obydliam civilizovaného sveta. Bola to miestna chatová oblasť, kde nás posledný krát privítala asfaltka. Na chvíľu ju prerušila príjemná trávnatá plocha, ktorá bola domovom poslednej studničky na trase. S vďakou sme využili jej chladivú vodu na osvieženie a zahasenie smädu. Kým sme dorazili k poslednému rázcestníku našej trasy v Kysaku a potom na železničnú stanicu, údiv v nás vyvolal múr jedného domu, na ktorom je vyobrazenie celej trasy Cesty hrdinov SNP. Presnejšie jej významných výškových bodov s hodnotami nadmorskej výšky. Neskutočne dobrý nápad. Pri pohľade na túto „mapu – cestu“ sme s hrôzou zistili, akú malú časť z celej cesty sme my počas týchto troch dní prešli. Preto si dovolím poznamenať, že patrí obdiv všetkým SNP-éčkarom, ktorí celú trasu prejdú. A je jedno ktorým smerom, či zo západu na východ, alebo z východu na západ. Ešte raz. Klobúk dole pred nimi. No my sme rady aj za to, čo sme mohli prejsť.
Záver
Nakoniec sme ten rýchlik v Kysaku o 14.11 hod. stihli. Bol to príjemný bonus pre nás.
Tieto tri dni prežité na východe v lone prekrásnej prírody slovenských
hôr bol zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem.
Ďakujem Jozefovi a ďakujem Mišovi za skvelé prežité tri dni na SNP-éčke.
Ste skvelá partia a keď budem môcť s vami ísť, vždy pôjdem. Už teraz
sa teším na ďalšie výjazdy na východ našej krajiny a ukrajovanie
z ďalších kilometrov Cesty hrdinov SNP.
Chcem poďakovať Pánu Bohu, ktorý vyslyšal moje každodenné modlitby za to, aby sa nám nič nestalo a aby sme mali vždy dobré počasie.
Ďakujem a dovidenia nabudúce.