Dnes je: sobota - 4.12.2021, Meniny má: Barbora, Barbara

Úvod

Aktualizované: 03.12.2021

Návštevy: 63287

Fotografie z roku 2014



Akcie: 615 Foto galérie: 476 Videá: 190 Odkazy: 515 Komentáre: 1109

Login:

Heslo:

On-line: 7

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: sobota - 18.09.2021
Pohorie: Malé Karpaty
Vzdialenosť: 93 km
Čas: 22h 25m
Stúpanie: 3350 m
Klesanie: 3387 m
Náročnosť trasy: 10+
Body do rankingu: 261.4
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco St - 15.09.2021
Hosť 1 Hosť 1 So - 18.09.2021

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Bratislava, hl. stanica – Kamzík (registrácia) – Pod Chlmcom – Kačín – Marianka – Borinka, kaviareň Pajštúnareň (cieľ 25 KM) – hrad Pajštún – Košarisko, rešt. Zapadnutý kút – Tri kamenné kopce – Zumberg (cieľ 35KM) – Veľká Homoľa, rozhľadňa – observatórium – Zochova chata, Piesok, Chata pod lesom (cieľ 56 KM) – Hubalová – Skalnatá – Pezinská Baba, Chata Korenný vrch (cieľ 65 KM) – Konské hlavy – Tri kamenné kopce – Biely kríž – Spariská – Kamzík – Ústredie KST (cieľ 100 KM)

Poznámka k akcii

Teslácka stovka – 38. ročník

Akcia, ktorú si dávam k mojim narodeninám (25.9.). Kto chce, môže sa pridať a osláviť tak moje narodeniny so mnou :-)

Kedy: 18.-19. 09. 2021 (sobota – nedeľa)
Štart: individuálny, v sobotu 18.9. v Bratislave na hl. žel. stanici
Prezentácia: Bratislava – koliba, bufety pri cvičnej lúke 5.30–8.00 hod.
Štartovné : 5€

CIELE KRATŠÍCH PEŠÍCH TRÁS (možnosť aj diplomu za kratšie trasy…):

  • Bratislava – Borinka (cieľ 25 KM)
  • Bratislava – Košarisko, reštaurácia Zapadnutý kút (cieľ 35KM)
  • Bratislava – Zochova chata, CHATA POD LESOM na Piesku (cieľ 55KM)
  • Bratislava – Pezinská Baba, Chata pod Korenným vrchom (cieľ 65 KM)
  • nočná trasa 35 KM: Pezinská Baba, chata pod Korenným vrchom – Bratislava

Propozície: Teslácka stovka – 38. ročník

Komentáre:

Reakcie na komentár 1127

Vinco Vinco
1

Óóóóóóóóóóóó taká pocta.
Veľmi ma to teší a vážim si to. Som rád, že môžem takouto „troškou“ prispieť k propagovaniu turistiky na Slovensku.

P.S.: ďakujem za link Rado

komentár: 1128 pridaný: 25.11.2021 - 23:04
Vinco Vinco
3

Úvod

Ako som sa dostal k tejto akcii? Celkom náhodne. Pôvodne som chcel ísť do hôr v sobotu 25.9. na moje narodeniny. Síce som ešte nemal nič vybraté, ale niečo by sa našlo.
A čo sa vlastne stalo, že som sa na Tesláckej stovke ocitol? Proste otvoril som si môj email a medzi spamom som si našiel oznam o tejto akcii. Hovorím si. Čo to tu robí. Veď ja mám naše hory a turistiku rád a „niekto“ mi ho hádže do spamu? A tak sa spam pakoval do bežnej pošty. A keď som si ešte pozorne prečítal obsah správy, nemohol som odolať grin Oslovila ma hlavne zaujímavá trasa, ktorá bola iná ako tá na Trnavskej stovke. No ale spomenul som si ešte na Romana a tak mu volám, či nemá záujem ísť so mnou. Nakoniec to dopadlo tak, že idem sám downer

V sobotu ráno 4:30 vyrážam z domu do Piešťan k vlaku. Prichádzam na stanicu a tu badám, že rýchlik už stojí na peróne a je pripravený na odjazd. Neskutočné. Ja som si zle vyrátal čas na dopravu a tak nelením a bežím k nemu. Nastúpil som doň v poslednej chvíli. Uf, uf. Vo vlaku si hľadám vhodné miesto. Idem, idem a tu zrazu nejaký chlap sedí sám v štvorke a vedľa seba položený ruksak. Zdvorilo sa ho pýtam, či má voľné miesto a on, že áno. Po pár minútach nachádzame spoločnú reč a zisťujeme, že obidvaja mierime na Teslácku stovku. Takto vzniklo jednorazové partnerstvo na spoločnej ceste Tesláckou stovkou. Môj turistický parťák sa volá Tibor (mimochodom je od Púchova) a dnes môžem povedať, že som rád za jeho spoločnosť na akcii.

