Vinco
Úvod
Priznám sa, že túto turistickú akciu som nevymyslel ja. Inšpiráciu som si vzal z tohto videa pána v dôchodkovom veku. Zdala sa mi táto trasa zaujímavá a tak som nekreslil túto trasu ako okruh so začiatkom v Hornom Moštenci a prechodom takého malého hrebienka v Považskom podolí na rozbeh, aby sme absolvovali okruh. Autá sme zaparkovali v spomenutej obci pri cintoríne. Dá sa tu pohodlne parkovať.
Veľmi ma potešilo, že na túto akciu sme nešli iba dvaja. Ja a Jozef. To
bola naša predikcia, keď sme sa spolu na tejto akcii dohadovali. Nechcem tu
nikoho vyzdvihovať, lebo Vás všetkých mám rád a rád s Vami na turistiku
chodím, ale musím povedať že obzvlášť som sa tento raz tešil na
Mariku. Snáď mi to Vy ostatní prepáčite, ale
Marika je tá osoba, ktorá na našej turistike už dlho nebola. Naposledy som
s Marikou bol 23.10.2022 na akcii Repete –
Klížske Hradište, Michalov vrch a spol. A to je snáď dostatočne
dávno, aby som sa na ňu tešil 
Putovanie
Prielohy
Prvé naše kroky viedli na druhý najvyšší vrch Považského podolia
s názvom Prielohy. Po výdatných niekoľko
dňových dažďoch nás viedla hore už od začiatku dosť blatistá cestička.
Občas niekto frflal, ale po krátkej chvíli bolo možné ísť po kraji tejto
cesty po mäkučkej tráve. A tak sme tento, na chôdzu príjemnejší povrch,
okamžite využili. Trasa k spomínanému vrchu nie je vôbec náročná. Vedie
pozvoľným a jemným stúpaním. Vrch sa nachádza rovno na neznačenom
chodníku. My sme na ňom chvíľu pobudli len preto, aby sme si trochu
oddýchli a občerstvili sa. Veľmi som ocenil Dušanov pojazdný bar
A myslím že aj ostatní, ktorí využili jeho služby. Po prestávke
nasledoval trochu strmší zostup do obce Tŕstie.
Tŕstie a Podskalie
Trasa do Tŕstia viedla chvíľu ťažko rozoznateľným chodníkom, no po chvíli sa nám už ukázal zreteľný chodník, ktorý nás už doviedol do obce. V obci sa nachádza autobusová zastávka a tak sme ju v mene oddychu a ďalšieho občerstvenia ihneď obsadili. No v Tŕstí sme sa príliš dlho nezdržali a pokračovali do ďalšej obce s názvom Podskalie. Táto obec je najčastejším východiskovým bodom pre návštevu Podskalského Roháča, nášho hlavného bodu výletu. Než sme však do Podskalia doputovali museli sme prejsť presne dva kilometre po asfalte medzi týmito dedinami. Vôbec nám to nevadilo, lebo sme vedeli, že ďalšia trasa bude oveľa príjemnejšia. V Podskáli sme sa na chvíľu pristavili pri miestnom prameni a ochutnali vodu z neho. A pokračovali sme ďalej.
Podskalský Roháč
Tesne za dedinou sa nachádza Kaplnka Panny Márie Snežnej. Pri kaplnke sa nachádza aj informačná tabuľa s informáciami o NPR Podskalský Roháč. Zároveň je to bod, z ktorého sa nastupuje hore do „skál“. Na túto časť trasy sa každý účastník akcie veľmi tešil. Oficiálny vstup / nástup vedie popod peknú drevenú bránu s názvom Podskalský Roháč. Zároveň bola táto drevená brána parádna kulisa ku spoločnej fotografii, ktorú sme si nezabudli vyrobiť. No a potom. Šup ho hore strminou.
Táto časť trasy a jej stúpanie je zážitková vec. Úvod nie je taký prudký ako tá časť, ktorá príde neskôr. Obzvlášť som sa tešil na záverečnú časť stúpania. Vedel som, že v závere sa nám do cesty postaví „diera“ s príznačným názvom Myšacia diera. Bolo to naozaj zaujímavé. Nie každý bol ochotný podstúpiť plazenie sa cez túto „dieru“. Niektorí z nás využili služby natiahnutého lana vedľa Myšacej diery. Ja som to pomocou lana skúšal tiež, ale môj ťažký zadok a ruksak okamžite zavrhol túto cestu. Myšacia diera sa dá preliezť iba bez ruksaku a tak putoval z môjho chrbta, aby som vôbec mohol preliezť cez túto úzku dieru.
