
Vinco
Príprava
Príprava vyliezť na dve baby, avšak nie z mäsa a kostí , ale
z hliny a skál bola veľmi zdĺhavá a prakticky trvala od júna
2020. Dnešnú akciu predchádzali dva pokusy a to v lete 18.6. a potom na
jeseň 23.10. Vždy stroskotali na zlom počasí. Priznám sa, že vtedy som sa
ešte za dobré počasie nemodlil
, čo sa v tomto zdarnom pokuse zmenilo.
Intenzívne prosby a modlitby niekoľko dní pred výpravou evidentne pomohli.
Poďakovanie Bohu za prekrásne počasie počas obidvoch dní je na tomto mieste
vhodné a preto vyslovujem „Ďakujem Pane Bože za všetko, čo si
nám zariadil a pripravil“.
Možno je aj dobré, že nám táto akcia vyšla až teraz, lebo v tomto prípade bol záujem početnejší. A navyše v minulých pokusoch išlo len o „baby“, teraz sme mali v „ponuke“ aj druhý najvyšší vrch pohoria a to je viac, to sa počíta.
Pri vybavovaní ubytovania boli trochu problémy. Pôvodný plán chata Slaná voda bola úplne obsadená a náhradný plán bol tak trochu krkolomný. Pôvodne som objednal dva od seba vzdialené penzióny po šiestich ľuďoch, ale vstúpila do toho prozreteľnosť teda – Miriam a na jej odporúčanie som objednal idylickú chatu u Miňa, kde sme boli všetci pokope aj s rezervou. Mne sa ubytovanie veľmi páčilo.
Doprava
Chcem týmto poďakovať Ivanovi a Jozefovi, že zabezpečili bezpečnú a
bezproblémovú dopravu na i z akcie svojimi autami. Pri ceste na chatu sme sa
presvedčili, že aj počas cesty na akciu sa dá zažiť malé dobrodružstvo
Mám na mysli štrkový úsek, ktorým nás viedla moja navigácia.
Ubytovanie
Chatu u Miňa sme poznali iba z obrázkov. No po príchode sme sa
presvedčili, že chata je v ideálnom prostredí a má ideálny počet lôžok
pre viacrodinnú dovolenku. Tak akosi prirodzene sme sa rozdelili na izby, aby
mal každý to svoje pohodlie. Na chatu i prostredie nemám žiadnu výtku,
práve naopak. Vedel by som si predstaviť aj grilovanie či opekanie, ale to je
už téma na inú akciu
A teraz o prvej túre
Ráno
Večer sme sa jednotne dohodli, že budíček bude o 6.00 hod. Pri takom
množstve turistov je príprava na štart zdĺhavejšia. Ranná toaleta a
raňajky zaberú svoj čas. Aj pri tom všetkom sme to stihli na jednotku a
vyrážali od chaty Slaná voda ešte pred dohodnutým časom o 7.40 hod.
Podotýkam, že všetci boli vo vynikajúcej nálade, aspoň z môjho
pohľadu.
Chcem na tomto mieste spomenúť hosťa akcie, ktorým bol
Ferko manželský partner Alenky. Rád som Ťa spoznal a
dúfam, že to nebola posledná akcia, ktorej si sa s nami zúčastnil.
Prvá stopka
Prvé zastavenie sme absolvovali pri Hviezdoslavovej horárni a opodiaľ postavenej rozhľadni. Okrem občerstvenia sme tu vykonali aj tradičný štartovací rituál, bez ktorého nemôže žiadna turistická akcia PAT a MAT začínať. Ivan tu stihol vypustiť aj drona, ktorý zmapoval okolie z vtačej perspektívy. Mňa a Miša zaujali výhľady na okolité pohoria, ktoré sa z rozhľadne dali sledovať nainštalovaným ďalekohľadom. Proste paráda – bol som v nemom úžase.
