
Vinco
Plánovanie akcie
Akcia sa narodila v mojej hlave 25. februára 2021 a ihneď putovala do
chlievika s názvom „Naše túžby“. Nemala sa tam dlho ohriať, pretože
som ju chcel premeniť v plnohodnotnú akciu v piatok 12. marca. No dal som
prednosť Jožovo-Ivanovej turisticko-keškárskej akcii, ktorá sa nakoniec
zmenila na čisto keškársku akciu. Aj som vtedy banoval, ale už ma to
prešlo. Nabudúce si dám veľký pozor, akej akcie sa budem zúčastňovať.
V žiadnom prípade už nie keškárskej
No a preto, že bola túžba odsunutá, na rad prišla včera. Úprimne, veľmi
som sa na ňu tešil. Otázny bol iba dátum uskutočnenia. Keď som vo štvrtok
18.3. slávnostne za zvuku fanfár menil túžbu na akciu, dal som ju na
štvrtok 25.3., lebo vtedy malo byť počasie najprijateľnejšie. No do popisu
akcie som uviedol, že ak bude v piatok počasie lepšie, akcia sa uskutoční
v piatok. A tak aj bolo. Každý deň som sledoval „Nórov“ a to sa
priaznivo vyfarbilo na piatok. Bolo rozhodnuté. Ide sa v piatok. Mal som
sľúbeného aj spoločníka Ivana. V týždni som s ním volal a hovoril, že
so mnou chce ísť v rámci trénovania na nejakú 50-ku s nemenovaným
priateľom. Zo sľubu však vzišlo. Neviem pre aké príčiny, ale na akciu ako
vidíte som išiel sám.
Plánovanie dopravy
Dopravu som si riešil až v stredu. Sadám k počítaču, štartujem ho,
otváram Google, ťukám CP a klikám na prvý odkaz, otvorí sa mi stránka
„Cestovné poriadky“, zadávam odkiaľ: Vrbové, zadávam
kam: Naháč a vypľulo mi to, čo vidíte v prvom priloženom
obrázku. Hovorím si parááááááda. Výborný spoj, o siedmej začnem
šliapať. No skutočnosť bola trochu iná. O 5.25 hod. prichádzam na
zastávku pod vrbovskou šikmou vežou. Čakám, čakám, čakám, čakám a
autobusu nikde. Pozriem do cestovného poriadku na zastávke a tam o onom
autobusovom spoji ani chýru. Ďalší spoj až o 6.45 hod. a to do Trnavy a
potom prípoj s príchodom o 8.37 hod. do Naháča. Neprípustné.
A tak som vzal nohy na plecia a mašíroval domov pre auto. Takže nakoniec som
sa do Naháča dostal svojim autom a zaparkoval na parkovisku pri kostole, kde
aj začína modrá turistická značka vedúca na Katarínku.
Musím povedať, že na Slovensku už nefunguje nič poriadne. Cestovné
poriadky ponúkajú bludy Ponaučenie pre mňa?
Ísť sa dostatočne zavčas pozrieť priamo na zastávku, ak budem odchádzať
z Vrbového, na cestovný poriadok a predídem tak komplikáciám.
Počasie
Tu sa dlho nemusím rozpisovať. Predpoveď „Nórom“ vyšla parádne. Sľubovali krásne, slnečné počasie a to sa stalo skutočnosťou. Iba ráno, a to je prirodzené, bolo na štarte v Naháči trochu chladnejšie, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Bunda ma na začiatku zohriala a vedel som, že okolo 9.00 hod sa bude porúčať do batoha. Neskôr už slniečko tak hrialo, že si bolo treba chrániť „plešinu“ na hlave, aby sa mi nespálila.
A teraz o putovaní
Prvé zastavenie
Na „Katarínke“ (Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej) som bol
naposledy s dcérou Sonkou a manželkou Renátkou a bolo to už poriadne
dávno. Takže som sa veľmi tešil, že si Katarínku opäť pozriem. Po
obhliadke som zistil, že ľudia dobrovoľníci zo združenia o.z. KATARÍNKA, ktorí kláštor obnovujú
urobili nesmierny kus poctivej a záslužnej práce.
Patrí im za to veľká vďaka a obdiv.
Po dôkladnej obhliadke som si doprial aj chvíľu oddychu a občerstvenia.
