Akcia vznikla v piatok poobede. Teda nevznikla, Roman ju plánoval inak a
inokedy. Pokúšať ma však začal až v piatok poobede. Keďže to bol jeden
z mojich malých snov, netrvalo dlho a podľahol som. O niektorých som vedel,
že nemôžu ísť, ďalším, na ktorých som si v rýchlosti spomenul, som
volal, ale len preto, aby som zistil, že ani oni nemôžu ísť. Tak pôjdeme
dvaja a vychutnáme si Ohnište i Slemä sami. Šli sme sem kvôli krásam
prírody. To sme ešte netušili, že pôjdeme doslova po stopách SNP. I Keď
o havarovanom lietadle na vrochole Slemä sme vedeli.
Zaparkovali sme pri ústi do Svidovskej doliny. Kúsok od nás je pamätník
SNP – delo. Asi má pripomínať, čo sa tu odohrávalo. Po vypuknutí
povstania v tomto priestore (Kráľova Lehota – Malužiná – Čertovica)
budovali povstalci obranný úsek „Kosatec“. Cieľom bolo prehradiť Nemcom
postup z údolia Váhu na Brezno a Banskú Bystricu. Delostrelci z Kosatca
narúšali manévrovanie Nemcov v údolí Váhu a prísun ich záloh.
Sústavným tlakom a účinnou delostreleckou paľbou sa jednotkám obranného
úseku Kosatec nakoniec podarilo obnoviť kontrolu nad údolím Váhu a
prerušiť prepravu v smere Žilina – Poprad. Zásoby na východný front
tak istý čas šli len cez Poľsko a Maďarsko. 01. 09.1944 povstalci
prisunuli delo do doliny Michalovo a uskutočnili úspešný prepad letiska
Mokraď pri Liptovskom Petri. 04.10.1944 delostrelci z Kosatca zničili
nemecký pancierový vlak, ktorý chránil rekonštrukciu strategického
železničného mosta nad sútokom Bieleho a Čierneho Váhu. 25.10.1944 Nemci
postupujúci od Telgártu obsadili Brezno. Obrana Čertovice tak stratila
zmysel. Delo asi pripomína tieto udalosti a úspechy povstaleckých
vojakov.
Postupujeme Svidovskou dolinou. Svidovský potok je nám utešeným
spoločníkom. Čaká nás 400 výškových metrov, kým sa dostaneme hore do
Svidovského sedla. Tu je ďalší pomník SNP. Tentoraz pripomína miesto, kde
padol v boji 24.10.1944 poručík Ján Daniel. Aká udalosť sa skrýva za
týmto pamätníkom? 22.10.1944 v skorých ranných hodinách napadli Nemci
z troch strán za podpory delostrelectva postavenia povstaleckej jednotky
Kosatec v Malužinskej doline. Po dvoch dňoch neúspešných bojov sa rozhodli
zmeniť smer hlavného útoku. Cez Jánsku dolinu a Svidovské sedlo sa chceli
dostať do chrbta povstaleckých síl v Malužinej. V Liptovskom Jáne si
vyžiadali 30 mužov na úpravu cesty. V skutočnosti ich použili ako živý
štít pri postupe Jánskou dolinou. Keď sa dostali k mínovému zátarasu
pred Stanišovú, prikázali civilistom cestu odmínovať. Jeden z nich mal
pyrotechnické znalosti z vojenčiny a podarilo sa im míny z cesty
odstrániť. Keď obrancovia videli, že Nemci pred sebou ženú civilistov,
ustúpili hlbšie do doliny a cestu pred Bystrú uvoľnili. Nemecký útok
pokračoval cez Svidovské sedlo. Tu počas bojov padol poručík Daniel a
ďalších 9 mužov. Veliteľ roty poručík Kemka a ďalších 9 mužov boli
ranení. Časť Nemcov pokračovala smerom na Červený jarok a časť sa
vrátila do Liptovského Jána.
Čaká nás ďalších vyše 300 výškových metrov. Už v sedle sme boli
varovaní turistom čo tadiaľ prešiel, že sú tam popadané stromy, je to tam
mokré a je to nič moc smerom dolu. Smerom hore to až také zlé nebolo. Aj
hore o popadané stromy nie je núdza. Nejeden je pekne porastený machom.
Máme občasné výhľady. Dúfali sme, že slniečko mraky nakoniec rozoženie,
ale nestalo sa tak. Už je jeseň. Skaly už nie sú teplé a slniečku tak už
nepomáhajú. Tu už je to takmer rovinka. Na Slemä to máme niečo cez
100 výškových metrov. Tu na nás čaká vrak lietadla. Lisunov Li-2.
