Vinco
Ani si neviete predstavit, ake tazke je rano v Pezinku najst restauraciu,
ktora by nam poskytla „startovne“. No nakoniec sme nasli, lebo bez toho by
sa nam tazko slo, tomu verte 
Na Pezinsku Babu sme sa nechali vyviest malym autobusom. Ranajky sme absolvovali v jednej miestnej chate a tu sme pridali startovne aj do druhej nohy. To viete na krivkajucich turistov sa zle pozera.
Uvod tury bol taky sychravy zahmleny, ale aj to ma svoje caro. Vrcholovym
bodom prveho dna bola Vapenna. Dorazili sme k nej za silneho vetra a nad
hlavami nam kruzil velky vtak, ktory drzal v pazuroch cloveka Paraglidisti
mali „letovo“, marne sme v oblakoch medzi nimi hladali Mirca, on tam nebol
Prvu cast putovania sme zavrsili na Amonovej luke. Prisli sme na nu
uz za sera. Ked sme si rozlozili bejvak navecerali sme sa. Az potom sme zaliezli
do spacakov. To sme este netusili, ake budeme mat nocne zazitky.
Uz, uz som zaspaval, ked tu zrazu luku rozziarila svetlica a do toho sa ozvali
vystreli zo zbrane. To miestni polovnici polovali na diviaky.
Az rano, ked sme sa zobudili sme zistili, ze presne oproti nam na druhej strane
luky bol polovnicky posed. Po preskumani miesta cinu sme vyrazili dalej.
