Vinco
Úvod
Je mi veľmi ľúto, že istý účastník tejto akcie Jozef, náhle v piatok odriekol svoju účasť kvôli chorobe. Naopak potešila ma svojou účasťou Darinka. Tým, že sa Darinka zúčastnila na tejto akcii, splnila podmienky pre vstup do nášho turistického spolku. A to absolvovať minimálne tri akcie ako hostka. Pre poriadok ich tu vymenujem:
- Prvá akcia bola Veľký Manín z netradičnej strany v Súľovských vrchoch
- Druhá akcia bola Na rozhľadňu Dubeň a vyhliadku Straník z Budatína v Kysuckej vrchovine
- Tretia je táto akcia v Javorníkoch
Takže Vám slávnostne oznamujem, že náš turistický spolok PAT a MAT sa rozrástol o novú kvetinku DARINKU. Konto jej vytvorím onedlho, len čo mi pošle fotografiu. Týmto Ťa Darinka v mene nášho spolku vítam a prajem Ti aby si si turistické akcie nášho a odteraz aj Tvojho spolku, na ktorých sa zúčastníš užívala.
No a aby som nezabudol na začiatku spomeniem, že Ľudka mi v sobotu večer volala, ako to ráno bude a či sa vôbec ide. Ona vážne pochybovala, či sa akcia uskutoční. No nevie, že ja som bol rozhodnutý ísť na akciu aj sám.
Dopravu na akciu som zabezpečil ja a pred príchodom do Lednických Rovní som zažil nepríjemný zážitok, keď som zabudol odbočiť na Ilavu a bol som tým pádom nútený pokračovať až do Púchova a odtiaľ sa vracať do Lednických Rovní.
Auto sme zaparkovali presne podľa plánu, na príjemnom mieste pri
Lurdskej jaskyni Panny Márie. O „štartovaciu
procedúru“ 
sa postarala Ľudka svojím výborným bylinným nápojom,
čim začína vážne konkurovať štartovacím procedúram v podaní
Romana, Joža či Dušana, alebo iným členom
spolku
Putovanie
Rozhľadňa Štiavnik
Pri spomínanej Lurdskej jaskyni vyteká aj prameň. Ľudka okamžite využila jeho služby a do fľašky si nabrala jeho blahodarnú vodu. Už doma, keď som pozeral aké sú podmienky na hrebeni som tušil, že zažijeme aj sneh. No vôbec som nečakal, že nás bude sprevádzať celú túru. Trasa prakticky až na hrebeň pohoria vedie jemne naklonenou a mierne stúpajúcou cestou, po ktorej nás občas obehlo nejaké vozidlo. I keď bol všade sneh práve fakt, že touto cestou jazdia aj vozidla, bola kvalitne ujazdená a mi sme sa nemuseli krvopotne brodiť snehom.
Na rozhľadňu je to práve štyri kilometre. A kým sme k nej dorazili
stretli sme pár turistov. Samozrejme, že sme s nimi prehodili pár viet, aby
bolo naše putovanie spestrené aj o rozhovory s inými ľuďmi. Počas
putovania k rozhľadni sme obdivovali každý ponúknutý výhľad. A verte
mi, že bolo sa čím kochať. Minimálne okolitou zasneženou nádhernou
prírodou. Tesne pred rozhľadňou je turistický prístrešok, v ktorom sme
absolvovali krátku prestávku. Bolo treba míňať bylinný nápoj 
Rozhľadňa Štiavnik je situovaná priamo pri ceste. Rozložili sme si tu „tábor“. Kochali sa výhľadmi z rozhľadne. Ja som vytiahol svojho „lietajúceho vtáka“, aby som preskúmal rozhľadňu aj z výšky. Aj sa mi to celkom slušne darilo do doby, keď sa mi prihodila malá nehoda. Pri kruhovom oblete rozhľadne som nepočítal s faktom, že za ňou stúpa kopec, na ktorom stojí. A pri pohľade na display som už len smutne pozoroval, ako „vták“ vlieta do stromu a padá na zem. Obraz sa zasekol a na ňom pohľad hore nohami s vetvami a snehom. A tak som sa vydal hľadať havarovaného nešťastníka. A práve v čase, keď som sa zmieril so stratou som zbadal pod jedným stromom červené a žlté svetlo. „Vták“ bol naozaj hore nohami a pekne si ležal v mäkučkom snehu. Potvora jedna. A tak som neprišiel o „vtáka“ z čoho som mal veľkú radosť.
Villa Brest (občerstvenie)
Pokračovali sme ďalej príjemným pozvoľným stúpaním. Tu Vám musím prezradiť, že už po pár kilometroch, keď sme kontrolovali trasu na mape sme sa rozhodli, že trasu zmeníme. Bolo veľmi žiadúce a priam sa pýtalo urobiť si prestávku v nejakom reštauračnom zariadení. Veď na hrebeni, ktorý zároveň predstavuje lyžiarske stredisko Kasárne sa to podobnými zariadeniami priam hemží. A tak len čo sme sa na chvíľu zastavili pri rázcestníku Butorky sme našu trasu stočili doprava na zelenú turistickú značku vedúcu na Kasárne.
Ako prvý prišiel na ranu Horský hotel Fran. Ten
bol však v čase našej návštevy otvorený len pre hostí. Bol úplne plný.