Druhá stopka
Ďalšiu prestávku sme si spravili na rozhľadni Sťaviny. Keďže už
slniečko riadne hrialo využili sme jeho služby na vysušenie mokrých
tričiek. Niekto sa stihol aj najesť iní sa posilnili tekutinami. Tí
romantickejší vystúpili na rozhľadňu a pokochali sa nádhernými
výhľadmi. Boli krajšie, vďaka vyššej nadmorskej výške. Od tejto chvíle
sa rovinka stala akosi naklonenejšou
Tretia stopka
Vydláždená cestička nás doviedla ku „křišťálovej studánke“.
Opäť sme absolvovali oddych a občerstvenie. No hlavným programom boli
nádherné výhľady. Bolo vidno, že sme už dosť vysoko a náš cieľ
Babia hora už nemôže byť ďaleko. A naozaj, čakalo nás
už len 1200 m na vrchol s prevýšením 170 m, nič strašné.
Cesta na „veľkú Babu“ vedie viacerými vydláždenými cestičkami. Ja
osobne som bol veľmi zvedavý, ako to na tej „babe“ vyzerá a veľmi som
sa tešil.
Štvrtá veľká stopka
Keď sme postupne dorazili na vrchol bol som prekvapený. Babia hora je značne navštevovaná Slovákmi i Poliakmi. Dnes tu bolo možno aj tristo turistov rôznych vekových kategórií. Prekvapilo ma, že vrchol je rozsiahli a pojme oveľa viac ľudí a každý si nájde kúsok svojho miesta na dookola rozsypaným kameňoch. Pobudli sme tu aj hodinu a za tú dlhú chvíľu sme stihli toho veľa. Jožo s Ivanom postupne vypustili svojich „okrídlených vtákov“ a nádherne zmapovali vrchol z výšky. Okrem toho, že sme absolvovali občerstvenie i oddych udiala sa aj milá udalosť.
Mišo si rok pripravoval odovzdávanie narodeninového darčeka pre už
päťdesiatnika KOWA. Myslím si, že vhodnejšie a
slávnostnejšie miesto na odovzdanie darčeka by sa ani nenašlo. Tým
darčekom bol ručne vyrábaný lovecký nôž v koženom
puzdre. Kowo bol evidentne milo prekvapený a dojatý a pri tej
príležitosti bol nútený prijať úprimné gratulácie od všetkých členov
výpravy. Kowo – všetko najlepšie Ti želáme.
Pobyt na vrchole sme zavŕšili odovzdávaním vrcholových medailí a potom sme
sa už posunuli bližšie k druhému cieľu Malej
Babej hore
Piata stopka
Po odchode z „veľkej Baby“ sme mali „malú Babu“ ustavične na
očiach, no nebolo to len dole. Museli sme prešliapať mierne vlnky s malým
oddychom v sedle Prelez Brona. A potom sme už dorazili na
tretí najvyšší vrch Oravských Beskýd. Jemná trávička na vrchole lákala
na oddych, a tak nikto nepohrdol. Aj tu lietali „naše vtáky“ a priniesli
nám do videí nádherné pohľady. Po prestávke nás čakal už iba zostup,
ktorý sme absolvovali po skupinkách.
Po približne dvoch hodinách sme dorazili ku chate Slaná voda. Hľadali sme
„kofolový“ prameň na chate, no tá bola pre verejnosť zatvorená. A tak
sme s vďakou využili služby blízkeho bufetu, kde sme smäd zahasili
kofolou, pivečkom a fainšmekri aj kávičkou. Takto sme prečkali čakanie na
druhú skupinku a keď prišli dohodli sme sa na návšteve hostinca
Babia hora v Oravskej Polhore.
Piata stopka
Hostinec Babia hora sa stal našou piatou a poslednou zastávkou. Pochutili sme si na pizze a Kowo šiel do rizika a dal si kurací rezeň s ryžou. Pivo a kofola zavŕšila perfektnú turistickú akciu tohto dňa.
Záver
Chcem všetkým aktérom poďakovať za skvelú spoločnosť na tejto akcii. Mne zostanú v pamäti určité „obrázky“ veľmi dlho a som rád, že boli obohatené vašou prítomnosťou. Ďakujem Vám.