Dnes je: štvrtok - 25.4.2024, Meniny má: Marek, Marko, Markus
Aktualizované: 23.04.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 3

Akcie: 815

Foto galérie: 649

Videá: 282

Odkazy: 576

Komentáre: 1455

Login:

Heslo:

Detail akcie Z Naháča cez Mohylu M.R. Štefánika domov

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
piatok - 26.03.2021
Pohorie:

Pohoria:

Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Malé Karpaty
Vzdialenosť:
46.2 km
Čas:
11h 55m
Stúpanie:
1143 m
Klesanie:
1246 m
Náročnosť trasy:
10+
Body do rankingu:
117.8
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Ne - 21.03.

Fotky a videa Videné: 40

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Naháč – Katarínka – Dobrá Voda – Skálie – Dlhé rovne – Brezová pod Bradlom – Mohyla M.R. Štefánika – Bradlo (543 m n.m.) – Široké Bradlo – Košariská – Lopušná, prameň – Pustá Ves, pamätník SNP – Náučný chodník – Rochova kaplnka – Vrbové

Poznámka k akcii

Šiesta rozcvička v roku 2021

Komentáre:

Vinco

Vinco

1
zobraziť foto zobraziť foto

Plánovanie akcie

Akcia sa narodila v mojej hlave 25. februára 2021 a ihneď putovala do chlievika s názvom „Naše túžby“. Nemala sa tam dlho ohriať, pretože som ju chcel premeniť v plnohodnotnú akciu v piatok 12. marca. No dal som prednosť Jožovo-Ivanovej turisticko-keškárskej akcii, ktorá sa nakoniec zmenila na čisto keškársku akciu. Aj som vtedy banoval, ale už ma to prešlo. Nabudúce si dám veľký pozor, akej akcie sa budem zúčastňovať. V žiadnom prípade už nie keškárskej cool grin
No a preto, že bola túžba odsunutá, na rad prišla včera. Úprimne, veľmi som sa na ňu tešil. Otázny bol iba dátum uskutočnenia. Keď som vo štvrtok 18.3. slávnostne za zvuku fanfár menil túžbu na akciu, dal som ju na štvrtok 25.3., lebo vtedy malo byť počasie najprijateľnejšie. No do popisu akcie som uviedol, že ak bude v piatok počasie lepšie, akcia sa uskutoční v piatok. A tak aj bolo. Každý deň som sledoval „Nórov“ a to sa priaznivo vyfarbilo na piatok. Bolo rozhodnuté. Ide sa v piatok. Mal som sľúbeného aj spoločníka Ivana. V týždni som s ním volal a hovoril, že so mnou chce ísť v rámci trénovania na nejakú 50-ku s nemenovaným priateľom. Zo sľubu však vzišlo. Neviem pre aké príčiny, ale na akciu ako vidíte som išiel sám.

Plánovanie dopravy

Dopravu som si riešil až v stredu. Sadám k počítaču, štartujem ho, otváram Google, ťukám CP a klikám na prvý odkaz, otvorí sa mi stránka „Cestovné poriadky“, zadávam odkiaľ: Vrbové, zadávam kam: Naháč a vypľulo mi to, čo vidíte v prvom priloženom obrázku. Hovorím si parááááááda. Výborný spoj, o siedmej začnem šliapať. No skutočnosť bola trochu iná. O 5.25 hod. prichádzam na zastávku pod vrbovskou šikmou vežou. Čakám, čakám, čakám, čakám a autobusu nikde. Pozriem do cestovného poriadku na zastávke a tam o onom autobusovom spoji ani chýru. Ďalší spoj až o 6.45 hod. a to do Trnavy a potom prípoj s príchodom o 8.37 hod. do Naháča. Neprípustné.
A tak som vzal nohy na plecia a mašíroval domov pre auto. Takže nakoniec som sa do Naháča dostal svojim autom a zaparkoval na parkovisku pri kostole, kde aj začína modrá turistická značka vedúca na Katarínku.
Musím povedať, že na Slovensku už nefunguje nič poriadne. Cestovné poriadky ponúkajú bludy cool cheese Ponaučenie pre mňa? Ísť sa dostatočne zavčas pozrieť priamo na zastávku, ak budem odchádzať z Vrbového, na cestovný poriadok a predídem tak komplikáciám.