Veľmi zaujímavý je postupný výstup na vrchol pomocou lana. Tu sa potvrdilo, že v našom turistickom spolku sú iba gentlemani a tí okamžite pomohli našim kvetinkám sa s týmto výstupom vysporiadať. Jemné až profesorské pridržiavanie a tlačenie za roztomilé dámske ritky malo svoj sto percentný efekt. Obzvlášť pomoc gentlemanov potrebovala naša Marta, ale aj ona to nakoniec hrdinsky zvládla. Úspešne a bez ujmy sme všetci vystúpili na vrchol a naplno sme tak mohli nasať nádherné výhľady z tohto vrcholu. Prestávka na oddych po výstupe a občerstvenie každému prišla vhod. Nevadil nám ani vietor, ktorý na vrchole panoval. Našli sme si kúsok závetria. Na vrchole sme pobudli tak tridsať minút. Bol to dostatočný čas na oddych a kochanie sa.
Roháč
Podskalský Roháč je NPR, ale vrchol s názvom Roháč je vzdialený 1300 metrov od tohto bodu. Cesta k nemu je krkolomná, ale zaujímavá s mnohými peknými výhľadmi. My sme ľudia, ktorí si takéto vzácne a pekné chvíle vedia naplno užiť. A v takomto peknom rozpoložení a s dobrým pocitom sme doputovali k Roháču, teda k jeho betónovému bodu. Z Roháča však nečakajte žiadne pekné výhľady. Vrchol je zalesnený. Nebol dôvod sa tu dlho zdržiavať. Čas na vrchole využil náš „Tête de la Course“ iba na to, aby sme sa počkali a po chvíli pokračovali ďalej.
Snožek a jaskyňa Humno
Od Roháča po spomínaný Snožek, čo je turistické oddychové miesto,
vedie príjemná nenáročná, jemne zvlnená cestička. Našim cieľom bola
jaskyňa Humno. Bol to pravdupovediac smelý plán.
Vysvetlím. Zoberte si, že máte v nohách pár kilometrov. Trasa sa chýli ku
koncu. Únava trasie s nohami. Výstup hore do kopca ku Snožku sme ešte
zvládli. A stále bez reptania Avšak potom prišiel úsek, kde bolo treba
klesať asi sto metrov k spomínanej jaskyni. Ja som to individuálne skúšal,
zatiaľ čo ostatní stále stáli na vrchole prehovárajúc sa na nasledovanie
šialenca Vinca. Obzrel som sa. A tá moja tlupa na vrchole stále stojí. No
nič. Hovorím si. Dnes nie. Jaskyňu Humno vzdávam. A tak som sa vrátil a
rýchlo dobehol ostatných, ktorí už boli na ceste k Snožku. Na chvíľu som
sa pristavil na mieste, kde je legendárny výhľad na „ALPY“. A potom som
už dobehol mojich súpútnikov.
Do cieľa cez Dielec
Ako to už býva na turistike. Keď sa ide „do kopca“ musí sa z neho aj zliezť. Takýto charakter mala naša záverečná časť trasy. A nič na tom nezmenila ani návšteva najvyššieho vrchu Považského podolia s názvom Dielec, pretože tá bola v rámci klesania do obce Horný Moštenec. Každému účastníkovi pribudol do itinerára ďalší najvyšší vrch pohoria. To si treba uvedomiť. Je to výnimočné. Možno už nikdy do tejto časti Súľovských vrchov a Považského podolia nezablúdime.
Na koniec iba spomeniem, ako nás „dobehla“ časť našej výpravy, keď
poslednú časť trasy riešila podľa seba a nedbala na nakreslenú trasu
My oklamaní sme v dobrom čakali na ostatných v domnení, že sa zdržali a
ony šli inou trasou. Toľko k záveru.
Záver
Chcem sa Vám všetkým zúčastneným poďakovať za vašu nezištnú prítomnosť a vytvorenie jedinečnej turistickej atmosféry na tejto skvelej a veľmi zaujímavej trase. Bol som s Vami rád a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvá s Vami. Majte sa krásne a hlavne zdravo.
Dovidenia nabudúce!