Stalo sa to v piatok 13-teho. Boje prebiehali nielen na zemi, ale aj vo
vzduchu. V túto noc nasadili Sovieti na podporu SNP 90 transportných
lietadiel. Dvadsať z nich do cieľa nedorazilo.. V tú noc na Tri Duby
prepravili ťažko skúšanej povstaleckej armáde 473 príslušníkov 2. čs.
paradesantnej brigády a 56 ton materiálu. Zo Slovenska zase odišlo 104,
väčšinou ranených povstaleckých vojakov a rodinných príslušníkov
velenia SNP. Nemeckí noční stíhači napadli 5 lietadiel. Jedným z nich
bol aj Li-2, ktorý havaroval na Slemä. Okrem 6 členov posádky zahynulo aj
13 výsadkárov, príslušníkov veliteľskej batérie delostreleckého
oddielu. Keď nastupovali do lietadla zakričal na nich zo srandy doktor ppor.
Dobrý „Sakra do toho nesadajte, lebo to havaruje.“ Pôvodne malo nastúpiť
15 delostrelcov, ale veliteľ delostreleckého oddielu prikázal rtm. Magadovi,
aby opustil lietadlo a premiestnil sa do jeho stroja, pretože s ním potrebuje
niečo prebrať.
Pilot naštartoval motory, keď v blízkosti lietadla dopadol delostrelecký
granát. Veliteľ lietadla rýchlo vypol motory, prikázal opustiť lietadlo a
zaľahnúť na letiskovú plochu. Slobodník Janík odbehol ďalej od lietadla.
V tej dobe už bolo vonku šero. Keď sa vrátili vojaci do lietadla Ppor.
Tomčány čítal zoznam priezvisk, zbadal čatára Beťku, ktorý tam nemal
byť. Musel za posmešku kamarátov opustiť lietadlo. Za ním hneď zatvorili
dvere lietadla a odišli bez slobodníka Janíka. Lietadlo s trupovým číslom
28 vzlietlo z letiska Iwonicz. O 21:30 hod. lietadlo ohlásilo prílet do
priestoru mesta Poprad. Tu niekde na lietadlo zaútočil nemecký nočný
stíhač na Ju-88. Ku smole tých, čo boli na palube lietadla sa stroj
zachytil o stromy, prevrátil podvozkom hore a značne sa deformoval, čo
spôsobilo smrť vojakov. 19 padlých vojakov bolo z miesta havárie
znesených partizánmi do obce Nižná Boca, kde boli pochovaní za účasti
generálov Viesta a Goliana.
Keď slobodník Janík zistil, že jeho lietadlo odletelo bez neho. Zaklopal
automatom na dvere vedľajšieho štartujúceho lietadla. Kapitán ho najprv
nechcel zobrať, lebo už mal preťažený stroj, nakoniec mu povedal
„sadaj.“ A tak si výsadkár sadol k delu a jeho posádke a tešil sa, že
ide späť na Slovensko. Pri prelete frontu lietadlo zachytili svetlomety a
strely lietali všade naokolo. Kvôli veľkej hmle nakoniec lietadlo nemohlo
pristáť na letisku Tri Duby. Počas spiatočného letu boli napadnutí
nemeckým nočným stíhačom a lietadlo sa začalo rútiť dolu. Pilotovi sa
podarilo lietadlo vyrovnať, ale motory už pracovali akosi ťažko. Lietadlo
stále klesalo, preto guľometčíci otvorili dvere a vyhadzovali z lietadla
všetko, čo sa dalo. Nakoniec lietadlo pristálo na letisku Jasionka. Počas
pristávania sa odlomil podvozok, ale vojakom sa nič nestalo. Vo valcoch
ľavého motora boli tri diery z veľkorážneho guľometu Ju-88. Späť sa
dostali len s jedným pracujúcim motorom.
Zo Slemä sme zostupovali serpentínami dolu. Na zostup ideálne. Cestou
míňame pozorovací bunker. Naozaj kúsok odtiaľto vidieť do blízkej
Vážskej doliny. Asi tu bol delostrelecký pozorovač a hlásil čo sa dalo a
delá strieľali a občas zasiahli. Už nám nezostáva iné ako šľapať
k autu. Našťastie jeseň už kreslí svojimi farbičkami a stále je na čo
pozerať…
Toto sa skrýva za pamätníkmi. Čerpal som odtiaľto:
https://www.vhu.sk/…iles/568.pdf
https://eknizky.sk/…izky.sk_.pdf
http://kronika-airwarsk.blogspot.com/…3101944.html