Počasie

Tu sa dlho nemusím rozpisovať. Predpoveď „Nórom“ vyšla parádne. Sľubovali krásne, slnečné počasie a to sa stalo skutočnosťou. Iba ráno, a to je prirodzené, bolo na štarte v Naháči trochu chladnejšie, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Bunda ma na začiatku zohriala a vedel som, že okolo 9.00 hod sa bude porúčať do batoha. Neskôr už slniečko tak hrialo, že si bolo treba chrániť „plešinu“ na hlave, aby sa mi nespálila.

A teraz o putovaní

Prvé zastavenie

Na „Katarínke“ (Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej) som bol naposledy s dcérou Sonkou a manželkou Renátkou a bolo to už poriadne dávno. Takže som sa veľmi tešil, že si Katarínku opäť pozriem. Po obhliadke som zistil, že ľudia dobrovoľníci zo združenia o.z. KATARÍNKA, ktorí kláštor obnovujú urobili nesmierny kus poctivej a záslužnej práce. Patrí im za to veľká vďaka a obdiv.
Po dôkladnej obhliadke som si doprial aj chvíľu oddychu a občerstvenia. Potom som sa posunul o kus ďalej, kde na mňa čakalo ďalšie prekvapenie Lesná železnica Katarínka. Aj tu je vidieť neskutočný pokrok. Ľudia zo združenia Združenie na záchranu lesných železníc Slovenska – ZLŽ vykonali kus poctivej a záslužnej práce. Na tomto mieste je sa načo pozerať. Obnovené úzko koľajové trate a vláčik (vozne i lokomotíva) sú v parádnom stave a plne funkčné. Vláčik dokonca príležitostne jazdí, takže v budúcnosti sa tu musím vrátiť, najlepšie s rodinou a vyskúšať aj jazdu. Už teraz sa teším na dobrodružstvo.

Druhé zastavenie

Absolvoval som ho na Dobrej Vode. Už príchod do obce bol úchvatný. Do dediny sa prichádza z kopca, takže všetko je ako na dlani a nádherné počasie to všetko umocnilo. Dokonca je vidieť aj zrúcaninu Dobrovodského hradu. V obci som sa ale dlho nezdržal. Mojim cieľom bolo iba omrknúť rázcestník, na ktorom pribudla červená značka „Cesty hrdinov SNP“. Tá bola mojou nastávajúcou spoločníčkou až na Mohylu M.R. Štefánika. Ééééééééj. Ale to som vám ešte nepovedal, že trasu som nenápadne a dobrovoľne zmenil. O pár hodín neskôr som sa rozhodol, že vystúpim aj na Mohylu na Bradle. Rozhodol som sa tak preto, lebo sa mi išlo parádne, počasie bolo parádne a čas pochodu som mal viac ako parádny. A čo sa týka zastávky na Dobrej Vode ešte spomeniem, že bola krátka aj preto, lebo ani to pivo v „šenku“ som si nemohol dať. Šenk bol zatvorený downer a do ďalekého obchodu na začiatku trasy sa mi ísť nechcelo.

Tretie zastavenie

Znova, ako minule, moju pozornosť dostala jaskyňa Slopy. Dnes tu bolo inak. Výhľady parádne, slniečko a do toho prvé rozkvitajúce kvietky na kríčku. Hotové pohladenie duše. Odtrhnúť sa z tohto čarovného miesta? Nemožné! Ale ísť ďalej sa musí. Posledné fotografie, posledné video zábery a ide sa ďalej.

