Na čo je vôbec dobrý odhad vzdialenosti v teréne? A na čo je dobrý práve nám? Pokúsime sa odpovedať v nasledujúcich riadkoch. Niektorí z nás sa buď ešte nedostali z detstva, alebo jediné, na čo si z detstva s láskou spomínajú je dotieravá otázočka, chvíľka napätia... a tou otázkou je... „Už sme tam?“ Na to sa hodí odpoveď „Odhadni si vzdialenosť sám!“
Ďalšia možnosť využitia odhadu vzdialenosti sa niekedy doslova ponúka sama. Skúste si predstaviť situáciu: turistická výprava síce začala veľmi zdarne, ale už začínate mať toho dosť a cieľ sa nejako nie a nie dostaviť. Skúšate nasadiť zvyšky síl. Pomáha to však iba na chvíľku. Ešte Vám zostala trpezlivosť. Žiaľ omnoho ďalej ste sa ani s ňou nedostali. A zrazu je tu tentoraz už naozajstná kríza, už máte toho tak akurát dosť. Potrebujete odniekiaľ nabrať zvyšky síl. Ako to dosiahnuť? Pokúsite sa odhadnúť vzdialenosť k najbližšiemu cieľu. V tomto stave vám určite pomôže Vaša bohatá fantázia...
Ale teraz už vážne. Keď si nik nevie nájsť svoj dôvod sám, tak nech to berie ako „len pre zaujímavosť.“ Pri potulkách horami môžeme použiť viacero metód pre určovanie vzdialeností:
- Odhadom (podľa zreteľnosti detailov predmetov alebo pomocou známej dĺžky)
- Odkrokovaním (prejdená vzdialenosť – dvojkrok = 1.5 m)
- Pomocou milimetrového meradla (potrebná znalosť výšky alebo dĺžky predmetu v teréne)
- Dielcovou metódou (potrebné sú optické prístroje s meracou osnovou – vojenské ďalekohľady a puškohľady)
- Z rýchlosti šírenia zvuku (zvuk sa šíri rýchlosťou 330 – 345 m za sekundu)
- Podľa rýchlosti a času pochodu (priemerná rýchlosť človeka po rovine je 4 – 5 km za hodinu)
Bližšie sa budeme venovať iba spôsobu odhadu vzdialenosti podľa zreteľnosti detailov predmetov a odhadovanie vzdialenosti podľa zvuku.
Prečo sme sa nevenovali ostatným spôsobom merania vzdialeností?:
- Počas obdivovania krás po našich potulkách sa nám veľmi zle počítajú kroky a ešte horšie si zapamätávame ich počet. Čo si nezapíšeme, ako keby sme si nezapamätali. Fotografom výpravy sa obzvlášť zle sústreďuje na kroky
- V horách je cítiť každé kilo navyše. Niekedy máme problém zbaliť sa do toho „malého“ batoha. Aby toho nebolo málo, počas prestávok máme čo robiť, aby sme si dostatočne odfúkli. Preto sa nezvykneme na výpravách hrať sa s pravítkom
- Nie sme poľovníci ani vojaci, takže nemáme žiadne optické prístroje s meracou osnovou
- Rýchlosť človeka je veľmi zaujímavá informácia, ale v horách je roviniek podstatne pomenej... Zvyčajne sa do kopca plazíme podstatne pomalšou rýchlosťou a valíme sa dole kopcom neraz odvážne a prekvapivo rýchlo (zemská príťažlivosť robí divy)
Odhad vzdialenosti podľa zreteľnosti detailov
Odhad vzdialenosti podľa zreteľnosti detailov predmetov/ľudí veľmi ovplyvňujú:
- Viditeľnosť (počasie)
- Kvalita zraku
- Skúsenosti a tréning odhadu vzdialenosti podľa zreteľnosti detailov
Vzdialenosti uvedené v tabuľke sú orientačné. Na internete sa môžete stretnúť aj s inými vzdialenosťami.
