Vinco
Úvod
Po minuloročnej dobrej skúsenosti s touto pôstnou nočnou púťou som sa rozhodol, že výzvu Mareka zúčastniť sa Železného pútnika, neodmietnem. Priznám sa že rozhodol aj fakt, že tento rok som ešte neabsolvoval diaľkový pochod. A keďže v máji ideme na tradičný Pochod Praha-Prčice, je potrebné diaľkový pochod natrénovať. Nevedel som ako sa zachovajú moje nohy na tejto púti, ale to ani Rado, ktorý sa k nám pridal z toho istého dôvodu.
Musím a chcem na tomto mieste poznamenať, že tento rok zlyhala logistika.
S Marekom som bol dohodnutý, že prídem do Naháča autom a do Trstína
pôjdeme spolu. Avšak Marek už doma nebol a tak nás musel a chcel 
do
Trstína zaviesť Ondrej. Ondrej ďakujeme za
dopravu.
Putovanie
Trstín – Kostol sv. Petra a Pavla
Na rozdiel od minulého roku sa štartovalo v Trstíne v uvedenom kostole. Dôvodom bolo to, že do malého kostolíka v Hájičku sa zmestí málo pútnikov počas zahajujúcej svätej omše. No i tak bol kostol v Trstíne plný a napríklad ja som sa do neho vôbec nedostal a musel tak omšu absolvovať vonku pri reproduktore.
Trstín – Hájiček
Napísal som, že sa štartovalo v Trstíne, ale nie je to úplná pravda. Oficiálny štart sa konal predsa len tradične od kostolíka Sedembolestnej Panny Márie v Hájičku. Na toto miesto sme sa presunuli hneď po omši. Celú trasu, ktorú sme absolvovali teraz i potom po ceste až do Smoleníc k stanici, príkladne zabezpečoval Hasičský zbor a Polícia, za čo im patrí veľká vďaka. Oficiálny štart bol teda tradičný z Hájička.
Kultúrny dom Plavecký Mikuláš
Trasa k bodu občerstvenia bola pre nejedného pútnika strastiplná Nie
každý deň absolvujeme turistiku v noci. V tom je táto púť jedinečná a
zaujímavá. Na tejto púti ma baví to, že človek nejde nočným lesom celkom
sám. Zažil som takýchto samostatných nočných pochodov už niekoľko, no
keď vidíte pred a za sebou turistov, je to o niečom inom.
Táto púť vyžaduje aj určitú mieru kondičky, hlavne pri prechode cez Malé Karpaty. Človek ktorý si myslí, že vstane z gauča a prejde z Trstína do Šaštína je na veľkom omyle. Bol by som zvedavý, koľkí z odhadovaného počtu 380 pútnikov prišlo až do Šaštína?
Veľmi pozitívne a priznám sa aj pre mňa, je občerstvenie v Plaveckom
Mikuláši. Myslím si, že nejeden pútnik túto možnosť vrelo privítal.
Musím pochváliť organizátorov, že pre nás vyčerpaných pútnikov
prichystali jedinečné, chvályhodné a chutné pohostenie. Ponúkali sa
koláčiky, praclíky, buchty, štrúdle, proste poživeň všetkého druhu –
sladká i slaná. Po ruke bolo množstvo nápojov, káva a nechýbali ani tie
„tuhé“ nápoje. Sponzor duchovného podujatia sa blysol parádnou a
chutnou medovinou. Nezabudnem spomenúť, že pán páter Michal
Nižnánsky si išiel „nohy zlomiť“ aby obslúžil všetkých
pútnikov. A treba pochváliť aj ostatných duchovných z radov
organizátorov pre ich obetavú a prospešnú prácu. My pútnici Vám
vyslovujeme veľké ĎAKUJEM a Pán BOH
zaplať. Na našej púti to bolo príjemné miesto, kde sme si
mohli oddýchnuť, posilniť sa a načerpať nové sily.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Šaštín-Stráže
Po príjemnejších chvíľach prišli na rad tie menej príjemné. Putovanie
do Šaštína prevažne po asfalte nie je to pravé orechové. Avšak treba sa
s tým zmieriť a vedieť sa zaprieť. O tom predsa je Železný
pútnik. Táto časť putovania bola pre mňa monotónna, ale nie
nezaujímavá v spoločnosti mojich spoločníkov. Navyše lepšiu náladu do
našich radov priniesli dve jemné kvetinky.
V Plaveckom Mikuláši sa k nám pridali na dvadsať kilometrovú trasu
Mareková manželka Andrejka i sestra
Evka. Ony síce išli v tesnom závese za nami, ale ako dobre
namazaný stroj. Vždy keď som sa otočil dozadu, bolo na dosah ich svetlo
čeloviek. Boli pripravené, v prípade ak by sa nám nechcelo, nás dokopať
až do cieľa
Z minulého ročníka som si pamätal, že za Lakšárskou Novou Vsou nám dá nepríjemná asfaltka zbohom. A práve na túto záverečnú, pieskovú trasu som sa veľmi tešil. Je to doslova balzam na unavené nohy. Ja všeobecne nemám rád asfalt, to každý vie. A tak bola moja radosť dvojnásobná, keď moje nohy prvý krát stupili, na nohám lahodiaci „záhorácky“ piesok. Od tejto chvíle som vedel, že dnešnú púť úspešne dobojujem i keď trasa z Lakšárskej Novej Vsi do Šaštína je nekonečná.
Po príchode do Šaštína nás pritúlili organizátori v budove predajne Dominik v susedstve baziliky. Mohli sme si tu oddýchnuť a hlavne mi skoršie príchodzí počkať na ostatných. Mnohým „unaveným“ pútnikom prišiel oddych pred záverečnou svätou omšou o 6.00 hod. vhod. Aj tu nám pohostinní organizátori ponúkli občerstvenie. Páter Michal opäť exceloval svojou obetavosťou a svojim čašníckym umením, by mohol konkurovať ktorémukoľvek špičkovému čašníkovi. Páter Michal i ostatní obsluhujúci ĎAKUJEME.
Záver
Záver tejto pôstnej duchovnej púte vyplnila svätá omša v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Bola to dôstojná bodka za touto veľmi vydarenou pútnickou akciou. Môžem povedať, že ja som si túto duchovnú púť naplno užil a mala pre mňa veľký význam. Domov som si odniesol nie len únavu, ale aj parádne zážitky a hlavne pocity, že som opäť niečo dobré vykonal pre svoje TELO a DUŠU.
Ďakujem mojim ženským i mužským spolu pútnikom za účasť a veľký prínos na tejto duchovnej púti.
Dovidenia na budúcom ročníku Železného pútnika.