Dnes je: piatok - 25.6.2021, Meniny má: Tadeáš, Olívia

Úvod

Aktualizované: 25.06.2021

Návštevy: 56037

Fotografie z roku 2015



Počet odkazov: 497 Počet komentárov: 991

Login:

Heslo:

On-line: 10

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: sobota - 05.06.2021
Pohorie: Malé Karpaty
Vzdialenosť: 90.4 km
Čas: 22h 11m
Stúpanie: 3330 m
Klesanie: 3227 m
Náročnosť trasy: 10+
Body do rankingu: 273.5
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Ne - 23.05.2021
Roman Roman Ne - 23.05.2021
Hosť 1 Hosť 1 Ne - 23.05.2021

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Bratislava, hl.žel.st. – Kamzík – Biely Kríž – Tri kamenné kopce – Pezinská Baba (Cieľ 26 km) – Čermáková lúka (Cieľ 37 km) – Sološnická dolina (Cieľ 45 km) – Vápenná (752 m) – Buková (Cieľ 65 km) – Raková dolina – Dobrá Voda – Brezová p. Bradlom, Matejková (Cieľ 100 km)

Poznámka k akcii

Propozície sú na tomto linku: https://www.tt100.cunder.sk/propozicie
Alebo na tomto: https://www.facebook.com/trnavskastovka/

Komentáre:

Vinco Vinco
2

Úvod

Dva krát a dosť! Toto som si povedal v roku 2019, keď som s opuchnutým členkom dorazil na Dobrú Vodu a skončil svoju púť na Trnavskej stovke. V 2018 roku som skončil na Bukovej s pľuzgiermi, čo mi doteraz nikto neverí grin Škoda, že som si ich zabudol odfotiť, aby mi všetci uverili.

Avšak. Keď som tento rok vďaka Korona vírusovým opatreniam (lebo okres) od januára „najazdil“ v Malých Karpatoch 200 kilometrov povedal som si, že by bola škoda nevyužiť nadobudnutú kondičku a pokúsiť sa znova toto moje prekliatie na Trnavskej stovke prelomiť. Veľmi som ju túžil prejsť.

Po iné roky by ma Roman lámal, aby som s ním na stovku išiel, ale tento rok nebolo treba. Ba naopak, sám som bol iniciátorom a pobádal som Romana, či skôr vehementne som mu oznamoval, že ja na stovečku aj cez mŕtvoly pôjdem. A poznáte Romana, jemu netreba viac krát hovoriť, on to rok čo rok berie ako samozrejmosť. A ja som bol len rád.

Často ma v noci budili zlé sny spojené so spomínanou poslednou stovkou. Strhávam sa a kričím zo sna:

„Roman! Tu som. Som iba na záchode. Počkaj ma! Nepredbiehaj ma!“

A pritom mám pred očami rázcestník s názvom MON REPOS. Na ten nikdy nezabudnem grin Totiž Roman začínal s hodinovým mankom a v Bukovej nadelil to hodinové manko mne. Proste hanba. Teraz sa to ale nestalo. S Romanom sme vyrážali spolu.

V Piešťanoch nastupujem do rýchlika. Otočím sa a vidím staršiu pani ako sa pri nastupovaní „trápi“ s taškou na kolieskach. Mňa vždy rodičia učili, aby som starším ľudom pomáhal. Je to zakódované v mojej hlave a vždy tak činím, a tak som milej pani okamžite pomohol, za čo som si od nej vyslúžil nádherné slová „ďakujem“ a „toto sa mi často nestáva, aby mi niekto pomáhal“. Neviete si ani predstaviť ako ma tie slová potešili. Bola to milá staršia pani asi vo veku mojej mami a tak som ju poprosil, či by som si nemohol k nej sadnúť. Súhlasila, a tak sme celú cestu až do Bratislavy prebrali rôzne témy od turistiky cez povinnú vojenskú službu až po politiku. Už dávno som sa tak dobre neporozprával so starším človekom.