Štvrté zastavenie

Zastavenie nebolo pri nejako zaujímavom mieste ale pri zaujímavých ľuďoch, turistoch. Pod Končitou som sa dal do reči so starším párom. On, tak medzi 60–70 šedivý pán ona, tak okolo 60 rokov. Príjemný pár to bol, usmiaty, plný energie. Témou bola samozrejme turistika. Starší pán mi spomenul, že má prejdenú Cestu hrdinov SNP. Skončil vtedy, keď mal asi 35 rokov síce na Myjave, ale neskôr ju predsa len dokončil. Ani on nerobil SNP-éčku naraz, robil ju tak ako ja s Jožom, po častiach. Obdiv mu patril aj za to, že napriek operácii srdca (bypass) stále aktívne chodí na turistiku. Rozlúčil som sa s nimi a šiel ďalej, no neskôr ma mrzelo, že som sa s nimi neodfotil. Bola to chyba. Doteraz ma to mrzí. Škoda, ale v mojej pamäti zostanú uložení grin

Piate zastavenie

Opäť bolo pri usmiatom mužovi, ktorého som stretol pri chate Mladosť na Brezovej. Navyše mal pri sebe pekného psíka Nera. Na prosbu, či ho môžem pohladkať odpovedal kladne. Nezabudol dodať, že Nero má hladkanie veľmi rád. Nero až kňučal, keď s pôžitkom prijímal moje škrabkanie pod krkom grin Pred pokračovaním ďalej bola samozrejme spoločná fotografia. Ale to ste si už asi všimli aj vo foto-galérií.

Šieste zastavenie

Idem si tak okolo Coop Jednoty v Brezovej a napadlo ma, že by bodlo dobre vychladené pivečko. A tak vchádzam do obchodu a nelením. Našiel a vybral som si Krušovice. Toto pivo mám naozaj rád a tak putovalo do môjho batoha a bolo pripravené z neho vyliezť, hneď ako dorazím na Mohylu. Čo myslíte? Čo sa na Mohyle stalo? Dozviete sa v siedmom zastavení.

Siedme zastavenie

Po nezáživnej časti trasy, po Brezovských asfaltkách, sa mi za mestečkom postavila do cesty naklonená rovina smerujúca na Bradlo. Aj v tomto stúpaní som stretol staršieho pána. No toho som stihol iba pozdraviť a nebola ani fotečka, lebo moje nohy ma akosi ťahali hore. A keď ťahajú tak ich neradno vyrušovať. Čo keď prestanú ťahať? Slávnostne som prišiel na Mohylu.
A teraz to pokračovanie zo šiesteho zastavenia.
Áno. Pivečko pekne a poslušne z batoha vyliezlo a poskytlo mi neskutočnú rozkoš. Na slnkom rozpálenom, historickom a dôstojnom mieste padlo neskutočne. Bola to zaslúžená odmena za doteraz vykonanú námahu. No nebolo to len o pivečku.
Úprimne. Nedalo mi a venoval som generálovi M.R. Štefánikovi modlitbu. Zdalo sa mi to správne. Myslím, že ON, veľký človek si to právom zaslúži. Za to, čo vykonal pre Slovenský národ. Čo je to jedna krátka modlitba obyčajného, malého človeka? Mal som z toho naozaj dobrý pocit. Pre mňa je to malý počin, ale venované jemu to má myslím obrovskú silu. DOBRO treba bezvýhradne podporovať.
Aj tu som stretol zaujímavých dvoch ľudí – cyklistov. Bol to muž v mojom veku s dcérou. Dali sme sa do reči a dobre sme si rozumeli. Uvedomil som si, že dnes stretám iba príjemných ľudí a to je dobré znamenie. Pýtate sa? A čo spoločná fotka? Áno. Bola grin A keď som sa do sýta pokochal nádhernými výhľadmi a všetko zdokumentoval, nohy zavelili. Poďme ďalej!