Potom som sa posunul o kus ďalej, kde na mňa čakalo ďalšie prekvapenie Lesná železnica
Katarínka. Aj tu je vidieť neskutočný pokrok. Ľudia zo združenia
Združenie na záchranu lesných železníc Slovenska – ZLŽ
vykonali kus poctivej a záslužnej práce. Na tomto mieste je sa načo
pozerať. Obnovené úzko koľajové trate a vláčik (vozne i lokomotíva) sú
v parádnom stave a plne funkčné. Vláčik dokonca príležitostne jazdí,
takže v budúcnosti sa tu musím vrátiť, najlepšie s rodinou a vyskúšať
aj jazdu. Už teraz sa teším na dobrodružstvo.
Druhé zastavenie
Absolvoval som ho na Dobrej Vode. Už príchod do obce bol úchvatný. Do
dediny sa prichádza z kopca, takže všetko je ako na dlani a nádherné
počasie to všetko umocnilo. Dokonca je vidieť aj zrúcaninu Dobrovodského
hradu. V obci som sa ale dlho nezdržal. Mojim cieľom bolo iba omrknúť
rázcestník, na ktorom pribudla červená značka „Cesty hrdinov SNP“. Tá
bola mojou nastávajúcou spoločníčkou až na Mohylu M.R. Štefánika. Ééééééééj.
Ale to som vám ešte nepovedal, že trasu som nenápadne a dobrovoľne zmenil.
O pár hodín neskôr som sa rozhodol, že vystúpim aj na Mohylu na Bradle.
Rozhodol som sa tak preto, lebo sa mi išlo parádne, počasie bolo parádne a
čas pochodu som mal viac ako parádny. A čo sa týka zastávky na Dobrej Vode
ešte spomeniem, že bola krátka aj preto, lebo ani to pivo v „šenku“ som
si nemohol dať. Šenk bol zatvorený a do ďalekého obchodu na
začiatku trasy sa mi ísť nechcelo.
Tretie zastavenie
Znova, ako minule, moju pozornosť dostala jaskyňa Slopy. Dnes tu bolo inak. Výhľady parádne, slniečko a do toho prvé rozkvitajúce kvietky na kríčku. Hotové pohladenie duše. Odtrhnúť sa z tohto čarovného miesta? Nemožné! Ale ísť ďalej sa musí. Posledné fotografie, posledné video zábery a ide sa ďalej.
Štvrté zastavenie
Zastavenie nebolo pri nejako zaujímavom mieste ale pri zaujímavých
ľuďoch, turistoch. Pod Končitou som sa dal do reči so starším párom. On,
tak medzi 60–70 šedivý pán ona, tak okolo 60 rokov. Príjemný pár to
bol, usmiaty, plný energie. Témou bola samozrejme turistika. Starší pán mi
spomenul, že má prejdenú Cestu hrdinov SNP. Skončil vtedy, keď mal asi
35 rokov síce na Myjave, ale neskôr ju predsa len dokončil. Ani on nerobil
SNP-éčku naraz, robil ju tak ako ja s Jožom, po častiach. Obdiv mu patril
aj za to, že napriek operácii srdca (bypass) stále aktívne chodí na
turistiku. Rozlúčil som sa s nimi a šiel ďalej, no neskôr ma mrzelo, že
som sa s nimi neodfotil. Bola to chyba. Doteraz ma to mrzí. Škoda, ale
v mojej pamäti zostanú uložení
Piate zastavenie
Opäť bolo pri usmiatom mužovi, ktorého som stretol pri chate Mladosť na
Brezovej. Navyše mal pri sebe pekného psíka Nera. Na prosbu, či ho môžem
pohladkať odpovedal kladne. Nezabudol dodať, že Nero má hladkanie veľmi
rád. Nero až kňučal, keď s pôžitkom prijímal moje škrabkanie pod krkom
Pred pokračovaním ďalej bola samozrejme spoločná fotografia. Ale to ste
si už asi všimli aj vo foto-galérií.
Šieste zastavenie
Idem si tak okolo Coop Jednoty v Brezovej a napadlo ma, že by bodlo dobre vychladené pivečko. A tak vchádzam do obchodu a nelením. Našiel a vybral som si Krušovice. Toto pivo mám naozaj rád a tak putovalo do môjho batoha a bolo pripravené z neho vyliezť, hneď ako dorazím na Mohylu. Čo myslíte? Čo sa na Mohyle stalo? Dozviete sa v siedmom zastavení.
Siedme zastavenie
Po nezáživnej časti trasy, po Brezovských asfaltkách, sa mi za
mestečkom postavila do cesty naklonená rovina smerujúca na Bradlo. Aj
v tomto stúpaní som stretol staršieho pána. No toho som stihol iba
pozdraviť a nebola ani fotečka, lebo moje nohy ma akosi ťahali hore. A keď
ťahajú tak ich neradno vyrušovať. Čo keď prestanú ťahať? Slávnostne
som prišiel na Mohylu.
