Detail akcie Na dva hrebene v Šípskej Veľkej Fatre

Nuž, pekne si to napísal bratku. Potešenie aj na mojej strane…

Úvod

Na túto sobotu som mal pripravené dve trasy. Prvou bola približne 62 km dlhá trasa hrebeňom Považského Inovca. Je to vlastne moje dokončenie putovania celým hrebeňom, ktoré som započal v auguste 2022. Ale vzhľadom na to, že som nechcel tlačiť na pílu pred Jarným pochodom HP som túto trasu odložil a pripravil inú – trasu vo Veľkej Fatre. Každopádne o obidvoch trasách som informoval Dúša a s obidvoma súhlasil. Neprotestoval ani nad touto náročnejšou, ale o to zážitkovejšou túrou. Som rád, že som nemusel do hôr ísť sám. Dúšo práve takéto pikošky obľubuje a tak sa prirodzene pridal.

A ešte. Prečo som vybral Šípsku Veľkú Fatru? Lebo je veľmi zaujímavá a aj značne populárna. Hrebeň, ktorý vedie cez Zadný Šíp a Šíp som už v minulosti absolvoval. A tak ma zaujal susedný hrebeň, ktorý vedie cez Havran a Ostré. Je extrémne zážitkový, ale aj náročný. A keďže je dobré trasu zokruhovať tak vznikla táto trasa.

Autom dnes išiel Dúšo, za čo mu chcem aj tu poďakovať. Samozrejme, že bola zastávka na kávu a bola vo Sverepci. Ranná kávička s kroasanom nám prišla vhod. Nakoniec, potrebovali sme si dokúpiť aj tekutiny a nejaké to štartovné A teraz pozor! Vybrali sme si Jägermeistra v objeme 0.04l, ale jeho cena na tejto benzínke nás posadila na zadok. Nakoniec sme dve fľaštičky kúpili utvrdení, že to nie je každý deň. Ako by sme začali šliapať, keby nebolo tradičné štartovné? Bez toho to nejde. A teraz tá cena. Fľaštička stála presne 5 €

Putovanie

Prvý hrebeň

Od parkoviska pri cintoríne je úvodná trasa rovinatá, taká rozbehová. Už od začiatku je sa čím kochať. Kopce tu vyrastajú doslova z obce Stankovany okamžite do výšky. Výhľady na prekrásne okolité horstvo sú k nahliadnuti­u ihneď.

Stúpanie na tento hrebeň začína pri spojnici tejto cesty s prichádzajúcou žltou turistickou značkou, ktorá začína na železničnej stanici v Ľubochni. V tomto bode končia všetky srandičky. Ešte chvíľu nás chodník pripravoval na pravú turistiku pozvoľne stúpajúcim sklonom. Po asi 560 m nám chodník ponúkol prvú parádnu vyhliadku. A potom to už začalo. Prudké stúpanie nás doslova vyzlieklo zo zbytočného odevu. Nohavice i tričko plynulo prešli do svojich kratších veľkostí 

Neverili by sme, že dnes stretneme toľko turistov i na tomto menej navštevovanom hrebeni. Doslova so to tu hemžilo turistami. Stretli sme Poliakov i Čechov a samozrejme aj Slovákov. Ale o tom neskôr.

Okrem toho, že stúpanie na hrebeň je náročne je aj pekné skalnaté. Chodník sa miestami doslova prediera pomedzi impozantné a hlavne fotogenické skaly. Využili sme na trase každý výhľad, ktorý len mimochodom vykukol. Pohľad do doliny, ktorou preteká rieka Váh je dych berúci. Tými výhľadmi sa proste nedá nabažiť. To treba zažiť. A dnes po absolvovaní tejto túry už môžem povedať, že za tú námahu to absolútne stálo.

Než sme dorazili k nášmu prvému „vysokému“ oddychovému miestu, sme narazili na prvých, slovenských turistov šplhajúcich sa na hrebeň. Bola to početná skupina aj s deťmi. Bolo ich tak cca dvanásť, už neviem presne. Pár sme ich míňali, hlavne tých starších. A napokon sme zakotvili v ich kruhu na vrchole s názvom Havran.

Havran je skalnatý vrchol s parádnym výhľadom, tak trochu nebezpečným. Hlavne jeho najkrajnejšia skala, ktorá je stvorená pre selfie fotografie a kochanie sa výhľadmi. Samozrejme, že sme dodržali všetky bezpečnostné postupy pre lezenie na takéto skaly Čas na vrchole sme využili na oddych, občerstvenie, ale aj na debatu so spomínanou slovenskou skupinou. Z vrcholu sme odchádzali ako prvý.

Nasledujúcich 1800 metrov do Sedla pod Ostrým vedie parádnym zvlneným profilom. Všade navôkol prekrásne skaly, sem tam výhľad, proste pravá turistická idylka. Nakoniec chodník spadol dole až do príjemne chladného sedla, kde miestečko ponúka sedenie na oddych. Sedlo je zároveň križovatkou ciest. A oddych ten je naozaj treba. Tí, ktorí idú na vrch Ostré to určite potrebujú. Zhlboka sa nadýchnuť a napumpovať svaly pred nadchádzajúcim výkonom.

