Dnes je: štvrtok - 20.6.2024, Meniny má: Valéria
Aktualizované: 19.06.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 7

Akcie: 832

Foto galérie: 663

Videá: 290

Odkazy: 581

Komentáre: 1478

Login:

Heslo:

Detail akcie Cez Sviniu horu na bryndzové halušky

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
sobota - 23.03.2024
Pohorie:

Pohoria:

Strážovské vrchy, Podunajská pahorkatina
Strážovské vrchy
Vzdialenosť:
15.1 km
Čas:
4h 35m
Stúpanie:
311 m
Klesanie:
311 m
Náročnosť trasy:
4
Body do rankingu:
38.3
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Dúšo Dúšo
Pi - 22.03.
Jozef Jozef
Pi - 22.03.
Dušan Dušan
So - 23.03.

Fotky a videa Videné: 33

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Skačany – jazierko – ruiny kostola sv. Juraja – Veľký Zobor – Svinia hora (363 m) – Tretí priehon – Varty – Kríž – popri Nitrici do Skačian

Poznámka k akcii

Akcia zbúchaná na poslednú chvíľu, preto nečakajte zázraky.

Taká prechádzka, ale len preto, aby sa nám do žalúdka zmestili bryndzové halušky, na ktoré po turistike pôjdeme do koliby Solec.

Ráno odchod odo mňa o 07:00 hod. pretože potrebujem navečer ešte stihnúť nejaké veci, lebo som v slabšej chvíľke posľuboval…

Komentáre:

Jozef

Jozef

1

Akcia vznikla na poslednú chvíľu. Doslova o 5 minút 12-sť. V našom prípade večer pred jej uskutočnením. Preto sa nedala očakávať bohatá účasť. Viac menej šli tí, čo tento večer z nejakého dôvodu spolu priamo komunikovali. Proste zhoda okolností, ktorá dopadla tak, že sme sa našli traja. Veľa? Málo? Možno tak akurát. Tentoraz sme navštívili najjužnejší cíp Strážovských vrchov. Ten nepatrí medzi najvyššie a ani najnavštevovanejšie časti tohto pohoria. Preto som už večer ani „nežhavil“ telefónnu linku, aby som na akciu upozornil ďalších potencionálnych záujemcov.

Parkujeme v obci pri kostole. Je to tradične jeden z tipov na parkovanie pri plánovaní akcie. Nie vždy však tento tip vyjde. Neraz je v podhorskej dedinke pri kostole málo miesta. A keď je ešte k tomu ranná omša, môžeme plynulo pokračovať a hľadať ďalej. Dnes je sobota ráno, nemal by to byť problém. Ani nie je. V Skačanoch sa dá parkovať pri kostole z oboch strán. Je tu toľko miesta, že mám podozrenie, že tu kedysi bolo letisko.

Niekto by možno mal podozrenie, že ide o akciu „Železný pútnik II“. V tomto prípade má trasa síce iba 15 kilometrov, ale parkujeme pri kostole, trasa vedie popri kaplnke sv. Barbory, bez výrazného zapotenia sa dostaneme ku kaplnke sv. Anny, navštívime ruiny kostola sv. Juraja a pred príchodom k autu ideme okolo kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Vincenta by možno z toho aj rozboleli kolená. Nás nie. My sme sem šli z iných dôvodov. My sme sem šli hlavne preto, že je to neokukané miesto, ktoré turisti nepoznajú a blízko je koliba Solec, kde robia veľmi dobré bryndzové halušky.

Zo začiatku má trasa pahorkatinový charakter. Nie je to prekvapivé. Skačany a ich blízke okolie, patrí ešte do severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Až niekde kúsok za Sviňou horou začínajú Strážovské vrchy. Napriek tomu, že sú aj v tejto časti Strážovské vrchy vyššie ako Podunajská pahorkatina, my sme sa stihli zapotiť ešte v pahorkatine pri výstupe na Veľký Zobor. Neviem si to vysvetliť. Že by bola zima taká dlhá a tuhá, keď nemáme kondičku?

Vďaka lúkam máme odtiaľto výhľady. Tie trvajú od posledných domov dedinky až po Sviniu horu. Síce iba jedným smerom, ale sú. Definitívne vstupujeme do lesa. A je už aj po obmedzených výhľadoch. Nevadí nám to však, lebo je tu celkom pekný zmiešaný les. Ihličňany pekne voňajú. Listnaté stromy ešte nemajú listy. Iba niektorým z nich rašia prvé lístky. Prichádzame na miesto zvané Varta. Dnes je to križovatka turistických chodníčkov Dá sa odtiaľto vystúpiť aj na vrchol Stráže. Výhľady tu však nenájdete.

A sme znovu na lúkach. Vďaka nim máme znovu výhľady. Jéj, ale veď tam sme boli minule! To je predsa Jankov vŕšok i Veľký Čihoc. A tam dole? Veď to je koliba Solec! Dymí sa im z komína? Snáď je koliba otvorená. Čo to tam skáče na nožičkách, ako keby to boli pružinky? Srnka? Jéj, aký kŕdeľ? Čo sú to za krúžiace dravce? Asi tam je zdochlina, keď tam tak vytrvalo krúžia. Netrvá nám to viac, ako 150 – 200 metrov a zisťujeme, prečo tak vytrvalo krúžia. Toto nám viac ako iba vyrazilo dych. Zapchalo nám to aj nosy a pokazilo nám to celkový dojem z akcie. Tu hore v kopcoch. Čerstvý vzduch zmizol a nahradil ho zápach smetiska. Taký, že som mal snahu zbehnúť dole, len aby som to mal čím skôr za sebou.

Máme to šťastne za sebou. Síce smetisko je len túto kúsok, ale vietor fúka tak, že už to máme úspešne za sebou. Teraz nás čakajú dva pramene. Jeden z nich je blízko. Veľmi blízko. Iba asi 1500 metrov vzdušnou čiarou od smetiska. Cestou k nemu rozmýšľam, či nájdem v sebe dostatok odvahy, aby som sa z neho napil. Nájsť otázku na túto odpoveď sa mi podarilo až po príchode k prameňu. Veru, nenapijem sa. Voda je stojatá a nevyzerá čisto. Veď po ceste budeme míňať ešte jeden prameň.

Ani tentoraz motyka nevystrelila. Druhý prameň, zvaný pod Skalou, je na tom čo sa týka vody a jej čistoty, ešte horšie, ako ten prvý. Nevadí, aj tak to už k autu nemáme ďaleko. Jedným očkom sa aspoň pokocháme pohľadom na vody rieky Nitrica. Svojou dĺžkou 51,4 km Je našou 31 najdlhšou riekou. Uvidíme síce z nej iba nepatrnú časť, ale na urobenie predstavy to bude stačiť. Pred vlievaním sa do rieky Nitry ešte Nitrica stihla kúsok pod Skačanmi vytvoriť riečny ostrov. Ten sme však nenavštívili, lebo som o ňom nevedel. A možno by sme tam nič takého ani neuvideli. Kto ho vie?

komentár: 1481 pridaný: 24.03.2024 - 20:01