Vinco
2. deň putovania na Rudnej magistrále
Budíček na chate Janka bol trochu problémový. Náš plán vyraziť na „rudnú“ okolo 7.00 hod. nám nevyšiel. Problém boli okná chatky, ktoré ráno pri východe slnka prepustili do izby málo svetla a my sme prakticky mali vnútri stále tmu. A tak sme stratili pojem o čase. Budík na telefóne sme si radšej nenastavovali ohľadom na našich spiacich hostiteľov. Nechceli sme ich tak skoro ráno budiť. A tak sa nám z mäkučkých postelí podarilo vyhrabať tak okolo 7.00 hod. Po rannej povinnej hygiene sme neotáľali. Hostiteľ Radoslav medzitým vstal a cítil povinnosť sa s nami rozlúčiť a znova zaľahnúť. Vôbec sme mu v tom nebránili a s radosťou sme sa s ním rozlúčili a poďakovali za skvelý večer a za všetko čo pre nás spravil. Že nám dal napiť, najesť a kvalitne prenocovať. Radoslav, ešte raz ďakujeme.
Dnes nás čakalo pohodových cca 36 km nenáročným terénom, čo sa týka prevýšenia. Raňajky sme ráno neabsolvovali. A aj ďalšie dni tomu tak bolo. Zajedno. Ja ráno neraňajkujem a Rado túto zbytočnú procedúru tiež počas celého putovania nepraktizoval. Avšak. Bola jedna výnimka. No o tej neskôr.
Ako prvé na našej trase sme navštívili civilizáciu v podobe obce
Muránska Huta. Príchod k nej je pohodovo dole po
asfaltke. V tejto dedinke nás zaujal miestny vodopád a jazierko. Rado sa bol
v tom jazierku ovlažiť no ja nie. Prečo? lebo som práve v tej dobe riešil
problém so zaplnenou SD kartou v kamere. Musel som ju meniť za SD kartu
polovičnej veľkosti a už vtedy som začal rozmýšľať, ako ja len vôbec
celú „rudnú“ natočím. Ja som totižto po poslednej turistike v Malej
Fatre zabudol vymazať staré videa a tak som ich musel neskôr ručne mazať,
aby som si na SD karte uvoľnil miesto. Takisto som menil režim zo 4K/100frame
na 4K/25frame, aby som šetril miesto. Aj tak mi to neskôr bolo na prd 
Ale o tom tiež neskôr.
Po veľmi príjemnom klesavom teréne nádhernou Muránskou planinou sme sa dostali na nádherné rozľahlé lúky/pasienky, na okraji ktorého bola farma. Tie lúky sa volajú Veľká lúka. A tá farma sa volá Žrebčín na Veľkej lúke. Pár informácii o žrebčíne:
- Typ cieľa: Zvieratá
- Krátky popis: Žrebčín pre chov koní pre potreby lesného hospodárstva
- Podrobnejší popis: Stredisko chovu koní Dobšiná je zamerané na chov chladnokrvných koní plemena norik muránskeho typu. Chov koní na OZ Revúca má vyše 50 ročnú históriu. Pôvodne sa tu choval hucul, potom jeho krížence a dnes čistokrvný norik. Chovateľsky najvýznamnejšie boli roky 1995 a 1997, kedy bol chov uznaný za šľachtiteľský a za génovú rezervu norika muránskeho typu . V roku 2002 dostal štatút chráneného chovu.
- Obec: Muráň
- Okres: Revúca
- Kraj: Banskobystrický
- Obdobie návštevy: Celoročne
- Prístup: K žrebčínu vedú viaceré turistické a cyklo trasy z obce Muráň, Muránska Huta a Červená skala. Provizórne parkovisko, z ktorého vedie 5 km dlhá asfaltová cesta k žrebčínu, sa nachádza na rázcestí s. Javorinka pri ceste vedúcej z obce Červená skala na Muráň.
- Náročnosť trasy: nenáročná
- Zaujímavosti v okolí: Hrad Muráň (3.4 km), Lúka plná sysľov (12 km)
- Dátum odhalenia: 29.05.2009
- GPS súradnice: N 48°46'52.6'' E 20°04'24.3''
- Zdroj informácií: Žrebčín na Veľkej lúke
Po tom čo sme si pri príjemnom putovaní po asfaltke obkolesenom peknými lúkami dorazili na rázcestník Veľká lúka, Piesky stretli sme prvých ľudí/turistov. Na mieste je altánok a sedenie. Ale aj. Je to odbočka na hrad Muráň. A to už znelo lákavo. No nie pre návštevu hradu, ale pre skutočnosť, že pod hradom sa nachádza Chata pod Muránskym hradom. A to bolo dostatočné lákadlo (pivo, kofola), aby sme podstúpili 3 km navyše. Chata padla našim útokom. Naše vyprahnuté ústa museli byť uhasené blahodarnou tekutinou. Pili sme kofolu i pivo a ja som to zaklincoval silnou kávou. Medzitým, čo sme sedeli pred chatou, vystriedalo sa tu pár turistov a cykloturistov. Pred odchodom moja maličkosť ešte odbehla k neďalekému prameňu doplniť vodné zásoby, tak potrebné na našu ďalšiu trasu.
