Jozef
Dušan by rád niekam šiel. Vravím mu, nie je problém, ale nie dnes, lebo už je večer. Zajtra… Lenže Dušan šiel ešte navštíviť kamaráta. Hovorím si, ten zabudne, alebo zlyhá a nikam sa nepôjde. Na druhý deň asi okolo 10-tej mi cinkne SMSka. Dušan nezabudol. Lenže kam? Na bicykli sa nedá, lebo čertovsky fúka. To by sme sa uštvali. Dokonca sa vyhrážajú, že aj trošku spŕchne. Riskneme to. Vyvetráme si hlavy. Stačí mi letmý pohľad do mapy a už mám pospájaných zopár náhodných bodov tak, aby to bolo nad 10 kilometrov.
Začíname netradične. Vyrážame až poobede okolo 13:30 hod. Veď ideme iba tuto, kúsok, do Podunajskej pahorkatiny. Vlastne v našom prípade ani tá pahorkatina nebude, postupovať totiž budeme nivou rieky Váh. Takmer rovina. Dnes nás nečakajú žiadne jaskyne, teda ak nerátam dva podchody. Nemajú žiadnu kvapľovú výzdobu, zato sú tam grafiti. Kvapľová výzdoba je jednoznačne krajšia. Dnes to nebude ani o vrchoch, ak nerátam náročné výstupy na protipovodňovú hrádzu a pieskovú dunu pri Váhu. Dnes to bude o vode, dve štrkoviská, kanál a staré koryto Váhu. Ale tentoraz bez člnka a plaviek. Pôjdeme iba okolo…
Začína to dobre. Postupujeme svižne. Bodaj by aj nie, veď je to po rovinke. Prichádzame k Baňi. Zrazu začujem cinknutie. Niečo padlo na zem. Jasné, Dušanovi spadla sánka. Dlho tu nebol. Veru, Červeníčania okolie Bane upravili. Aj mostík tu postavili. Lenže nepadla iba sánka. O chvíľu ma niečo poštípalo na nos. Čo to? A zrazu ďalší pokus! Začali padať malé krúpy s dažďom. Našťastie kúsok odtiaľto je podchod. Máme sa kde ukryť, kým prejde to najhoršie. Vetra sme sa však nezbavili.
Je to naše blízke okolie. Poznáme ho. Ale každý z nás tie miesta poznal pod iným menom. „Môj“ názov Malé vážky je jednoznačne krajší ako Dušanove staré smetisko. Žiaľ, je to tak. Niektorí ľudia si zvyšok mŕtveho ramena Váhu pomýlili so smetiskom. Smetí oproti minulosti ubudlo. Už len málokto ich sem vozí. Možno za to môže mreža, čo pri ceste postavili. Dokonca časť smetí niekto odviezol. Ďalšiu časť pomaly pohlcuje tráva.
Asi sme už pamätníci. Spomíname na kúpanie sa na Ypsilonke, i branný výcvik pri Hučáku. Dušan kvalitu výcviku ohodnotil slovami „To bol ale škandál.“ Viac nepovedal, a mňa v tej chvíli nenapadlo sa ho opýtať. Nevadí. Veď ešte niekedy budeme spolu spomínať. Pri železničnom moste máme trochu dlhšiu prestávku. Vďaka nej sa mi podarilo natočiť aj prechádzajúci vlak.
Prechádzka na čerstvom vzduchu spôsobí svoje. Dušanovi škŕka v bruchu. Musíme ísť do Tesca. Večeru treba kúpiť. Dvojitú. No a potom sme šli už iba domov. Bolo aj načase, slnko sa už skláňalo k obzoru.
Alebo ste chceli byť sami a nikým nerušení vy koťuhy 