Detail akcie Veľko-Fatranská magistrála #1

Talony su super!

Úvod

Zdravím vás milí turisti. Dovoľte, aby som vás v mojich komentároch počas troch dní previedol časťou Veľko-Fatranskej magistrály, ktorú som sa rozhodol prejsť sám. Bol som plný očakávaní, a môžem po jej absolvovaní povedať, že splnila aj moje najtajnejšie sny. Všetkým, ktorí o nej snívajú, môžem vrelo odporučiť jej prejdenie. V človeku zanechá nezmazateľné stopy na celý nadchádzajúci život.
Poďme na to.

Doprava

Tentoraz som nevolil dopravu autom, ale autobusmi a vlakmi. Na vlakovú stanicu do Piešťan som z Vrbového odchádzal o 6.15 hod. s dostatočnou rezervou, aby som o 7.07 stihol rýchlik Tatran do Kraľovian.
Cesta vlakom bola príjemná, pohodová vo vozni 1. triedy s miestenkou. Mínusom bolo iba to, že človek musel mať na ksichte celý čas respirátor. Mohol si ho dať dole iba vtedy, keď sa chcel napiť vody, ktorú v tejto triede dostanete grátis.
Už keď som si sadal na sedadlo s označením 85 som si všimol, že šikmo naproti sedí mladá dáma s odloženým ruksakom nad sebou. Hovorím si, asi tiež turistka ako ja. A keďže som taký, že sa dám s každým do reči, tak som milú, mladú dámu oslovil. Volala sa Zuzka. A čuduj sa svete nejavil som sa pre ňu ako dotieravý chlap. Veľmi zaujímavo sme sa spolu počas cesty sporadicky rozprávali o turistike. Ona mierila z Bratislavy do Košíc za svojim priateľom, s ktorým vyrážala na turistiku. Bola to príjemná žena a vôbec neprotestoval, keď som sa s ňou chcel odfotiť pred vystúpením v Kraľovanoch. Týmto ju pozdravujem, keď bude môj komentár náhodou čítať a dúfam, že tak ako mne, tak aj jej turistika vyšla nad očakávania.
Do štartu – Ľubochňe som sa potom z Kraľovian dostal miestnym osobáčikom za pár minút. Po príchode som nelenil a hneď bez zdržovania vyrazil na cesty.

Prvý cieľ

Bol ním ospevovaný vrch KOPA. Prvé stovky metrov vedú celou obcou. Keď som prechádzal okolo Coop Jednoty napadlo ma, že by sa na vrchole hodilo nejaké to pivečko. A tak som vstúpil do predajne a kúpil si dve piva (Krušovice a Zlatý Bažant 73). Prečo dva piva, keď vrchol je iba jeden? No ale potom ma napadlo, že či budem v kolibe Príslop „o smäde“, no nie teda, a preto dva piva.
Stúpanie hore. Začína sa to za obcou idylicky jemne hore. Ale nenechajte sa oklamať. Ono sa to zmení. A to teda dosť drasticky.
Ešte než napíšem o naklonenej rovinke musím spomenúť lesnú zver. Za celú dobu som videl iba jedného jeleňa a to hneď na začiatku v prvom stúpaní. To bola asi jediná zver, ktorú by som aj vidieť chcel. Na pamäti som mal stále medvede. Za celé tri dni to bola jediná štvornohá lesná bytosť, ktorú som videl a možno aj vďaka tomu, že som ustavične preventívne búchal paličkami o seba vždy, keď som si myslel, že by sa „medvedík“ mohol zjaviť.

A teraz pokračovanie. Naklonená rovinka sa čoraz bližšie k vrcholu viac nakláňala a postup bol namáhavejší. Asi od polovice cesty na vrchol mi pribudlo pod nohy množstvo stromov. Polom je v tejto časti značný. Riadne som si potrénoval podliezanie i preliezanie cez menšie i väčšie stromy a to všetko v prudkom kopci. Proste paráda – labúžo. Až v poslednej tretine stromy zmizli a objavila sa príjemná trávnatá cestička, ktorá viedla až na predvrchol kopca Kopa. Samotný vrchol Kopa, nie je výhľadový a preto miestny Dobrovoľný Hasičský Zbor Rojkov zorganizoval inštalovanie dreveného kríža na tomto predvrchole. Z predvrcholu je impozantný výhľad do okolia. Ja som si jeho výhľady do sýta užil, až sa mi ani nechcelo odtiaľ odchádzať. Ale musel som ísť ďalej.