Putovanie

Začíname na hlavnej železničnej stanici. Približne za hodinku sa ocitáme na Kamzíku, kde je registrácia účastníkov. Tu zrazu stretám legendárneho Ivana Kadlečíka. A tak, skôr než vyrazíme na trasu, absolvujeme traja (ja, Tibor a Ivan) spoločnú fotografiu. A potom už horsa do dobrodružstva.

Na túto prvú časť som sa veľmi tešil. Nikdy som nešiel na Pajštún z Borinky. Než sme však dorazili na Borinku stala sa nám taká nepríjemná udalosť. V horlivom rozhovore s Tiborom sme zabudli odbočiť k druhému kontrolnému bodu k bufetu Lesanka za Kačínom. Keď sme si to všimli vracať sa nám už neoplatilo. Prvé kontrolné body ešte neboli otvorené a bolo treba spraviť selfie fotografie. My sme selfie robili až na Marianke pri hostinci u Zeleného stromu. Prvej živej kontroly sme sa dožili až na Košarisku v reštaurácii Zapadnutý kút, kde sme si dopriali aj oddych a kofolu.

Za Kozím chrbátom sa nám pritrafila udalosť, ktorú je treba spomenúť. Stretli sme tri príjemné ženy, ktoré nám venovali pár hrejivých viet a samozrejme spoločnú fotografiu. Tiež išli Teslácku stovku a padla dohoda, že ak sa ešte stretneme tak platím na ďalšej občerstvovačke pivo grin S prianím všetkého dobrého na trase sme sa rozlúčili.

Na kontrolnom bode Zumberg sa k nám pridali dvaja súpútnici. Mladý chalan Kubo a ďalší legendárny stovkár Peter Kováč. Tí s nami putovali až na Pezinskú Babu, kde sme sa rozdelili. Zumberg bol zvláštny aj tým, že sa tu ponúkali ako občerstvenie džemové palacinky, ktoré nám dodali sily pred výstupom na Veľkú homoľu.

Veľká homoľa bol kontrolný bod s príjemnou pani. Tá sa nebránila mojej prosbe opečiatkovať mi aj čelo. Doložiť dôkaz však nemôžem, lebo som udalosť nezdokumentoval fotografiou a pečiatka sa mi vplyvom potenia z čela vytratila grin
Pobyt na Veľkej homole sme využili aj na návštevu rozhľadne a kochaním sa jej nádhernými výhľadmi.

Guláš a kofola bola predmetom oddychového času na ďalšom kontrolnom bode. A tým bola Chata pod Lesom na Zoške. Aj tu sa stala milá udalosť. Niekoľko minút po nás sem dorazil Jiří Hofman z Prahy, ktorý absolvoval už 924. stovku. Neodpustil som si s ním spoločnú fotografiu. Človek sa často nestretá s takýmito aktívnymi turistami. Pre mňa to bola neskutočná česť. Už len vysloviť to číslo je namáhavé, že „deväťstodvad­saťštyri“ palec hore, nie to aj odchodiť. Všetci štyria sme potom pokračovali ďalej.

Trasu k ďalšiemu kontrolnému bodu na Hubalovej nám neúnavne spríjemňoval svojím zaujímavým rozprávaním Peter. Je neuveriteľné, ako má Peter prechodené Karpaty a čo všetko pozná v tomto pohorí. O niektorých veciach som ani len nepočul. Bolo zaujímavé ho počúvať. Po príjemnej kontrole na Hubalovej nás čakali stupáčiky na Skalnatú a na Čmeľok. Po 60. kilometroch sme si ich s „radosťou“ vychutnali. No zaťali sme zuby, lebo nás čakal vytúžený oddych aj s občerstvením na Pezinskej Babe.