Odhad vzdialenosti podľa zreteľnosti detailov | |||
---|---|---|---|
Do (m): | Ľudia/nesené predmety | Stromy | Objekty |
20 | Beľmo očí | ||
50 | Ústa Oči Nos Prsty |
||
100 | Rysy tváre Oči vyzerajú ako bodky Detaily zbraní |
Kôra Tvar a farba listov |
Kamene na ceste |
150 | Podrobnosti výstroje (gombíky, vačky, odznaky) Fúzy Vlasy |
||
200 | Farba tváre Obrysy rúk a nôh Horiaca cigareta (tma) |
Lístie na stromoch | Škridle na strechách Tehly v murive |
300 | Obrysy končatín Ovál tváre Nesené predmety (napr. palica) Farba častí odevu |
||
400 | Väčšie časti odevu Zbrane |
Vetvy | |
500 | Čiapka na hlave Smer chôdze postavy |
Okenné rámy Zárubne dverí Stĺpiky plotov Ťažký guľomet Mínomet Protitankový kanón Stĺpy na drôtenom zátarase |
|
600 | Plameň horiacej zápalky (tma) | Ploty a podrobnosti na stavbách budov | |
700 | Pohyby rúk a nôh | Veľké vetvy | Okno |
800 | Pohyb človeka | Strešné okno | |
900 | Zoradené zástupy | ||
1000 | Ľudské postavy Horiaca zápalka (tma) Odlesk prilby (slnko) Odlesk kovovej súčiastky výstroja alebo zbrane (slnko) |
Koruny a kmene stromov | Telefónne stĺpy Ukazovatele na cestách Komíny na budovách Auto Tank Lietadlo na zemi |
1500 | Jednotlivé osoby na svetlom pozadí | Jednotlivé vozidlá na svetlom pozadí | |
2000 | Skupina pohybujúcich sa osôb Odlesk skla ďalekohľadu (slnko) |
Osamele stojace stromy | Jednotlivé budovy Kolóny vozidiel Skaly |
3000 | Idúci autobus Nákladné vozidlo Cesta |
||
4000 | Odlesk skla auta (slnko) | ||
5000 | Svetlo lampy (tma) Záblesk výstrelov z ručnej zbrane (tma) |
Skupiny budov Osady |
|
10000 | Mesto Veľké sídlisko |
Tabuľka je síce jednoduchá a prehľadná, ale nezabúdajme na rôzne skreslenia a optické klamy. Celkovo tma, hmla alebo dážď skresľujú rozmery a obrysy predmetov, obrysy predmetov sa rozplývajú.
V týchto prípadoch sa nám veci zdajú byť buď bližšie, alebo ďalej ako v skutočnosti sú:
Rovnako vzdialené predmety | ||
---|---|---|
Faktor | Zdajú sa byť BLIŽŠIE ako v skutočnosti sú | Zdajú sa byť ĎALEJ ako v skutočnosti sú |
Počasie | Pekné počasie, slnečno | Škaredé počasie, hmla |
Postavenie slnka | Slnko za pozorovateľom | Slnko za cieľom, cieľ je ťažšie viditeľný |
Tma (noc) | Vzdialenosti k zdroju svetla | Celkovo sa vzdialenosti zdajú byť väčšie |
Vlastnosť predmetu | Väčšie, svetlejšie, ostrejšie predmety, pravidelných tvarov (napr. dom) | Menšie, menej ostré, tmavšie, nepravideľných tvarov (napr. skupina stromov) |
Miesto pozorovania | Pri pozorovaní zdola hore | Pri pozorovaní zhora dole |
Miesto pozorovania II. | Pri pozorovaní zo svetla na tienisté miesto | Pri pozorovaní z tieňa na svetlé miesto |
Ešte stále sme nevymenovali všetky skreslenia / optické klamy, ktoré na nás číhajú:
- Predmet, ktorý je kontrastný s pozadím sa zdá byť bližšie
- Čiastočne odkrytý predmet sa zdá byť vzdialenejší
- Čím menej objektov je pred pozorovaným objektom, tým sa objekt zdá byť bližšie
