Jozef
Sú tri hodiny poobede. Sme ubytovaní. Nákup v Jednote máme za sebou. Čo teraz? Do večera ďaleko. Dáme si niečo krátke, nenáročné. Niečo na rozhýbanie… a ja k tomu urobím malý test. Test konopnej masti a jej účinnosti. Totiž v utorok mi trochu ruplo v kolene…
Trasa je síce krátka, ale na tom malom kúsku zažívame rôznorodu krajinu. Začína to najprv drsne. Nie, žiadne prevýšenie, ale asfalt a s ním nerozlučne spojená premávka. A niektorí naozaj jazdia drsne. Ten neskôr vystrieda nespevnená cestička vedúca cez nižné lúky pri Hornáde. Jedným okom len tak na zopár sekúnd nakukneme do hrdla Hornádu. Lepšie ako keby sme pozerali do hrdla medveďovi… Zažijeme i kúsok lúky a potom rovno do lesa, v ktorom nás čaká trochu stúpania na Zelenú horu.
A sme hore. Výhľady? Musíme hľadať. A keď nájdeme, musíme mať aj bohatú fantáziu. Veľmi bohatú. Marcelov hrad? Musíme hľadať a znovu by k tomu bodla aj bohatá fantázia. Kešku? Znovu hľadať, to už je taká tradícia. Čo sme mohli nájsť, sme našli. Čo sme mohli vidieť, sme videli. Je načase, ísť naspäť…