Druhý cieľ

Bol na naozajstnom vrchole Kopa. Je to neznačený kopec s nivelačným kameňom. Turistický rázcestník s jeho označením i vrcholová kniha je nižšie od vrcholu asi 280 m od neho. Samotný vrchol neposkytuje výhľady a preto som sa na ňom ani dlho nezdržal. Ponáhľal som sa k spomínanému rázcestníku, kde som absolvoval gastronomickú prestávku. Bola kratučká aj preto, lebo začalo mierne popŕchať a ja som chcel pokračovať čo najskôr. Za zmienku stojí iba to, že na tomto mieste slávnostne padlo pivečko Krušovice, že som nalepil nálepku na domček vrcholovej knihy, do ktorej som sa aj zapísal. Pokračoval som ďalej.

Tretie zastavenie

Od rázcestníka Kopy sa cesta zmenila v príjemný povrch. Hlina, trávička, lístie. Už žiadne popadané stromy nehrozili a ani sa neobjavili. Išiel som po niekoľkých príjemných lúčkach, ktoré poskytovali aj občasne výhľady. A verte mi všetky boli nádherné. Na srdci som pookrial a častejšie pripomínal, aké je to naše Slovensko nádherné. Jediné zastavenie do konca dnešnej trasy som absolvoval na vrchu Vyšné Rudno.
Predtým som ale stretol počas pochodu Ľubochnianskym sedlom troch ľudí, ktorí do sedla dorazili na terénnom vozidle s ŠPZ BL a robili tam kto vie čo.
Na Vyšnom Rudne som zložil aj ruksak z pliec, aby som im nechal chvíľu oddychu. Doplnil som cukry, vypil pár glgov vody a predovšetkým pokochal sa ponúknutými výhľadmi. Dominantou tohto výhľadu boli Martinské hole a z tohto miesta bola vidieť aj Kľak, ktorý sa stal mojim cieľom v druhý deň putovania. Potom ma čakala už iba 3 kilometrová príjemná cesta k cieľu môjho prvého dňa.

Cieľ dňa

Po ôsmych hodinách som dorazil ku kolibe Príslop v rovnomennom sedle. Bol som tu sám a tak využil celý priestor koliby len pre seba. Do večierky bolo ešte ďaleko a tak som len pokorne sedel na lavičke a kochal sa prírodou a spevom lesných vtáčikov. Za povšimnutie stálo to, že v okolí koliby bol rušný pohyb hrabošov. Boli taký krotký, že sa ma skoro vôbec nebáli. V tej chvíli som si pomyslel. To bude noc, keď budú v noci „živý“.
Než padla noc na moje viečka bolo treba naplniť hladné bruško. Prednedávnom som si kúpil na internete sterilizované jedlo s názvom Adventure menu od jednej českej firmy. Dnes nastal čas okoštovať toto chválené jedlo pre turistov. Na večeru zvíťazil výber – guláš so zemiakmi. Zohrieva sa to v takom Zipper-bagu (samoohreve), v ktorom sa na ohrev jedla využíva samoohrevná kapsula a 60 ml vody. Za 12 minút sa jedlo ohreje a môže sa jesť. Musím povedať, že gulášik bol celkom chutný a celkom ma zasýtil.
Po jedle až do večierky som ešte sedel vonku pozoroval oblohu a čakal na tmu. A keď tma zvíťazila nad svetlom, zavrel som dvere koliby, dobrú noc a…
…dovidenia zajtra ráno

pokračovanie…

Správy z 1. dňa

Práve som nastúpil do rýchlika a vystúpim až v Kraľovanoch. Počítal som s tým, že sa v reštauračnom vozni naraňajkujem, ale zistil som, že ho vôbec do súpravy nepripojili. Čo už. Budem musieť vydržať.

Som zabalený. Zajtra o 7.07 hod. vyrážam z Piešťanskej železničnej stanice.
Môj ruksak Osprey Talon 44 má konečnú váhu 13 kg. S jedlom, náhradnými teniskami a so 4. litrami vody.

Držte mi palce. Ďakujem.

Priatelia, je mi to nesmierne ľúto, ale budem musieť moju účasť na tejto, mnou dlho vysnívanej, akcii zrušiť z pracovných dôvodov.
Vypadol nám kolega a tak som bol nasadený do prvej línie frontu za bezpečné odstavenie do GO.
Určite budem na Vás počas lietania po schodoch v horúcom boxe intenzívne myslieť a ticho Vám prajne závidieť výhľady a čerstvý vzduch.
A keďže nejdem, tak Vám Murphyho zákony určite zabezpečia aj ideálne počasie a prázdnu útuľňu .
Horám zdar!

Škoda, že nejdeš Peter. Si bol moja inšpirácia. Kvôli tebe som si trúfol prihlásiť sa na túto akciu. V poslednej dobe nie som v ideálnej kondícii. By sme spolu uzatvárali kolónu. Michal s Vincom nech si bežia s vetrom o preteky. Už to vyzeralo zle – nedobre, našťastie sa neskôr prihlásil Ivan. Ivan, nesmieš zlyhať… Sú do teba vkladané veľké nádeje! Ani si nevieš predstaviť.

PS: beriem aj masť na kĺby