Nasledujúca trasa bola tiež pohodová, no teraz jemne stúpavá. Vôbec
nás nevyčerpala a to aj vďaka návšteve chaty
Maretkina. Pri chate sme sa na chvíľu zastavili aj vďaka tomu,
že ju obýval starší veľmi príjemný muž – ochranár na Muránskej
planine. Nezištne nám ponúkol vychladené pivko a oddych pri chatke. No prv,
než sme sa s milým pánom dali do reči a pustili do pitia vychladeného
piva, zložili sme ťažké ruksaky a odbehli sa pokochať výhľadmi nádhernej
a jedinečnej vyhliadky s názvom Poludnica. Ten
odšliapaný kilometer navyše za to absolútne stál. Je to nádherné
výhľadové miesto a my s Radom sme sa z tohto krásneho miesta nemohli ani
odtrhnúť. No bolo treba ísť ďalej. Po návrate k chatke Maretkina sme si
od príjemného pána vypočuli zaujímavé rozprávanie. Napr.: v revíri má
tri vlčie svorky, ktoré lovia naháňaním zvery/koristi na skalnú hranu
Poludnice. Zaujímavé. V okolí chaty má šesť medvedích brlohov. Sám
choval jedného medveďa. Alebo. Každý večer asi 500 m od chaty „tiahne“
medvedica s tromi mláďatami hore do lesa prespať. Medzitým čo sme
s nemými výrazmi počúvali jeho príbehy sa okolo nás obšmietalo
šteniatko fínskeho psa (nezapamätal som si jeho rasu a ani jeho meno, lebo
bolo fínske a veľmi zložité) 
, ktorý sa používa na lov medveďov.
Po odchode od chaty nás viedla opäť príjemne a jemne stúpajúca cestička a priviedla nás na Studňu na Muránskej planine. Bolo to nádherné lúčne miesto plné pasúcich sa koni – Norika Muránskeho typu. Bolo ich tam 81. To sme sa dozvedeli vtedy, keď sme si pri rázcestníku sadli na lavičky a začali raňajkovať. Akosi tak raňajkujeme prišli k nám dvaja príjemní páni/pastieri tých koní a debata s nimi sa okamžite rozvinula. Opäť sme nasali veľmi zaujímavé informácie o chove koní. Boli to chlapi spätí dokonale s koňmi a tamojšou prírodou a veľmi rozumne hovorili. Príjemne sa počúvali. Okrem iného sme sa dozvedeli, že každého koníka poznajú podľa mena a kone, ktoré sú určené na prácu v lese stoja 4300€
Na toto miesto chodí veľa turistov obdivovať pasúcich Norikov. Aj teraz, v čase našej návštevy či prestávky ich tam bola tak desiatka.
Po raňajkách sa nám nohy ľahšie rozbehli a vyrazili k cieľu dnešného
dňa. Asi pätnásť minútovú stopku nám vystavila útulňa
Nižná Kľaková, ktorá je častým útočiskom na prespanie pre
turistov na Rudnej magistrále. Je to relatívne veľká a priestranná útulňa
a pohodlne sa v nej vyspí aj pätnásť turistov. Prameň v jej blízkosti
nie je, ale za to kadibúdka áno. A práve toto zariadenie som ja využil
Naozaj príjemná kadibúdka a ani nie príliš vzdialená od útulne.
Nasledujúci „rudný“ chodník nás cez Sivákovú a sedlo Pod Vysokým Vrchom priviedol do nášho cieľa druhého dňa. Horská chata Burda nás privítala otvorenou náručou. Slniečko bolo ešte relatívne dosť vysoko. Takže o dostatočnú regeneráciu síl sme nemali žiadne obavy. Po príchode k chate naše pohľady ihneď padli na pivné poháre s „čapicami“ stojace pred sediacimi turistami. Bolo ich tu zopár.
Dominantou tohto miesta je vysoký a suchý strom, ktorý zrejme slúži ako maják pre prichádzajúcich turistov, cykloturistov či jazdcov na koňoch. Vyznávači týchto „činností“ sa tu môžu spoločne stretnúť. Do oka nám padol aj výdatný zdroj vody s válovom a neďalekým jazierkom. A samozrejme miestečko na prespanie, ktoré pripomínalo otvorený príbytok pre koníky. Usudzujem to podľa toho, že na zemi bola rozložená slama. A práve tu sme mali v úmysle spať. No ako to nakoniec dopadlo?
Zapadli sme do chaty. Objednali si hustú a výbornú kapustovú polievku.
Áno. Aj pivo. Snáď ste si nemysleli, že sme naň zabudli. A nebolo lej
jedno Večierka bola ďaleko. Ako niektorí hovoria „noc bola ešte
mladá“ Večerná hygiena vo válove prameňa bola sto percentná. Dokonca
sme si vo válove aj veci oprali. A teraz otázka na konci. Čo myslíte? Spali
sme vonku v príbytku koníkov, alebo na „pôjde“ chaty, pekne na
príjemnej drevenej podlahe v teplúčku a bez vetra? Správne. Na chate, na
pôjde za 15€ na osobu. Takýto komfort sme opäť dostali za odmenu. Už
druhý krát. Pán Boh zaplať.
A na koniec spomeniem, že sme večer pri pivečku s prevádzkarom chaty Burda zakončili deň príjemným, vzájomným rozprávaním.