Dnes je: štvrtok - 20.6.2024, Meniny má: Valéria
Aktualizované: 19.06.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 8

Akcie: 832

Foto galérie: 663

Videá: 290

Odkazy: 581

Komentáre: 1478

Login:

Heslo:

Detail akcie Veľký Grič - Biela skala - Jančekova skala

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
sobota - 27.04.2024
Pohorie:
Vtáčnik
Vzdialenosť:
19.4 km
Čas:
6h 40m
Stúpanie:
856 m
Klesanie:
856 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
65
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Jozef Jozef
Pi - 26.04.
Dúšo Dúšo
Pi - 26.04.
Milka Milka
Pi - 26.04.
Jožo Jožo
Pi - 26.04.
Dušan Dušan
Pi - 26.04.
Vinco Vinco
Pi - 26.04.

Nemôžem. Mám doma neodkladné povinnosti. Vy si to ale užite.

Fotky a videa Videné: 28

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Cigeľ – Krížkovce – Veľký Grič (971 m) – Biela skala (1 133 m) – Pod Bielym kameňom – Jančekova skala (843 m) – Cigeľ

Poznámka k akcii

Odchod ráno odo mňa o 07:00 hod.

Komentáre:

Jozef

Jozef

2

Dúšo ma provokuje. Našťastie to nerobí často. Vraj čo v sobotu? Ideme niekam? Trochu sa ostýcham, robím jemné drahoty. Reakcia na to je drsná. Vraj pôjde aj sám a hneď mi aj poslal link kam. Takýto hrubý nátlak! Tak som dal svoj návrh do pľacu. A keďže to bol Dúšov obľúbený Vtáčnik, zabralo to. Zabralo veru, už len aby aj moje kolená zabrali počas šľapania…

Až ráno, tesne pred akciou som si uvedomil, že vlastne nemusíme parkovať pred Jednotou. Je sobota a naše auto by tam mohlo niekomu vadiť. Nejakú tú minútku, či polhodinku nie, ale 7 hodín? Ďalšie tradičné parkoviská ako cintorín a obecný úrad v prípade obce Cigeľ jednoducho zlyhali. Ale je tu predsa len jedno dobré miesto. Pri lyžiarskom svahu. Koncom apríla ideálne miesto na zaparkovanie. Tu sa už nejaký ten piatok predsa nelyžuje. Tu nebudeme vadiť nikomu.

Vďaka zmene parkoviska sa naša dnešná trasa začína trochu netradične. Najprv ideme po modrej značke dolu kopcom do dediny, aby sme sa tam stočili na zelenú a konečne mohli začať stúpať. Tentoraz však po zelenej. Dobre sa dnes šľape. Zo začiatku bez nejakého fučania. Do kopca to síce bolo, ale dosť nenápadne to šlo do kopca. Ako som zistil, tých nenápadných vecí tu bolo viac. Zrazu niekto zahlási, dnes testujem nové bótky. Ako odpoveď mu zaznie, ja zase testujem nové vodky, a dotyčný v stotine sekundy zastane a vytiahne z ruksaku vodku. A nie len takú ledajakú. Melónovú. Aj jaj, kam som sa to len dostal?

Zažívame prvé výhľady po melónovej vodke. Takže metyl to nebol. Obdivujeme modravý Kľak v pozadí. Zrazu niekto položí otázku „Prečo sú vlastne kopce v pozadí modré?“ Nastáva odborná diskusia. Niekto sa snažil byť múdry a zahlásil, že je to kvôli molekulám vody v ovzduší. Objavuje sa protinávrh, čo keď za tú modravosť hôr v pozadí môže melónová vodka? Nejeden člen výpravy uznanlivo pokyvkáva hlavou nad týmto protinázorom. Začíname vedecky bádať a pracovať. Chce to nejaké hmatateľné dôkazy. Možno preto sa znovu nalieva do štamperlíkov melónová vodka.

Dosahujeme Veľký Grič. Tu stretávame prvých turistov. Máme pekné výhľady na Handlovú a jarný les pod nami. Tu majú stromy podstatne menšie listy, ako u nás. Darmo, je to ďalej na sever a i nadmorská výška je o trochu vyššia. Čaká nás časť hrebeňovky až po Bielu skalu. Zo začiatku je to pohoda. Stúpanie začína až asi 2 kilometre pred Bielou skalou. Zaujímavé, sme na Bielej skale a mne sa stále grgá melónová vodka. A to došla tesne pred vrcholom Veľkého Griča! Biela skala je zaujímavé miesto. Vidieť tu rozpadávajúce sa lávové prúdy. Preto sa radšej nederieme až na samotný okraj.

Postupujeme na Jančekovú skalu. Ja som z nej zrúcaniny hradu Sivý kameň nevidel. Môj zrak spojenie hradu so skalou nenadviazal. Jedna povesť však ponúka spojenie týchto dvoch miest. Kedysi dávno vraj v okolí rabovala skupina vyslúžilcov a dezertérov. Ich vodcom bol nejaký Janček. Trúfol si aj na samotný Sivý kameň. Obrancovia však hrad ubránili a podarilo sa im zajať útočníkov. Do Jančeka sa však zaľúbila Uliša, dcéra hradného pána. Keď prišiel deň popravy, Uliša dala Jančekovi koňa a otvorila bránu. Jančeka však prenasledovala hradná stráž, ktorá ho obkľúčila na skale. Ten v bezvýchodiskovej situácii skočil zo skaly i s koňom a zahynul. Uliša nazvala skalu po Jančekovi.

Už len drobné vysvetlenie na záver. Pôvodne sme plánovali osvieženie v Malej zelenej oáze – jazierku. Lenže tu bolo viac rybárov, ako záujemcov o osvieženie, tak sme to radšej vzdali. Bryndzové halušky v kolibe Solec sme však nevzdali. Halušky boli tradične dobré. Teda viac ako dobré, vynikajúce. Aj tak mi to však nepomohlo a za nezvládnutý záver akcie som musel čeliť vyčítavým pohľadom niektorých členov výpravy. Nie, jazierko s rybármi za to nemohlo. Stačil neškodný telefonát Dúšovej ženy. Pýtala sa, kde sme a medzi rečou spomenula, že je na koštovke vína. Tak ona je na koštovke vína a my sme kde?

A čo vravím na melónovú vodku? Ak si mám vybrať medzi melónom a melónovou vodkou, vyberám si jednoznačne melón. A to možno aj v prípade, že by som ho musel vyteperiť v ruksaku na vrchol. Skúsili sme inú chuť vodky, aj to občas treba, ale v tomto prípade nech zostane pri pokuse.

komentár: 1490 pridaný: 28.04.2024 - 10:13
Dúšo

Dúšo

1

Bude pokus o chytenie soplov…

komentár: 1489 pridaný: 26.04.2024 - 18:21