A tu Ľudka využila svoje organizačné schopnosti a vyzvedela, že dole pod
zjazdovkou sa dá navštíviť Villa
Brest. A poviem Vám. Dobre sme zrobili Zostup k Ville nás stál
prudkých a šmykľavých sedemdesiat metrov po zjazdovke. No vidina
občerstvenia bola nezlomná
Villa Brest ponúka útulné a príjemné prostredie s chutným jedlom. My sme si dali polievky (fazuľovú a cesnakovú krémovú), kávičku (kapučíno a presso) a nakoniec pivko pre energiu. Musím spomenúť, že reštaurácia ponúka BIO produkty. Mäso z BIOfarmy JEDĽOVNÍK, z tej istej farmy BIO mliečne produkty a napokon kváskový chlieb z neďalekej spriatelenej pekárne. A ešte moja príjemná skúsenosť. Bol som na „wecku“ a skoro mi vypadli oči z jamôk. Toalety aké mali tu, som nevidel ani vo štvorhviezdičkovom hotely. A pre toto všetko príjemné som zanechal pri platení bohaté prepitné až sa začudovala majiteľka pri platení. Toto je moja príjemná skúsenosť so službami vo Ville Brest. A Vám jej návštevu vrelo odporúčam.
Veľký Javorník
Po odchode sme najprv „fučali“ pri zdolávaní spomínaných sedemdesiat metrov po zjazdovke hore. Odmenou nám bola žltá turistická značka, ktorá nás pozvala na cestu do Sedla Gežov po príjemne stúpajúcej vyšliapanej ceste. Je to nádherné prostredie. Na tom sme sa svorne zhodli všetci traja. Nádherná zimná bohato zasnežená príroda nás sprevádzala aj na tejto žltej trase. Pri Javorníckej studničke Prales sme na chvíľu zastavili. Opäť Ľudka naberala vodu z blahodarného prameňa. Ja ako vždy. Kamera v rukách a točím. Dnes výnimočne veľa. Veď toľkej krásy sa nedá nabažiť. A tu pri točení záberu hovorím kvetinkám, „dámy ticho! počúvajte to ticho!“. A naozaj. Prestali sme sa rozprávať a naozaj. Čisté nefalšované ticho. To som ešte v lese nezažil. Nebolo počuť nič, ani vietor (bolo bezvetrie), ani vtáčika letáčika, ani žiadnu zver. Proste hrobové ticho. Niečo neskutočné.
Po tejto zastávke bola ďalšia až v Sedle Gežov. Tu sa začala meniť
situácia. Výhľady už neboli také jednoznačné. Začala ich zahaľovať
hmla. Proste tisíc metrov je tisíc metrov. Už zo sedla je vidieť najvyšší
vrch tohto pohoria Veľký Javorník. Po sedemsto
metroch chôdze nás privítal Pán tohto pohoria.
Absolvovali sme tu krátku prestávku. Udeľovali sa vrcholové medaily.
Občerstvovali sa bylinným likérom 
Ja,
Darinka a Ľudka sme
nepohrdli spoločnou fotografiou, ktorú nám navrhol Veľký Javorník. Bolo
našou cťou prijať túto ponuku a my MU za ňu pekne ďakujeme. A pred
odchodom, keď sme míňali domček vrcholovej knihy, nás tyčka s názvom
vrcholu požiadala o nelepenie klubovej nálepky Spolku PAT a MAT.
Nepohrdol som.
Zostup do cieľa
Ten sa začal v Sedle pod Veľkým Javorníkom.
Moje kvetinky chceli ísť zotrvačnosťou po parádne vyšliapanom chodníku
(po červenej). Avšak nakreslená trasa je ťemer nemenná. Teda aspoň
u mňa. A tak šup ho medzi stromy po neprešliapanej žltej. Bola to naozaj
divočina. V snehu sa síce črtali nejaké stopy, ale posledný napadnutý
sneh ich takmer zakryl. A tak ja gentleman som išiel prvý a robil mojim
kvetinkám túto trasu aspoň o trochu príjemnejšiu.
Za rázcestníkom Matúšová sme svorne vstúpili do Buntovej doliny, ktorá nás prakticky priviedla až po smerovník Štiavnik, Ráztoka. Celá trasa touto dolinou bola nádherná až rozprávková. Chvíľu pozornosti nám ešte ukradla informačná tabuľa o havárii vojenského lietadla Boeing B-17G-60-BO nazývaného aj „The Old Lady“ v roku 1944 skoro na konci druhej svetovej vojny. A potom sme už dorazili ku Chate Bariny a potom k spomínanému rázcestníku. Pri chate Bariny je zaujímavé miesto. Na „piedestály“ je tu drevená socha poľovníka a jeleňa s krížom na hlave. Aj tomuto miestu sme venovali chvíľu.
Záver putovania bol upokojujúci, pohodový v susedstve zurčiaceho potoka Štiavnik. Bol to čas pre hodnotenie dnešnej túry a o „prehratí“ v hlave všetkých zážitkov, ktoré nás na tejto nádhernej trase potešili a obohatili.
Záver
Mám nesmiernu radosť, že som nemusel na túto akciu ísť sám. Lebo ja som bol rozhodnutý, že pôjdem aj sám. Ale prítomnosť ĽUDKY a DARINKY ma veľmi potešila a obohatila. Opäť som mohol byť s mojimi milými priateľmi, na ktorých sa vždy veľmi teším a ktorí mi veľa dávajú. Opäť som dobil doplna moje baterky. Videl som nádhernú a zasneženú prírodu Javorníkov a zažil tak pravú, nefalšovanú zimnú turistiku.
Ďakujem Ľudke a Darinke za účasť a za skvelé spoločné zážitky. Už teraz sa teším na ďalšie spoločné akcie s Vami. Dovtedy dovidenia!