Chata Korenný vrch sa stala na chvíľu bezpečným útočiskom. O povznesenie nálady sa postarali okrem oddychu aj párky a kofola. Navyše bolo tu aj príjemné obsadenie kontroly. Mladý chlapec (člen kontroly) nám už z diaľky pri príchode ukazoval smer „k pečiatke“, ktorú sme potrebovali do záznamníka grin Ja som si s ním a typujem s jeho mamou spravil spoločnú fotografiu. Po oddychu sme sa vydali na poslednú časť trasy.

Táto trasa bola pre mňa rozhodujúca. Pravá noha už štrajkovala (pľuzgier), no povedal som si, že to musím dobojovať. Čakali nás už len dva kontrolné body. Prvý na Bielom kríži, kde bolo treba odpísať nadmorskú výšku zo smerovníka a druhý na Kamzíku, kde bolo treba odpísať názov bufetu na ľavej strane. Takže žiadna živá kontrola, ale mŕtva kontrola grin
Od tejto chvíle to bolo čisté utrpenie. Monotónne prekladanie nôh. Za tmy sa mi zdal chodník všade rovnaký, to bol ďalší demotivujúci článok. Vôbec som nevedel identifikovať kde som. Za svetla je to úplne iné. Čo je však pozitívne, že hlava fungovala. Tá neúnavne vravela nohám „choď ďalej, len choď“ a ja som odhodlane išiel grin

Poznáte ten prípad, keď vám hádžu polená pod nohy? Tak presne som vnímal poslednú trasu, ktorou nás organizátori tohto pochodu poslali až do ústredia KST po asfaltkách mesta Bratislava. Toto asfaltové utrpenie trvalo presne tri kilometre. Vykúpením bol konečný rázcestník modrej turistickej značky, ktorý je osadený priamo pred budovou ústredia KST. Hurááááááááááááá. My sme to dokázali, povedal som si v duchu za mňa aj za Tibora, môjho turistického parťáka. Vo vnútri nás všetci privítali úprimným potleskom a vtedy mi došlo, čo sa mi podarilo uskutočniť. Na prvý krát prejsť trasu Tesláckej stovky. Bol to pre mňa úžasný pocit. Tí, čo chodia pravidelne stovky vedia o čom hovorím.

Záver

Opäť to bol nezabudnuteľný zážitok. Počas poslednej časti trasy sa mi honili hlavou rôzne myšlienky. Dokonca aj také, že už nikdy stovku nepôjdem. Ale ja viem, že to dlho nevydržím a príde čas, keď si poviem „nikdy nehovor nikdy“ grin

Na koniec chcem poďakovať môjmu „Tesláckemu“ parťákovi Tiborovi, že som ho mohol spoznať a že sme spolu prežili nezabudnuteľné chvíle na tejto trase.

Milí turisti – dovidenia nabudúce.

komentár: 1083 pridaný: 20.09.2021 - 23:07
Roman Roman
2

Veľká gratulácia!!! Prajem Ti nech rovnako osláviš aj svoje sté narodeniny

komentár: 1081 pridaný: 20.09.2021 - 19:03

Reakcie na komentár 1081

Vinco Vinco
1

Ďakujem Roman.
Kiež by si mal pravdu a ja by som mohol sté narodeniny osláviť nejakou turistikou grin grin

komentár: 1082 pridaný: 20.09.2021 - 21:34
Ľudka Ľudka
1

Waau Vinco si borec!!! Uži si to v zdraví !!

komentár: 1074 pridaný: 16.09.2021 - 08:03

Reakcie na komentár 1074

Vinco Vinco
1

No Ľudka, neviem či som borec. Ja sa ako borec necítim. Sú na Slovensku iní borci. Dokonca aj v našom turistickom spolku sú borci, ale ja to nebudem.
Uvidím, až keď to prejdem, či mám na to. Ale s istotou viem povedať, že to prejsť chcem a posnažím sa. Roman ma namotivoval, tak uvidím.

Ale ďakujem za Tvoje slová, pozdravujem Ťa a volám dovideniááááááááá.

A ešte aby som nezabudol:
želám Ti k Tvojim dnešným meninám všetko najlepšie. Prajem veľa šťastia a zdravia.

komentár: 1077 pridaný: 16.09.2021 - 13:52