Začíname

S Romanom sme vystúpili na hlavnej. Mňa na stanici čakal môj zať David, ktorý mi už dávno sľúbil, že pôjde kúsok stovky so mnou. Slovo dodržal. On chcel ísť pôvodne len po Spariská, ale počas cesty som ho ukecal a tak potiahol až na Biely kríž. Odtiaľ sa spustil dole do Rače, kde ho už čakala moja dcéra Peťka s vnúčikom Davidkom. S Romanom sme pokračovali neochvějne dál a dál. Začiatok bol ale v skutočnosti na Kamzíku, kde prebehla aj registrácia stovkárov. Túto procedúru sme absolvovali aj my a pokračovali bez prílišného zdržania sa ďalej. Na tomto mieste sa zároveň k nám pridal aj parťák Laco, ktorý to s nami vydržal približne polovicu cesty po Sološnícku dolinu.

Prvá zastávka

Bola na Bielom kríži. Dlho sme tu nepobudli. Len sme „schytali“ pečiatku do Záznamníka a vystáli si krátku radu na nezištnú kofolu. Ako som spomínal vyššie, tu som sa rozlúčil s Davidom a nohy nás už niesli ďalej.

Druhá zastávka

Povinnú zastávku sme si odbili na Pezinskej Babe. Bolo treba aj dlhšie vystáť radu na polievočku a kofolku. Moje bruško už hlasno kričalo „som hladnéééééééé“ a tak s vďakou prijalo kapustnicu. Ja som síce predtým zjedol taký malý rožtek ale to nič nebolo. Kofola bola príjemným bonusom hlavne s dôvodu potreby cukrov. Roman a ja budeme potrebovať poriadnu nálož energie.

Tretia zastávka

Zastávok bolo v skutočnosti viac. Ja tu však spomínam iba tie významnejšie. Veď na každom kontrolnom bode sa bolo treba na chvíľu zastaviť. Nie sme predsa s Romanom žiadne roboty, aj keď to niekedy tak vyzerá grin

A táto tretia zastávka bola v Sološníckej doline, kde sme sa riadne posilnili. Nápoje s obsahom cukrov hrali prím. Tiež aj spomeniem, že podľa rady parťáka Laca som niekoľko-krát doplnil aj soľ. Laco niesol so sebou aj soľničku a tak mi občas na ruku nadávkoval primerané množstvo. Musím povedať, že to má skvelý účinok. Cukor a soľ sa skvelo dopĺňali počas celej stovky.

Nesmiem zabudnúť, že s Romanom sme tu stretli aj legendárneho stovkára Ivana Kadlečíka. Prekvapilo ma, že si na mňa spomenul v súvislosti s mojim neúspešným stovkárskym rokom 2019. Nepohrdol ani spoločnou fotografiou, čo ma nesmierne potešilo. A potom sme už museli pokračovať. Čakal nás vrchol trasy Vápenná.

Štvrtá zastávka

Neskutočne dobre a ľahko sa nám išlo na Vápennú. Vyliezli sme ju na dve zastavenia. Dobrý pocit zo stúpania potvrdil aj Roman. Odmena v podobe výhľadov a zaslúženého oddychu bola na mieste. Na Vápennej bolo veľa ľudí. Boli tu stovkári ale aj rekreační turisti. Cítil som sa tu ako na „Václaváku“. Znova sme dopĺňali energiu a potom už šup šup ďalej. Buková nepočká grin Čo keď sa nám neujdú cigánske a kofola?

Piata zastávka

Prichádzame do Bukovej. Nie je ešte úplná tma. Ja i Roman sa cítime skvelo, nohy nás doteraz niesli ochotne. Skladáme sa a idem prijímať potravu a pitie. Avšak najprv sa vítame s Marekom – nočným vtákom grin On má tie nočné trasy na trnavskej stovke rád. Bol s ním aj syn Ondrej, lenže ten s nami na Brezovú nešiel, išiel so svojimi známymi.