A teraz to pokračovanie zo šiesteho zastavenia.
Áno. Pivečko pekne a poslušne z batoha vyliezlo a poskytlo mi neskutočnú
rozkoš. Na slnkom rozpálenom, historickom a dôstojnom mieste padlo
neskutočne. Bola to zaslúžená odmena za doteraz vykonanú námahu. No nebolo
to len o pivečku.
Úprimne. Nedalo mi a venoval som generálovi M.R. Štefánikovi modlitbu. Zdalo
sa mi to správne. Myslím, že ON, veľký človek si to
právom zaslúži. Za to, čo vykonal pre Slovenský národ. Čo je to jedna
krátka modlitba obyčajného, malého človeka? Mal som z toho naozaj dobrý
pocit. Pre mňa je to malý počin, ale venované jemu to má myslím obrovskú
silu. DOBRO treba bezvýhradne podporovať.
Aj tu som stretol zaujímavých dvoch ľudí – cyklistov. Bol to muž
v mojom veku s dcérou. Dali sme sa do reči a dobre sme si rozumeli. Uvedomil
som si, že dnes stretám iba príjemných ľudí a to je dobré znamenie.
Pýtate sa? A čo spoločná fotka? Áno. Bola A keď som sa do sýta
pokochal nádhernými výhľadmi a všetko zdokumentoval, nohy zavelili.
Poďme ďalej!
Ôsme zastavenie
Znova bolo pri skupinke ľudí. Ale než som ich stretol, prešiel som najprv
okolo tabule náučného chodníka „PAVIČIE“, potom okolo dvojkríža
s tabuľou „Mapa cykloturistických trás Malé Karpaty“ nad obcou
Košariská. Prechod cez Košariská a šup do kopca a konečne znova do lesa to
bola moja ďalšia trasa. Chvíľu išiel povedľa mňa „Náučný chodník
Brezová – Košariská“, ale ten si potom bez upozornenia odbočil doprava
a nechal ma ísť samého.
Návšteva malého hospodárstva pod vrchom Hrádok ma zarmútila. Očakával
som milé privítanie od dvoch ovečiek, s ktorými som minule hodil reč, ale
ovečky nikde. Proste vyparili sa. Na stole za plotom bol položený veľký
čierny hrniec. Hlavou mi blesla myšlienka. Dúfam, že milé ovečky
neskončili v tom hrnci
Cez výživný stúpačik za Hrádkom sa dostávam na miesto, kde stretám
spomínanú skupinku ľudí. On, muž – poľovník (aj s puškou na ramene)
a chlapec s dievčaťom a k tomu traja poľovní psíci. Taká milá
usmievavá rodinka. Chvíľu sme sa rozprávali, jedna spoločná fotečka a
nasledovalo pokračovanie v trase.
Deviate zastavenie
Bolo doma vo Vrbovom v cieli. Ale predtým moje pľúca precvičil stúpačik od vodnej nádrže na Pustej Vsi hore k náučnému chodníku. A okolo mne notoricky známych miest som sa dostal až na koniec putovania lesom. Ráznym krokom po poľnej a asfaltovej ceste okolo záhradkárskej osady, popri Cintorínskeho potoka a Rochovej kaplnky som zdarne doputoval domov.
Záver
Bola to dobre naplánovaná akcia. Počasie ako namaľované, trasa veľmi zaujímavá i dobre známa z minulých putovaní. Návšteva Katarínky, železničky a Mohyly na Bradle pre mňa umocnila hodnotu tejto akcie. Veľké pozitívum vidím, v stretaní milých pozitívnych ľudí, s ktorými sa príjemne rozprávalo. Som veľmi rád, že mi boh umožnil zažiť tento krásny slnečný deň, na ktorý budem spomínať veľmi dlho. Ďakujem aj všetkým, ktorí chceli a aj držali mi palce, alebo si na mňa spomenuli. Myšlienkami som bol s vami.
Úplný záver 
V sobotu som na bicykli trielil do Naháča pre auto. Bol to naozaj
zážitok. Kopčeky hore-dole a k tomu silný protivietor. Ale auto mám,
neukradli mi ho
P.S.:
Ako druhý obrázok prikladám záznam z mojej „čarovnej skrinky“, ako
vidí prejdenú trasu aplikácia Strava. Len tak pre zaujímavosť
Majte sa krásne. A držte sa v zdraví.