Ôsme zastavenie

Znova bolo pri skupinke ľudí. Ale než som ich stretol, prešiel som najprv okolo tabule náučného chodníka „PAVIČIE“, potom okolo dvojkríža s tabuľou „Mapa cykloturistických trás Malé Karpaty“ nad obcou Košariská. Prechod cez Košariská a šup do kopca a konečne znova do lesa to bola moja ďalšia trasa. Chvíľu išiel povedľa mňa „Náučný chodník Brezová – Košariská“, ale ten si potom bez upozornenia odbočil doprava a nechal ma ísť samého.
Návšteva malého hospodárstva pod vrchom Hrádok ma zarmútila. Očakával som milé privítanie od dvoch ovečiek, s ktorými som minule hodil reč, ale ovečky nikde. Proste vyparili sa. Na stole za plotom bol položený veľký čierny hrniec. Hlavou mi blesla myšlienka. Dúfam, že milé ovečky neskončili v tom hrnci downer
Cez výživný stúpačik za Hrádkom sa dostávam na miesto, kde stretám spomínanú skupinku ľudí. On, muž – poľovník (aj s puškou na ramene) a chlapec s dievčaťom a k tomu traja poľovní psíci. Taká milá usmievavá rodinka. Chvíľu sme sa rozprávali, jedna spoločná fotečka a nasledovalo pokračovanie v trase.

Deviate zastavenie

Bolo doma vo Vrbovom v cieli. Ale predtým moje pľúca precvičil stúpačik od vodnej nádrže na Pustej Vsi hore k náučnému chodníku. A okolo mne notoricky známych miest som sa dostal až na koniec putovania lesom. Ráznym krokom po poľnej a asfaltovej ceste okolo záhradkárskej osady, popri Cintorínskeho potoka a Rochovej kaplnky som zdarne doputoval domov.

Záver

Bola to dobre naplánovaná akcia. Počasie ako namaľované, trasa veľmi zaujímavá i dobre známa z minulých putovaní. Návšteva Katarínky, železničky a Mohyly na Bradle pre mňa umocnila hodnotu tejto akcie. Veľké pozitívum vidím, v stretaní milých pozitívnych ľudí, s ktorými sa príjemne rozprávalo. Som veľmi rád, že mi boh umožnil zažiť tento krásny slnečný deň, na ktorý budem spomínať veľmi dlho. Ďakujem aj všetkým, ktorí chceli a aj držali mi palce, alebo si na mňa spomenuli. Myšlienkami som bol s vami.

Úplný záver grin

V sobotu som na bicykli trielil do Naháča pre auto. Bol to naozaj zážitok. Kopčeky hore-dole a k tomu silný protivietor. Ale auto mám, neukradli mi ho grin

P.S.:

Ako druhý obrázok prikladám záznam z mojej „čarovnej skrinky“, ako vidí prejdenú trasu aplikácia Strava. Len tak pre zaujímavosť grin

Majte sa krásne. A držte sa v zdraví.

komentár: 936 pridaný: 28.03.2021 - 10:48

Reakcie na komentár: 936

Mišo

Mišo

1

Pekný výkon Vincent palec hore A k tej Strave, on zaznamenáva trasu podla GPS modulu v tvojom zariadení, čo u niektorých čínských výrobcov nemusí byť zrovna najkvalitnejšie a ani telefón hodení vnútri vo vaku nie je zrovna ideálny (to máš ako fotenie za tmy). Môže pomôcť to zázračné tlačítko pod prejdenou vzdialenosťou „Distance (?)“ ktoré prepočíta vzdialenosť podla máp, to sa týka aj nastúpaných metrov „Elevation (?)“ ale keď je raz záznam nekvalitný ani to nemusí pomôcť.

komentár: 937 pridaný: 28.03.2021 - 17:29

Reakcie na komentár: 937

Vinco

Vinco

1

Zistil som Michal. A niekoľkokrát som to použil, že aj to prepočítanie moc dobre nefunguje. Proste u mňa je to o kvalite GPS modulu v telefóne. S tým nič nespraví. Preto som trasu prekreslil v mapy.cz bez tých „kľučiek“. Ale ani to nie je pravda, lebo pri natáčaní a večnom vracaní sa som myslím nabehal viac ako je v trase. Ale ani to nie je podstatné. Hlavné je pre mňa, že som si parádne oddýchol, videl nádhernú prírodu a výborne mentálne zrelaxoval. Najväčším bonusom bolo stretnúť usmiatych a príjemných ľudí, s ktorými som sa parádne porozprával. Na škodu je iba to, že som bol sám downer

Inak ďakujem za úprimnú pochvalu. Veľmi si to cením Michal.

komentár: 938 pridaný: 28.03.2021 - 17:37