Dnes je: piatok - 25.6.2021, Meniny má: Tadeáš, Olívia

Úvod

Aktualizované: 25.06.2021

Návštevy: 56037

Fotografie z roku 2015



Počet odkazov: 497 Počet komentárov: 991

Login:

Heslo:

On-line: 7

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 06.06.2021
Pohorie: Starohorské vrchy
Vzdialenosť: 15.4 km
Čas: 5h 38m
Stúpanie: 688 m
Klesanie: 688 m
Náročnosť trasy: 5
Body do rankingu: 52.9
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Pi - 04.06.2021
Miriam Miriam Pi - 04.06.2021
Ivan Ivan Pi - 04.06.2021
Ľudka Ľudka So - 05.06.2021

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Donovaly, parkovisko – po zjazdovke – Bully – Vrchlúka – Pri Javore – Kalište – Partizánska nemocnica – a späť, s drobnou zachádzkou na vrch "Baník (1 056 m) / Špania Dolina, parkovisko – Kostol premenenia Pána – Výhľad z haldy zo šachty Maximilián – Cisárska štôlňa – Špania Dolina, parkovisko

Poznámka k akcii

Odchod ráno o 07:00 hod. z Leopoldova…

Na zosumarizovanie čísiel trasy som použil dve mapy. Z každej som zobral to nižšie číslo (mapy cz. nadmorskú výšku a z hiking.sk / teraz už pobočka denníka N) prejdenú vzdialenosť. K tomu som prirátal malú, ale zato dôležitú epizódku v Španej Doline… Okruh bol nakoniec o niečo kratší, ako som predpokladal (https://sk.mapy.cz/zakladni?… ). Nie, nemám čarovnú skrinku, ktorá zaznamená trasu. Preto som radšej na bývalej mape z hikingu.sk nakreslil trasu, aby tam bola približná skutočnosť. Približná trasa, kadiaľ sme šli, bola asi takáto https://mapy.dennikn.sk/?… .

Komentáre:

Jozef Jozef
1

Môže za to Miriam. Slovkom sa zmienila o Kališti a Španej Doline. A Ivan tiež. Mal zrovna voľný čas a zapamätal si, čo počul. A že my chlapi nepočúvame ženy na slovo! No dobre, keď sa nám to hodí. Ale občas aj inokedy! Možno. A vlastne môžu za to aj naši. Naši hokejisti. Nepostúpili. Zato som im obzvlášť vďačný. Na začiatku hrali pekne, bojovali. Pri konci sa už trápili a my s nimi. Síce dnes hrajú iní, ale to nie sú naši! Nech si hrajú. My tu máme pekné počasie. Škoda by bola niekam neísť.

Parkujeme trochu bokom. Budeme musieť prejsť cez lyžiarsky svah. Je to trochu dokopca, to nám však nevadí. O trochu väčší problém predstavuje rosa. Nemáme totiž naimpregnované topánky. Vlastne práve teraz ich impregnujeme… rosou. Zase nevadí, to uschne. Veď svieti slniečko.

Zrazu prekvapenie. Bully. Ale veď som povedal, že ma dnes hokej nezaujíma, tak aké buly? Foneticky to síce znie podobne, ale toto naše, donovalské Bully je trochu iné. Má veľké „B“ a dve „l“ v názve. Je to totiž miestna časť Donovál. Malebná dedinka v tichom prostredí. Nie vždy to tak bolo. Koncom II. Svetovej vojny v jej okolí prebiehali ťažké boje medzi partizánmi a Nemcami. Toto smutné obdobie zachytáva aj Československý film „Operácia Raketa“ z roku 1974. Bol natočený podľa knihy Leonida Obuchova, v ktorej sa spomína aj obec Bully. Kniha i film opisujú osudy sovietskej osemčlennej operačnej skupiny „Raketa“ vysadenej nad Slovenskom v auguste 1944. Film však tak ľahko neuvidíte. Lebo autorské práva a prach. Veľa prachu. V archíve RTVS.

Lúčka. Tu kvietok, tam mäkučká trávička… Ako v rozprávke. Aj oblaky sa zdajú byť akosi blízko. Lesík. Ihličnatý. Voňavý. Tu čučoriedka, tam borievka… Čarovné. Zrazu parkovisko. Trochu zarazene pozeráme na Miriam. Vôbec nevyzerá byť prekvapená. Ona chcela ísť do Kališťa peši. Peši z Donovál. Proste prechádzka za pekného počasia na čerstvom vzduchu. To predsa nemôže uškodiť.

Kalište. Presnejšie to, čo z neho zostalo. Počas vojny bolo na Slovensku vypálených viac ako 100 dedín. Kalište je však výnimočné. Ako jediná vypálená dedina nebolo obnovené. Na začiatku vojny mala obec 209 obyvateľov. Už svojou polohou bola dosť neprístupná. Nachádzala sa totiž dosť vysoko v horách. Možno aj to dedinku predurčilo k tomu, že sa stala jedným z centier „Partizánskej republiky.“ Sídlil tu partizánsky štáb a bola tu i partizánska nemocnica. Lenže partizáni tu neboli večne. Prišiel deň, kedy odišli, aby sa spojili s postupujúcou Červenou armádou. Dedina zostala nechránená.

