Vinco
Úvod
Moja účasť na Jesennom pochode HP bola do poslednej chvíle otázna. Už
som si myslel, že na túto tradičnú oslavu turistiky nepôjdem. Posledných
šestnásť dní bolo pre mňa, moju manželku a celkovo pre moju rodinu veľmi
stresových a plných strachu o najmladšiu dcéru Soničku. Ona totižto
najprv v Piešťanoch podstúpila „nenáročnú“ operáciu žlčníka,
ktorá sa skomplikovala a zmenila sa na boj o jej zdravie či život. Bola
vrtuľníkom prevezená do Martina kde podstúpila ešte ďalšie dve operácie.
A ja s manželkou sme boli celých tých šestnásť dní v strachu o jej
život 
Našťastie po tretej operácii sa všetko „pokazené“
opravilo a Sonka sa do piatku (18.10.) dostala do stavu, keď sme si ju mohli
konečne relatívne zdravú odviesť domov.
A tak som sa ocitol v sobotu na tejto parádnej turistickej akcii s očakávaním, že sa môžem konečne psychicky uzdraviť – zregenerovať. Poviem tak ako je pravdu, že som od manželky i dcéry Sonky dostal požehnanie k účasti na jesennom Pochode HP. Porozumeli tomu, že na turistike sa zbavím všetkých negatívnych myšlienok a z Pochodu HP prídem domov psychicky uzdravený.
Ráno som tradične absolvoval cestu autom do Piešťan na autobusovú stanicu odkiaľ ma autobus dopravil na železničnú stanicu do Hlohovca, kde prebieha registrácia na pochod a odkiaľ sa vyráža na 28. kilometrovú púť, ktorú som si tento rok vybral. Na stanici v Piešťanoch som zažil aj prekvapenie, kde čakal na ten istý autobus môj „jarný“ spoločník z Pochodu HP Radek a mal so sebou aj priateľa Viktora. Mohli sme teda spoločne všetci traja vyraziť na jesennú turistickú oslavu v Považskom Inovci.
Na železničnej stanici v Hlohovci sme sa riadne zaregistrovali a dostali Preukaz účastníka. Veľmi ma potešilo, že som sa opäť mohol pozdraviť s jedinečnými usporiadateľmi pochodu HP. Sú to prakticky pre mňa už známi a skvelí ľudia, ktorí spoločne organizujú toto výnimočné, tradičné a veľmi navštevované turistické podujatie. Chcel som sa pozdraviť aj s Ferkom Miklovičom, ale od jeho dlhoročného kolegu Petra Miljkoviča som sa dozvedel, že nie je teraz zdravotne fit a na štart nemohol prísť. Ale, že príde na štart neskôr a potom aj do cieľa do Sedla Havran. A tak som nevedel, či sa s ním stretnem. A preto pri tejto príležitosti Ti Ferko každopádne prajem, aby si sa čo najskôr úplne uzdravil a zdravíčko Ti pevne naďalej slúžilo. Nech Ti Ferko Pán Boh pomáha.
Putovanie
Prvá časť trasy – po Ovčiu skalu
Už od ráno, čo sme vyrazili, nás sprevádzalo parádne turistické počasie. Hoci bolo skoro ráno o 7.00 hod. ešte chladno, no len čo vyšlo slniečko vzduch sa postupne ohrieval a nám sa išlo lepšie a lepšie. Ani oblaky nám nerobili vrásky. Pri pohľade hore na oblohu nám bolo jasné, že nám dažďové kvapky nebudú otravovať putovanie, ako sa tomu stalo na jar. Proste neboli hore žiadne, iba slniečko pôsobilo a to bolo dobre.
Dnes bola aj účasť dva krát vyššia ako na jar a to spôsobovalo, že
v žiadnej časti putovania sme neboli samy. Vždy sme niekoho stretli a ak ma
poznáte „bola to voda na môj papuľnatý mlyn“ 
Ja sa vždy niekomu
prihovorím a bolo tomu aj dnes. Ak nedostanem svojou úprimnosťou a
zhovorčivosťou po papuli je to dobré. Našťastie počas celého putovania
som nemal „červené líca“ od rúk, ak tak, možno len pri zdolávaní
stúpačikov.
Moji parťáci boli v pohode a stále mi stíhali Možno aj preto, že
som veľa natáčal a veľa krát sa vracal pre kameru. Cítil som sa ako pes,
ktorý tiež ako ja pri turistikách toho nabehá oveľa viac ako jeho pán. Mne
to však nevadilo. Veď od poslednej mojej turistiky ubehlo už 28 dní a
pravdu povediac takúto námahu som už potreboval.
Asi po deväť a pól kilometroch sme dorazili na Ovčiu skalu. Bolo tu už pár turistov. Veď ja som vyrážal ako 23. turista. Na Ovčej skale bolo opäť parádne usporiadateľské zoskupenie. Chcem vysloviť pochvalu a uznanie všetkým, ktorí na Ovčej skale pôsobili.
Ohník už horel a tak si záujemci už mohli opekať špekáčiky či slaninku. Postupne počas tridsiatich minút nášho pobytu na tomto výnimočnom mieste pribúdalo viac a viac účastníkov a za chvíľu bola Ovčia skala „plná“ turistov. Bola tú tradičná a nezabudnuteľná atmosféra. Ja som sa tu opäť stretol s mojimi „HP-éčkarskými“ priateľmi, s ktorými som sa práve na HP-éčku zoznámil. Spoločne sme sa zvítali a ja som mal veľkú radosť, že som ich opäť videl. Myslím, že radosť bola obojstranná. Je to skvelá partia dobrých ľudí a ja sa s takými bezprostrednými ľuďmi rád stretávam. Dnes mali aj posilu o dvoch členov v mojom veku s ktorými som sa rád zoznámil.