Po asi 600 metroch a nastúpaných prudkých cca 200 metroch sme dorazili na náš druhý „vysoký“ cieľ zvaný Ostré. Na vrchole som pochopil, prečo ľudia v minulosti dali tomuto vrchu takýto názov Je to parádne miesto na oddych a kochanie sa. Tvorí ho doslova malá náhorná plošina. Na vrchole sú dva stromy, ktoré zabezpečujú v slnečných dňoch parádny tieň. My sme tento tieň využili.

Na vrchole sme neoddychovali samy. Stretli sme tu osem člennú skupiny sympatických poľských turistov. Dokázali sme sa spolu dohovoriť. Najväčšiu zábavu zažili poliaci po tom, čo zbadali našich predsedov PAT-a a MAT-a na mojom ruksaku. Okamžite si ich požičali a na vrchole sa strhla bitka o možnosť sa s predsedami odfotiť. Čo málo stačí k radosti. My sme im ju úprimne dopriali. Ďakovačiek nebolo konca kraja Pred odchodom Poliakov sme spečatili stretnutie spoločnou fotografiou.

My sme na vrchole pobudli o chvíľu dlhšie, ale potom sme pred zostupom do sedla ešte navštívili Vyhliadku na Švošov, ktorá je od vrcholu vzdialená iba pätnásť minút. Tiež stojí za návštevu a netreba ju vynechať.

Po návrate z vyhliadky a po prudkom zostupe z Ostrého naše kroky viedli do Žaškovského sedla. Je to bod, od ktorého sa stúpa na „Šípsky hrebeň“. Príchod do sedla je po príjemných oddychových lúkach s nádhernou scenériou. Žaškovské sedlo je tiež križovatkou ciest. I tu sme pri oddychu v miestnom altánku stretli množstvo turistov.

Druhý hrebeň

Keď sme od sedla vyrazili obával som sa stúpania na tento hrebeň. Moje obavy boli však neoprávnené. Až na vrchol hrebeňa vedie príjemné pozvoľné stúpanie. Občas sa rovina naklonila viac, ale to bolo všetko, čo nám táto časť trasy hodila pod nohy.

Tento hrebeň začína presne pri Okrúhlej skale. My sme túto skalu nenavštívili. Zastavili sme až na impozantnom Šípe. Bol to náš najvyšší bod trasy a patrične sme si ho vychutnali. Aj tu sme neboli samy. Proste dnes tu bolo kopec turistov. Až sme o nich zakopávali 

Zo Šípu je nádherný výhľad. A aj tá spomínaná jedinečná Okrúhla skala je z neho vidieť. Celá dolina ako na dlani. Hotová pastva pre oči. Kto nebol na Šípe musí sem ísť. To je moje odporúčanie pre členom nášho spolku. Návštevu určite neoľutujete.

Na tomto hrebeni je veľa zaujímavých miest, výhľadov a ponúkajú sa až po Zadný Šíp, ktorý svoju pozornosť púta aj svojim vysokým železným krížom už zďaleka. Jeho návšteva je povinnosťou. Než sa k nemu doputuje človek sa ukochá k smrti. Skala na skale, výhľad za výhľadom a k tomu úzke zaujímavé miesto s názvom Šípska úžina, ktorou je treba preliezť. Iba moja drobná poznámka k tejto úžine. Nebojte sa, preleziete ju aj vy. Keď ju Ivan preliezol, tak potom každý Ivan, sorry za poznámku.

Nasledujúca zostupová časť trasy bola sprvu dosť prudká, popravde, dnes by som ju nechcel ísť opačne. Zostup končí až v idylickej horskej osade Podšíp. Je to príjemné oddychové miesto s výhľadmi v susedstve pekných dreveníc. Impozantný je hlavne výhľad na notoricky známe vrcholy krivánskej časti Malej Fatry – Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb a Veľký Kriváň.

Od tejto chvíle si naše unavené nohy na chvíľu oddýchli. Po asi osemsto metroch sa sklon prudko naklonil a skončil až v časti s názvom Rybka. Asfalt, ktorý nám až do cieľa spadol pod nohy, som tentokrát velebil I keď je známe, že mi asfalt „nechutí“, teraz bol pre moje nohy vykúpením. Pred tým, než sme dorazili k autu, zapadli sme do staničnej krčmičky ako smädné ťavy. Pivo a kofola mali atribút živej vody. Spomeniem to iba kvôli tomu, že dnes som nezvládol množstvo tekutín a na konci mi chýbalo aspoň pol litra vody. Určite sa z toho musím ponaučiť.

Záver

Pri ceste domov sme s Dúšom tradične navštívili Motorest Rieka Fazuľová polievka a kofola nám úplne stačila na vzkriesenie. Príjemne unavení, s množstvom zážitkov a vzájomným upevnením priateľstva sme spolu s Dúšom prežili nádherný, slnečný, nezabudnuteľný turistický deň. Ďakujem Pánu Bohu, že som dnes mohol byť v prekrásnej Slovenskej prírode, a že bol so mnou môj priateľ Dúšo

Priatelia spolku PAT a MAT dúfam, že sa čoskoro uvidíme a už spoločne vyrazíme na ďalšie skvelé dobrodružstvo. Dovtedy dovidenia!

Toto je krásna trasa, hlavne osada Podšíp. My sme si ju prešli minulý rok na bicykloch, ale rada by som sa tam ešte raz vrátila. Ale bohužiaľ túto sobotu sa nám nedá. Snáď nám to už nabudúce vyjde.