Jozef
September. Piatok. Niečo pred ôsmou. Splnenie týchto podmienok stačí na to, aby bola Suchá Belá celá naša! Okrem nás ani živáčika. Takže nabudúce, ak sa tu nechceme tlačiť ako pred pokladňou niekde v Tescu… stačí prísť mimo sezóny, cez pracovný deň a začať turistikovať pred ôsmou…
Začína to nevinne, takmer romanticky… tuto kúsok popri potôčiku, občas prechod po kamienkoch na druhú stranu, zopár krokov po koryte… Ale pozvoľne sa to mení, občas nejaká stupačka, či vodorovne umiestnený drevený rebrík umožňujúci prechod ponad koryto suchou nohou. Tu už mnohí zbystria a čakajú, aké to bude mať rozuzlenie…
Rozuzlenie niektorým vyrazí dych. Niektorým dokonca od nadšenia z toľkej krásy. Nečudujme sa im. Misové vodopády sú proste očarujúce. Len sa treba popri nich dostať nejako ďalej… A práve na to sú tam tie rebríky. Tentoraz vedúce správnym smerom. Rovno hore. Chodníček vedúci Suchou Belou má pre návštevníkov pripravených takýchto rozuzlení niekoľko. A my sme to všetko mali v toto ráno sami pre seba. Prvých ľudí sme stretli až kúsok pred záverom Suchej Belej. A to táto roklina patrí medzi najnavštevovanejšie v Slovenskom raji. Cez sezónu tu býva doslova narvané…
Času a síl máme dostatok, preto voľným tempom pokračujeme na Kláštorisko, veľmi dôležitý bod. Bod občerstvenia. Občerstvením sme však neminuli všetky ponúkané možnosti Kláštoriska. Boli aj takí, čo miestnu pohostinnosť zneužili až tak, že si spokojne ľahli do slnkom vyhriatej trávy…
Znovu čelíme otázke „Čo teraz?“ Znovu sú všetci plní síl a nikomu sa na chatu ešte nechce. Preto sme si prielom Hornádu trochu predĺžili a zostupujeme k Letanovskému mlynu. Tradične si posedíme pri starom známom turistickom prístrešku. Niečo pojeme, trochu si odpočinieme. Nie všetci však odpočívajú. Neuveriteľné, čo tam jeden chlapík stváral s dronom. Skoro dva krát oň prišiel…
Postupujeme prielomom Hornádu smerom k ústiu Kláštorskej rokliny. Zrazu ide oproti nám skupinka veselých dôchodcov. Veľmi veselých. Nestihneme ich ani poriadne pozdraviť a už čelíme otázke „Neviete kam ideme?“ Veľmi netradičná forma otázky. No, nevadí. Tvorivosti sa medze nekladú.
Veľmi chceli ísť smerom na Podlesok. Len im úplne všetko nevyšlo podľa predstáv. Farba turistickej značky sedela, ale smer mali úplne opačný. A dokázali to úplne sami. Nepotrebovali na to ani Vincentovu čarovnú skrinku. Chvíľu na nás nedôverčivo pozerali. Mapa v mobile ich nakoniec presvedčila o tvrdej realite. Realita možno bola tvrdá, ale nemala dostatok síl, aby im ubrala z dobrej nálady. Nakoniec sa otočili a šli s nami. Našťastie ich omyl stál iba zopár stovák metrov navyše.
Nebolo to už ďaleko k hrdlu Hornádu. Práve tu nás chytila kríza. Občas nás aj niekto obehne. Len tak zo zvedavosti zisťujeme, čo stvárajú dôchodcovia. Dostávame rovnakú odpoveď „Tí? Veľmi veselá partička…“ Smer majú zatiaľ správny. Majú veľkú šancu dnes pred západom slnka doraziť do Podlesku. My však na nich nečakáme, ideme o kúsok ďalej, do Betlanoviec. Máme ešte totiž povinnosti. Zjesť všetko ugrilované…
Obrázok: Za plotom nám tečie Hornád. Našu dreveničku spoznáte tak, že je pri nej tranpolína