Chlapi z dediny boli preto zbalení a prichystaní každú chvíľu ujsť do hôr. K obci sa nenápadne priblížila ľudská pomstichtivosť a nenávisť. Prišla nadránom 18.03.1945. Nemci nezabudli, odkiaľ dostávali partizáni pomoc. Bez nej by veru zimu v horách ťažko prežili. Aj s touto pomocou to nebolo med lízať. Ako prvá si blížiace sa nebezpečenstvo všimla mladá žena. Ledva stihla svojim krikom ohlásiť nebezpečenstvo a šla nemilosrdne k zemi. Zastrelená. Nacisti povyháňali ľudí z domov. Kto nemohol pre chorobu vyjsť von, zhorel vo vlastnom dome. Rovnaký osud postihol aj ťažko ranených partizánov, ktorí neboli schopní pohybu a zostali v partizánskej nemocnici.

Odkiaľ sa zobrali chorí dedinčania? Keď žije veľa ľudí na jednom mieste, prídu aj choroby. V tomto prípade sem týfus priniesli partizáni. Niektorých chlapov z dediny hneď zastrelili. Vojtecha Vyšného však nie. Chceli ho prinútiť, aby ich zaviedol za partizánmi. Nezradil. Zaplatil za to však krutou smrťou. Zaživa ho rozrezali na píle ako guľatinu. Otca piatich detí… Poučili sme sa z toho? Pamätajme, kto si nepamätá svoju históriu, bude ju musieť zažiť znovu!

komentár: 996 pridaný: 07.06.2021 - 21:29

Reakcie na komentár 996

Vinco Vinco
1

Klobúk dole Jozef.
Pekne a poučne napísané. Ďakujem. Získal som informácie o dianí na akcii a aj v tom roku 1944 o zverstvách nacistov. Dúfam, že sa tí čo vraždili, dočkali „odmeny“, tak ako zákon praví.

komentár: 997 pridaný: 08.06.2021 - 07:15

Reakcie na komentár 997

Jozef Jozef
1

Ľudský zákon raz hovorí tak, potom onak… Niektorým sa ho nielen dnes, ale aj vtedy podarilo obísť. Poprípade iným spôsobom sa vyhnúť trestu. A zverstiev sa nedopúšťali iba Nemci. Napríklad Ladislav Nižňanský, veliteľ slovenského oddielu Abwehrgruppe 218 (známejšia pod názvom Edelweiss). Bol spoluzodpovedný za vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň (okrem iného). Zahynulo tu 147 ľudí vrátane detí, žien a starcov. Dožil sa 93 rokov, od roku 1996 ako nemecký občan. Zomrel v Mníchove v roku 2011.

Alebo Josef Nemsila, veliteľ 5. roty POHG (pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy). Zúčastnil sa masakru v Kremničke. Popravy začali 5. novembra 1944 a posledná sa uskutočnila 17. marca 1945. Po vojne tu exhumovali 747 obetí. Kremnička je považovaná za najväčší vojnový zločin na našom území. Dospelí väčšinou zomreli na následky strelných rán, ale deti väčšinou udusením. Mŕtve telá ich rodičov ich priľahli. Nemsila sa dožil 83 rokov. Podarilo sa mu ujsť do Kanady.

Mnohí ich podriadení sa však pred súd dostali. Niektorí boli popravení, iní dostali 25 rokov, alebo nižšie tresty. Časť z nich neľutovala svoje činy ani potom. Takú moc má propaganda. Až tak dokáže človeku vymyť mozog. A propaganda nebola špecialitou iba tej doby. Je tu aj dnes. Je jedno, z ktorej strany prichádza. Ak bude dostatočne dlho pôsobiť, môže mať po čase znovu veľmi smutné následky… Niektorí odsúdení sa spamätali ešte pred svojim zatknutím. Boli vzornými otcami rodín. Ich okolie netušilo, čoho sa dopustili počas vojny. Nakoniec ich vlastná minulosť dobehla. A odsedením si trestu sa to neskončilo. Mali to stále pred očami. Nejeden z nich sa pričasto pozeral na dno pohárika. Zničili život sebe i iným. Mali by sme byť opatrnejší a viac sa zamýšľať nad tým, čo nám chcú rôzne zdroje i ľudia nahovoriť… aby sme aj my nezničili životy sebe aj iným.

komentár: 1002 pridaný: 12.06.2021 - 09:27

Reakcie na komentár 1002

Vinco Vinco
1

Svätá pravda Jozef. Majme vždy na pamäti, že žiadny čin zlý či dobrý nezostane bez povšimnutia. Za každý čin príde „vyúčtovanie“. Preto konajme tak, aby sme robili iba také, ktoré sú dobré a sú ľuďom na prospech a pomáhajú.

komentár: 1005 pridaný: 12.06.2021 - 10:20
Peter Peter
2

Krásne video palec hore

komentár: 1001 pridaný: 11.06.2021 - 19:50

Reakcie na komentár 1001

Jozef Jozef
1

Ďakujem Peter. Do Španej Doliny sa ešte niekedy vrátime. Možno pôjdeme po partizánskom chodníku…

komentár: 1003 pridaný: 12.06.2021 - 09:30
Vinco Vinco
2

Aj ja sa pripájam k Petrovi.
Jozef, zostrihali si naozaj pekné a poučné video palec hore

komentár: 1004 pridaný: 12.06.2021 - 10:12