- Členitý terén skracuje odhadovanú vzdialenosť
- Na otvorenom mieste (lúka, vodná hladina...) sa zdá byť predmet bližšie
- Ak je predmet v „chodbe“ (medzi dvomi radmi stromov...), zdá sa byť vzdialenejší
Teória je krásna vec, ale realita je občas zložitejšia. V priaznivých podmienkach už možno zvládame odhadnúť vzdialenosť, ale číhajú na nás tzv. lahôdky, ktoré sa s našim mozgom poihrajú:
- Medzi pozorovateľom a predmetom je iný výrazný, dominantný objekt (napr. veľký strom), ktorý bude na seba pútať pozornosť a bude nás mýliť
- Skoro ráno alebo neskoro večer dlhé šikmé tiene s našim odhadom poriadne zacvičia
- Tenká vrstva rannej hmly tesne ležiaca nad zemou spôsobí, že nevidíme zem a naraz sa nemáme čoho chytiť
- Medzi pozorovateľom a pozorovaným predmetom je roklina alebo širšia priekopa. Tento prázdny priestor dokáže spoľahlivo rozhodiť náš mozog
Čo urobí s našim zrakom noc? V noci sa svahy zdajú byť príkrejšie a rôzne prekážky hrozivejšie ako za denného svetla. Vzhľad terénu tiež mení mesačné svetlo, v ktorom vynikajú ostré obrysy predmetov a tiene, ktoré dopadajú na zem. V noci sa mení viditeľnosť farieb. Zo začiatku sa všetky farby javia ako čierne alebo šedé, pričom najživšie farby – červená a zelená, sa zdajú byť najtmavšie. V tme a za šera je najlepšie viditeľná modrá farba.
V noci máme narušené priestorové videnie, sťažený odhad vzdialenosti a navyše sa oči rýchlo unavia – predmety sa začnú javiť nejasne, známe obrysy dostávajú úplne iný tvar, zdá sa, že sa pohybujú... V takomto prípade je potrebné na niekoľko sekúnd zatvoriť oči a nechať si ich odpočinúť. Zníženú zrakovú schopnosť dokáže nahradiť do určitej miery zbystrenie sluchu. Preto v noci počujeme také zvuky, ktoré vo dne nepostrehneme.
Odhad vzdialenosti podľa zvuku
Pri našich potulkách sa môžeme stretnúť s rôznymi zvukmi. Napríklad keď sa pohybujeme v teréne spôsobujeme šelest trávy, šelest rozhrňovaných vetvičiek, pleskot vody, náraz kovových predmetov o seba alebo o zem... a tieto zvuky je niekedy počuť. Nezabúdajme, že zvuk sa nešíri iba vzduchom, ale môžeme využiť koľaje, povrch cesty alebo zem, ktoré zvuk šíria lepšie ako samotný vzduch.
V horách je počuť i nepatrný zvuk do veľkej diaľky. Hory zosilňujú zvuky najmä po daždi alebo v hmle. Aby sme to pri odhadovaní vzdialenosti podľa zvuku nemali také ľahké, tak tieto zvuky roznášajú postupne na všetky strany. Nepomáha nám ani ozvena, ktorá v horách spôsobuje, že zvuky často klamú a zdá sa, že vychádzajú z opačnej strany. Obdobné je to aj v lese.
Odhad vzdialenosti podľa zvuku veľmi ovplyvňujú:
- Smer vetra, vietor vanúci od zdroja zvuku zvyšuje počuteľnosť a vietor opačného smeru ju znižuje
- Terén, napríklad ozvena...
- Počasie, napríklad vlhkosť (po daždi, hmla)
- Je deň alebo noc? V noci počujeme lepšie
- Skúsenosti a tréning odhadu vzdialenosti podľa zvuku
Vzdialenosti uvedené v tabuľke sú orientačné. Na internete sa môžete stretnúť aj s inými vzdialenosťami.