Druhá časť trasy – do sedla Havran
Asi po tridsať minútovom oddychu sme s Radekom a Viktorom pokračovali ďalej. Počasie bolo stále parádne a aj parádne sa išlo. Stále sa bolo čím kochať. Jeseň v Považskom Inovci je proste čarovná. Už som spomínal, že vďaka účasti boli vždy navôkol nejakí turisti. To sa nemenilo až do sedla Havran. Počas putovania medzi Ovčou skalou a sedlom Havran je podľa mňa rozmanitejšia príroda a hlavne terén. Za Holým vrchom je jediné miesto s výhľadom, ktoré ponúka nádherný výhľad na Marhát a Zobor so Žibricou v pohorí Tribeč. Tým miestom je Svrbická plešina. Je to lúka, ktorá zároveň ponúka oddychové miesto so sedením stvorené na oddych a občerstvenie. Na tomto mieste v spoločnosti pár desiatok turistov sme strávili príjemných 15 až 20 minút.
Po tomto oddychu prišlo pár náročnejších chvíľ. Červený chodník vedie zaujímavými miestami so stúpaniami. Na jar sa tento exponovaný terén riadne šmýkal a my sme si tu zažili nejedno šmykľavé dobrodružstvo. Posledné stúpanie ústi na poľnej cestičke, ktorá nás po asi desiatich minútach doviedla na Humništia. Tu nám na chvíľu pod nohy červená turistická značka hodila tvrdý asfalt. Asfaltové putovanie trvalo len šesťsto metrov a opäť naše telá vhupli do príjemného lesa. Ja som sa na chvíľu zastavil pri miestom kríži a poďakoval za všetko dobré Pánovi Ježišovi. Či už na tomto Pochode HP, alebo aj za uzdravenie dcéry Sonky. Ja som už raz taký – priatelia.
Od kríža po sedlo Havran je to na hodinu šliapania. Aj v tejto časti sa počty turistov skoncentrovali na väčší počet. Každého poháňala vidina cieľa. Cieľ už nebol ďaleko a terén našim nohám v tejto časti doprial putovanie po rovinke. Bola to proste paráda. Hlavne keď sme uvideli posledný rázcestník Havran, rázc.. V diaľke boli počuť autá idúce cez sedlo a neskôr bolo počuť už aj ľudské hlasy. Zrazu sa nám pred očami zjavilo sedlo Havran a naše kroky viedli rovno pred Hostinec Havran, kde mali rozložený „stan“ usporiadatelia pochodu. Tu sme obdŕžali diplomy za účasť a mohli sa oddať poslednému oddychu a občerstveniu pred záverečnou časťou trasy do Piešťan.
Pri konečne obnovenom Hostinci Havran sú miesta na sedenie. Boli už značne obsadené turistami, ktorí prišli pred nami. No my sme si to svoje našli a mohli si tak vychutnať pivko a fazuľovú polievku. Oddych a konzumáciu nám spríjemňovala country hudba v podaní skupiny Banda Zlého Vojta. Proste v sedle Havran to naplno žilo. Každý sa bavil. Naše unavené nohy si mohli dostatočne oddýchnuť.
Pred odchodom do Piešťan sme poďakovali organizátorom za skvelú prácu a pri transparente Pochodu HP sme zvečnili naše postavy v spoločnej fotografii. Budeme mať možnosť znovu spomínať na ďalšiu vydarenú turistickú akciu.
Tretia časť trasy – do Piešťan
Posledná šesť kilometrová trasa do Piešťan bola pohodová, klesajúca s pekným výhľadom na Sĺňavu, Piešťany a pozorný divák rozpoznal v diaľke aj kopce v Malých Karpatoch. Najvýraznejšie sú určite Záruby. Trochu vzruchu sme absolvovali pozorovaním danielov v obore reštaurácie Furman. Okolo Červenej veže nás úplne dole k asfaltke doviedli kamenné schody. Nasledujúca trasa vedie po Piešťanoch. Najprv sme „pozdravili“ rieku Váh pri krátkom putovaní Krajinským mostom. Krajší prechod Kolonádovým mostom nás čakal už o chvíľu. Neviem, či spomínať putovanie pešou zónou v Piešťanoch a chodníkmi na železničnú stanicu je dôležité, ale aj túto nezáživnú časť sme museli absolvovať, aby sme sa dostali do nášho cieľ.
Po sedem a trištvrte hodinách sme úspešne s Radekom a Viktorom doputovali k našim autám na stanici. Ja a myslím, že aj moji súpútnici mali z dnešného skvelého dňa výborný pocit. Ja určite. Pozitívne som si „vyčistil“ hlavu, príjemne sa unavil a hlavne nabil energiou do ďalších dní.
Záver
Na záver chcem poďakovať mojim spoločníkom Radekovi a Viktorovi za skvelú atmosféru a čas spolu strávený na tejto skvelej turistickej akcii.
Ďakujem všetkým organizátorom, ktorí pre nás turistov pripravili túto skvelú oslavu turistiky. Na kontrolných bodoch Ovčia skala a v sedle Havran zabezpečili skvelú a nezabudnuteľnú atmosféru. Sú to príjemné atribúty, pre ktoré sa my turisti budeme na Pochod HP vždy rady vracať.
Priatelia, na ďalšom HP-éčku dovidenia!