Vinco
Úvod
Túto trasu, teda skôr cieľ trasy vymyslel opäť Jozef. No ja som jeho
„čarbanice“ 
v mape trochu upravil, pretože som sa nechcel
z Bartošovice vracať po žltej značke späť do Omšenia.
Veľmi výrazná Omšenská baba sa nám pripomenula pri našej poslednej
návšteve Strážovských vrchov, keď sme išli na Chatu Baske. Počas
prestávky na vyhliadke Žihľavník sme si ju všimli. Netušil som však, že
o dva týždne práve na túto babu budem liezť Druhý krát počas dvoch
týždňoch sme teda museli zákonite začínať v obci Omšenie. Tentokrát
sme parkovali v strede obce pri Supermarkete, kde sa pohodlne parkuje.
Putovanie
Prvé zastavenie
Prvá časť trasy, ktorú sme si zvolili, bol vlastne modrý chodník vedúci na veľmi výraznú výhľadovú skalu s názvom Starý háj. Chodník sa s nami hneď za dedinou vôbec nehral a pripravil nám na zahriatie 240 metrové prevýšenie prevažne šmykľavým terénom. Veď dalo sa to čakať po predchádzajúcich dvoch daždivých dňoch. No my sme sa s týmto terénom zdarne popasovali. A poviem Vám stálo to za to, lebo na vrchole tohto stúpania nás privítala prvá vyhliadka – Kamenné vráta. Okrem obstojných výhľadov sme tu našli aj informačnú cyklistickú tabuľu. To znamená, že na toto miesto chodia aj vyznávači jazdy po cyklotrasách. Vyhliadka poskytuje obmedzené výhľady smerom na Baské.
Druhé zastavenie
Ďalších sto metrov výškových nás priviedlo k druhej vyhliadke, ktorá je už hodnotnejšia. Tesne pred príchodom na vyhliadku ma zaujal párik zamilovaných stromov. Naozaj to tak vyzeralo, lebo sa držali spolu za ruky. K výhľadovému miestu sme museli trochu klesať po zaujímavom chodníku, ktorý skrášľovali skaly vyrastajúce zo zeme. Vyhliadka s názvom Sokolovica má v ponuke parádny výhľad. Opäť naše oči zaujal masív vrchu Baské, no v zornom uhle už bol aj náš ďalší bod návštevy.
Tretie zastavenie
Nasledujúce kroky viedli už po hrebeni, takže to bolo celkom príjemné putovanie. Asi po tristopäťdesiatich metroch lesný ráz chodníka prerušila lúka a tá nás poslala prísne doprava. Príjemný skalnatý hrebienok končí mohutnou skalou vyrastajúcou zo zeme, ktorá je na široko-ďaleko neprehliadnuteľná. A práve na nej spočinuli naše malilinké človečie postavy. Na vyhliadke Starý háj sme pobudli asi dvadsať minút. Bolo sa čím kochať a čas sme využili aj na občerstvenie. Je to parádne skalnaté miesto na oddych, z ktorého je vidieť do celej dolinky. Prvý krát sme uvideli aj našu štartovaciu obec Omšenie a samozrejme kráľovnú týčiacu sa nad ňou – Omšenskú babu. Bol to impozantný pohľad.
Štvrté zastavenie
Po návrate z vyhliadky na červený chodník, ktorý je mimochodom súčasťou Cesty hrdinov SNP, sme išli po lúke. Bola to príjemná zmena. Tu sme stretli aj nášho prvého turistu, ktorý pravdepodobne smeroval na Starý háj. Po asi dvoch kilometroch sme doputovali k rázcestníku, kde z Omšenia prichádza žltá turistická značka vedúca na Bartošovicu. Chvíľu nám „žltá“ robila spoločníčku, no náš chtíč pozrieť si vrcholný výhľad putovania bol mocnejší. A tak sme zabočili doprava a po miernom stúpaní doputovali na našu „čerešničku na torte“ – Omšenskú babu. Na skalnatom vrchole sa s hrdosťou vypína železný dvojkríž. Súčasťou je aj vrcholová kniha, v ktorej som zanechal spomienku na našu návštevu. Na vrchole je kopec miesta na oddych, občerstvenie i pastvu pre oči. Na „babe“ sme pobudli asi tridsať minút a vychutnávali si jedinečnosť tohto prekrásneho miesta. Viem si pobyt na tomto mieste predstaviť aj v lete. Dá sa tu v pohode poležať v tráve a dosýta sa kochať jedinečnými výhľadmi. Moje odporúčanie pre ostatných je – navštívte Omšenskú babu, určite neoľutujete.
Piate zastavenie
Posledným krátkym zastavením bola vyhliadka Bartošovica, ktorá je aj cieľom žltej turistickej značky začínajúcej v Omšení. Neposkytuje také kvalitné výhľady ako jej sestry na tejto trase, ale je fér venovať jej aspoň krátku pozornosť. Vyhliadka ponúka pohľad na Omšenie. Súčasťou vyhliadky je aj drevený dvojkríž, ktorý má už svoje najlepšie roky za sebou. Aby nespadol, oporu mu robí priateľ strom. Pekná symbióza. Kto by chcel zažiť trochu adrenalínu môže ešte navštíviť aj jaskyňu, ktorá je situovaná pod vyhliadkou. My sme ju návštevou nepočastovali.
Záver
Do Omšenia sme klesali po príjemnej lesnej ceste, ktorá sa neskôr zmenila na lúčnu, približne osemsto metrov pred dedinou. Posledné putovanie nám hodnú chvíľu spríjemňoval pohľad na Omšenskú babu, ktorá sa týčila priamo nad nami. Do Omšenia sme doputovali s vedomím, že dnešný deň bol strávený zmysluplne. Nevyužiť parádne sobotné, slnečné počasie v prekrásnom prostredí Strážovských vrchov by bolo trestuhodné.
Ja som si túto turistiku nesmierne užil. Je mi tak trochu záhadou a aj ľúto, že sa nikto iný nepridal. Každopádne Ti chcem Michal poďakovať, že sme spolu aspoň mi dvaja mohli stráviť pekné chvíle v prírode.
Ďakujem a nabudúce dovidenia!
DUFAM, žE BUDú OPAKOVAčKY
TýCHTO TúRIčIEK