Začíname prijímať. Kofola bola základ a potom to už začalo. Nie je nič lepšie ako veľká cigánska v obrovskej žemli. Už dávno som si tak nepochutil na tomto jedle a vôbec to nebolo hladom. Po prijímaní prišla na rad technická časť. Potrebovali sme sa „prebaliť“ hore i dole. Suché ponožky i trenírky (u mňa) prišli neskutočne vhod. A potom sme už vyrazili na nočnú časť trasy.

Šiesta zastávka

Na Hornej Rákovej to opäť žilo. Ľudí jak maku a burácajúca hudba. Disdžokej to na tomto kontrolnom bode ťahá už asi ôsmy rok a stále je dobrý. Opäť som ho natočil a pospomínal, ako sme sa minule spolu rozprávali. Samozrejme sme sa aj posilnili. Tentoraz to bola cesnačka a nejaké to pivečkom. Museli sme sa posilniť a riadne, lebo nás čakali posledné dve významné stúpania. Mihalinová pred a Slopy za Dobrou Vodou. Bez prílišného zdržania sme pokračovali.

Posledná zastávka pred cieľom

S nesmiernou radosťou som za Mihalinovou pri drevenom kríži uvidel svetielka obce Dobrá Voda. Ten zostup do obce je nekonečný a zastávka bola takým malým vykúpením. Nohy už neťahali, tak ako pred Bukovou ale stále išli a bez problémov. Prestávka na terase miestnej krčmi nám veľmi pomohla. Kofola a v prípade Mareka pivko nám do žíl vlialo nové sily. Pred sebou sme mali poslednú časť Trnavskej stovky. Išli sme.

Cieľ

Ten si treba zaslúžiť. Posledná skúška. Dlhé predlhé stúpanie okolo odbočky na Dobrovodský hrad a potom na vrchol časti s názvom Slopy. Len vydržať, vyliezť. Podarilo sa. Pomyslel som si „teraz to už dobojujem aj s hrdzavým drôtom v oku“. A áno. K chate na Ostrej Úboči – kde je posledný kontrolný bod sme prišli v pohode. Iba krátke zdržanie a poďme dole po tých minuloročných legendárnych kameňoch. Roman ich pred tým, než sme sem dorazili často spomínal. No musím povedať, že to nebolo ani také strašné. Roman nešiel na spiatočku, takže bolo dobre. Keď sa objavila rovinka a potom už prvé striešky domov tušili sme, že sme na konci, na konci putovania.

Záver

Do cieľa – chatky Matejková sme prišli svorne, síce ja už s čiastočne vratkou chôdzou, ale prišli. A boli sme veľmi radi a šťastní. Mal som obrovskú radosť, že som to dokázal. Pomohol mi k tomu aj intenzívny tohtoročný tréning. Neviem, ako by to vyzeralo bez neho. So skvelými parťákmi, nočným Marekom a stovkárom Romanom to išlo ako po masle.

Ďakujem Marekovi, ale hlavne Romanovi za skvelú atmosféru, zážitky a nezištnú prítomnosť, ktorá posúva človeka ďalej a ďalej a ani na chvíľu nedovolí možným pochybnostiam zasiahnuť do priebehu putovania. Veď hovorí sa, že prejdenie Trnavskej stovky je o hlave a ani nie tak o kondičke. Je na tom niečo pravdy.
Len treba chcieť, zaprieť sa a ísť – len ísť!

komentár: 999 pridaný: 09.06.2021 - 12:29
Miriam Miriam
1

Vinco a Roman gratulujem. Úžasný výkon.

komentár: 995 pridaný: 07.06.2021 - 19:00

Reakcie na komentár 995

Vinco Vinco
1

Ďakujeme Miriam.
Nič nie je zadarmo. Stálo to dosť námahy, ale neľutujem. Nakoniec, bol to môj sen a ten sa mi splnil a som rád, že som ten sen mohol snívať so skvelým Romanom a potom na nočnej trase aj s Marekom.

komentár: 998 pridaný: 08.06.2021 - 07:19