Vinco
Úvod
O tejto akcii iba telegraficky
Prečo vznikla? Nuž pre to, lebo…
Pracujem na Atómke a na takom oddelení, kde si ctíme dobré medziľudské
vzťahy. A preto, aby sme ich za každú cenu udržali usporadúvame
spoločenské akcie. Jednou z nich je aj guláš partia,
ktorá sa posledné roky odohráva v Chtelnici na priehrade. V Chtelnici na
priehrade preto, lebo náš bývalý kolega Peter tu vykonáva funkciu hrázneho
a máme tým pádom k dispozícii nádherné miesto pri vode a chatke
hospodára. Avšak mohli sme tak učiniť iba vďaka tomu, že sa kovidové
opatrenia uvoľnili. Každí sa na guláš akciu tešil už aj preto, lebo
v roku 2020 sa spoločenská akcia nekonala. Porozprávať sa vidieť aj
bývalých kolegov, ktorí sú mnohí aj desiatky rokov na dôchodku je
jedinečná udalosť. Čo dodať. Guláš bol vynikajúci, pripravoval ho
guláš-majster Julko a všetkým chutil. A ku gulášu patrí dobré pitivo.
O pivečko Svijany 11° sa postaral Dano a na správnu teplotu zachladil zase
Marek. Neviem ako dopadol 50 litrový súdok, lebo ja som o 20.20 hod. musel
vyraziť na moju púť cez Malé Karpaty domov. Spoločenskej akcie sa
zúčastnili aj moji turistický kolegovia Jozef, Rado a Marek, ale ani jeden ma
nechcel nasledovať na mojej ceste domov 
Cesta domov
Viedla po mne už známych chodníkoch v Malých Karpatoch. Iba časť od priehrady po Výtek chata Dolina som ešte nikdy nešiel. Túto časť som prakticky šiel ešte za svetla zapadajúceho slniečka. Keď som míňal spomínanú chatu Dolina na Výteku zistil som, že je tu rušno. Videl a počul som tu mládež, ktorá tu zrejme mala tráviť weekendový čas. Spoza ohrady sa aj valil dym z ohniska a preto som usúdil, že večera je v príprave. Ja som na večeru nemal čas a navyše som bol úplne plný od gulášu. Povedal som si, že mňa od tohto plného stavu zachráni iba intenzívny pohyb a tak som kopol do vrtule.
Od tejto chvíle som už naozaj vstúpil do lesa pod stromy a viditeľne sa zotmelo. Kráčam si tak náučným chodníkom Jána Holého a prichádzam k Drieňovému vrchu keď tu zrazu výstrel. Buuum, až ma zamrazilo. Hovorím si, tu môže ísť o život a tak nasadzujem na hlavu čelovku, nech ma je jasne vidieť a zapínam intenzitu na tú najväčšiu aká ide.
Dnes som chcel túto cca 19 kilometrovú trasu prejsť rýchlo a tak som
kopal do vrtule čo to dalo. Miestami som aj pobehol, ale príliš som to
nepreháňal. Aj preto, že som stále cítil šľapy z prejdenej Trnavskej
stovky. Nohy tie boli fit, tie išli ako besné, až som sa čudoval. Keď som
nad tým tak porozmýšľal prišiel som nato, že je to asi tou nadobudnutou
kondičkou
Počas celej trasy som videl veľa zvery, alebo skôr ich svetielkujúce oči medzi stromami. Nočný les sa ozýva zvukmi lesnej zveri a človek ťažko rozozná, či je to neškodná myš, väčšia líška, diviak, srnka alebo jeleň či laň. V hlave som mal na pamäti aj medveďa, ale počul som, že v týchto končinách sa ešte nevyskytol a tak som bol kľudný. Nechcený stret so zverou som eliminoval jemným spevom a občasným ťapkaním.
Keď som dorazil na notoricky známe miesta náučného chodníka a zbadal tabuľku Orlie skaly okamžite som bol v obraze a vedel, že domov to nemám ďaleko. Postupne som prešiel okolo tabúľ náučného chodníka Barónov hrob, Veľkej a Malej Peci a potom poslednej tabule pri odbočke na Tlstú horu. Vyšiel som z lesa a uvidel svetlá civilizácie. Bola to moja posledná časť dobrodružného putovania a domov som dorazil 10 minút po pól dvanástej.
Záver
Táto krátka nočná túrka bola pre mňa nezvyčajne zážitková a
príjemná. Vyskúšal som si nočné putovanie sám so sebou a zistil, že sa
to dá. Nehovoriac o tom, že som si zopakoval texty a melódie mnohých
ľudových pesničiek 