Odhad vzdialenosti podľa zvuku | ||
---|---|---|
Do (m): | Zvuk | |
20 | Šepot | |
25 | Postup ihličnatým lesom | |
50 | Praskot vetvičiek Náraz na kameň |
|
60 | Pach dymu z cigarety pri priaznivom vetre | |
70 | Rozoznať jednotlivé slová | |
100 | Rozhovor Kašeľ Nabíjanie zbrane Strihanie drôtu Postup listnatým lesom |
|
150 | Strihanie drôtených zátarasov | |
200 | Povely Nárazy zbrane a výstroje Kroky jednotlivca po napr. asfaltovej ceste |
|
250 | Zoskok z drôtených zátarasov | |
300 | Hlasné povely Pochodujúca pechota po poľnej ceste Ručné zatĺkanie kolov Nárazy náradia pri zemných prácach |
|
400 | Rúbanie a rezanie dreva | |
500 | Zatĺkanie kolov mechanickým spôsobom Hluk vozidla idúceho po poľnej ceste |
|
600 | Hluk pochodujúcej jednotky v tvare po ceste | |
800 | Padanie stromov | |
1000 | Krik Hluk tanku idúceho po poľnej ceste Hluk vozidla idúceho po ceste v noci Zvuk jednotlivého výstrelu Údery vesiel o bok loďky alebo o vodu Hĺbenie zákopov |
|
2000 | Hluk tanku idúceho po poľnej ceste | |
2500 | Streľba z pušky - ojedinelý výstrel | |
3000 | Hluk tanku idúceho po ceste | |
4000 | Dávky z ručných zbraní | |
9000 | Hluk tovární Hluk miest Hluk letiska |
|
10000 | Výstrel z dela Výbuch trhaviny |
|
15000 | Streľba z diel veľkej ráže |
Náš sluch za svojimi možnosťami výrazne zaostáva? K číslam uvedeným v tabuľke sa ani nepribližujeme? Máme sluch v stave ako delostrelci? To preto, že vďaka mnohým výdobytkom civilizácie sme vystavení neustálemu hluku. Sluch navyše nedokážeme na rozdiel od zraku vypnúť (zavrieť oči). Sluch dokonca funguje aj v spánku. Rodíme sa s určitým počtom sluchových buniek, ktoré sa ešte k tomu neobnovujú. Nič to, existuje zopár spôsobov, ako sluch vylepšiť, pomôcť mu zregenerovať sa:
- Prechádzka: šumenie stromov, pokoj, to naše uši potrebujú. Ticho je dôležité na to, aby sme sa mohli lepšie sústrediť na zvuky a tým pádom posilňovať sluchové senzory. Keďže nám naše blaho uší nie je ľahostajné, absolvujeme prechádzky niekoľkohodinové, občas viacdňové!
- Pohyb: Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú lepšie okysličenú krv a lepší prietok krvi v sluchovom ústrojenstve a „uši“ im lepšie fungujú. Dámy a páni, treba pravidelne absolvovať niekoľkohodinové prechádzky, pravidelne!
- Nefajčite: A už je to tu, podľa amerických vedcov fajčiari a ľudia pohybujúci sa v zafajčenom prostredí majú väčšie sklony k hluchote. Dym zvyšuje riziko infekcií stredného ucha a narušuje cievy v zvukovode, čím dochádza k malému prekrvovaniu. Zase to poukazuje na tú prechádzku – v lese je menej fajčiarov na meter štvorcový ako v meste.
- Správna ušná hygiena: zvukovod má samočistiacu schopnosť a preto ho nie je nutné mechanicky čistiť (výnimkou je onemocnenie). Občas je potrebné čistiť iba ústie zvukovodu.
- Obmedzte používanie slúchadiel: Nie je dobré mať na ušiach slúchadlá príliš často a dlho a robiť ostatným rádio.