Vinco
8. deň putovania na Rudnej magistrále
Narodilo sa posledné ráno a pred nami je posledný ôsmy deň putovania na Rudnej magistrále. Novú Baňu zalievajú prvé slnečné lúče a mi o 5.30 vstávame. Cieľ, vyraziť o šiestej musíme dodržať. Chceme stihnúť autobus o 14.50 hod. v Zlatých Moravciach. A preto vynechávame ponúknuté raňajky a aj odvoz na červenú turistickú značku z príbytku nášho hostiteľa Juraja.
Do ulíc „Bane“ vstupujeme za zvonenia kostolného zvonu, ktorý pozíva miestnych k svätej omši. Na červenú značku nás počkalo 1.5 kilometra. Nič strašné. Ráno plní síl a oddýchnutí ľahko kráčame a už o chvíľu putujeme po „rudnej“. Dnes nás čaká 28 kilometrov prevažného klesania s jedným kopčekom na trase a to s Veľkým Inovcom. Je sobota a tak žije nádej, že chata pod Veľkým Inovcom bude otvorená. Po úvodných mestských asfaltoch sme vošli do lesa a aj cestička mierne stúpala. Ráno panovalo zamračené počasie, no bez dažďa a tak sme sa nemuseli báť, že sa upečieme na slnku ako v prvé dni na „rudnej“.
Po návšteve osady Bukovina sme vstúpili na
lúky, z ktorých bol už na dohľad Veľký Inovec. Už táto prvá lúka nám
pri pohľade hore dala najavo, že na výhľady z Veľkého Inovca môžeme
zabudnúť 
Po troch hodinách putovania prichádzame na tento 901 metrov
vysoký kopec – na Veľký Inovec. Posledný kopec
na našej trase. Vzhľadom na nepriateľské počasie na vrchole znemožňujúce
si vychutnať jeho výhľady mu venujeme iba spoločnú fotografiu so
smerovníkom. Hneď po tom sa ponáhľame na Chatu pod Veľkým
Inovcom. Ako sme dúfali a zbožne si priali tak sa aj stalo. Chata bola
otvorená a privítala nás s otvorenou a teplou náručou. Vo vnútri horel
kozub a domáci práve dovárali fazuľový guláš. Bolo to ako odmena za
doterajšiu dnešnú námahu. Výbornú polievku sme vylepšili dvoma
pivečkami. A dobrú náladu zas vytvorili veľmi zaujímavou debatou s dvoma
domácimi pánmi. Na oddych nám stačilo 30 minút. Pred odchodom som nalepil
klubovú nálepku na drevené obloženie chaty k ďalším nálepkám. Domácim
sme sa poďakovali a vyrazili na poslednú klesajúcu časť trasy.
Od Inoveckého sedla sme putovali prevažne lesom. Asi po troch kilometrov sme vstúpili na Obycké lúky, ktorých sme sa ráno obávali, že budú mokré. Vďaka Bohu neboli. Po včerajšom daždivom dni tu nebolo ani zmienky po daždi a to bolo dobré. Neviem si predstaviť ten masaker ísť po mokrej tráve. Za Machulinským Škripcom sme posledný raz vstúpili do lesa a potom sa už otvorili pohľady na Žitavany a vytúžené Zlaté Moravce. Posledných šesť kilometrov viedlo výhradne po asfaltke. Naše unavené nohy túto skutočnosť už vôbec nevnímali. Len kráčali a kráčali. Na Námestí Andreja Hlinku sme si dopriali osviežujúcu zmrzlinu, s ktorou sa určite lepšie kráčalo.
Záver
Presne o 13.45 hod. sme po ôsmych dňoch doputovali do cieľa našej Rudnej magistrály. Naše pocity boli zmiešané, no radosť, šťastie a zadosťučinenie prevládalo nad všetkým. Pred tým, než sme vyrazili na „rudnú“ som na Youtube sledoval pár videí z tejto najdivokejšej magistrály na Slovensku. Každý, kto ju prešiel ju označil za najdobrodružnejšie putovanie a mal absolútnu pravdu. I keď je táto trasa náročná a turista si na nej zažije ľahšie i ťažšie dni, každý na konci videa vysloví len odporúčanie si ju prejsť. A ja, teda my s Radom toto odporúčanie len zopakujeme. Kto chce zažiť nádherné chvíle v najdivokejšej prírode Slovenska, spoznať najmenej navštevované pohoria, nech vyrazí na Rudnú magistrálu, nech vyrazí na nezabudnuteľné dobrodružstvo, ktoré si bude pamätať do konca svojho života.
Na záver chcem poďakovať svojmu parťákovi Radovi za možnosť spoločne zdieľať osem dni zážitkov a nádherných chvíľ na jedinečnej Rudnej magistrále.