Vinco
Úvod
Túto turistickú akciu sme s Jožom pripravovali na poslednú chvíľu. No a ako Jozef už písal, tak ja som nevedel do poslednej chvíle, či tiež pôjdem. Nebudem tu písať dopodrobna dôvody, ale Jozef vie, prečo som akciu vkladal na stránku až tak neskoro.
Keď som kreslil trasu na mapy.cz pricapil som tam po vzájomnej dohode aj Ranch 13. Po prejdení trasy môžeme konštatovať, že sme zrobili dobre.
Putovanie
Už od začiatku putovania sme mali ideálne jesenné počasie. Prvé výhľady sme zažili po vystúpaní prvého „kopčeka“ nad Horné Srnie. Tu sa naplno prejavila nádherná jeseň. Okolité lesy Bielych Karpát boli odeté do nádherného jesenného šatu. Krásne výhľady nám umocnilo slniečko presvitajúce cez oblaky. Tu som poznamenal, že ide o Božie oko. Fakt to tak vyzeralo. Na fotkách je to zrejmé.
Než sme vstúpili na Náučný poľovnícky a lesnícky chodník Nemšová – Ľuborčianska dolina vydali sme sa na Ranch 13. Bol to pre nás nevídaný zážitok. Celé toto country miesto – doslova country mestečko žije koňmi, pretekmi na nich a kovbojským životom. Ako ste mali možnosť vidieť na fotkách sú tam reálne drevené budovy na štýl divokého západu – u nás vlastne divokého východu. Je sa tu naozaj na čo pozerať. Len tú kantínu sme akosi nemohli nájsť. Pivečko by bodlo. Vstup na toto miesto je voľný a tak musím poznamenať, že na výlet s deťmi je to zaujímavé miesto. Treba vyskúšať – navštíviť.
Ďalšie krásne chvíľky sme zažili pri putovaní po náučnom chodníku, ktorý viedol bývalou lesnou železničkou. Najkrajšie vyzeral chodník v časti, kde sme našli pozostatky koľajníc s lokomotívou a vagónom s drevom. Na mieste je aj turistický altánok a studnička, miesto je ideálne na oddych.
Nasledujúca návšteva poľovníckeho Kaštieľa Antonstál mi doslova vyrazila dych. Najprv sme si kaštieľ prezreli dopodrobna zvonku. Ku kaštieľu vedie asfaltka, ale aj chodník pre peších v serpentínach so zaujímavými drevenými artefaktami. Ísť po tomto chodníku bola dobrá voľba. Keď sme sa dostali pred vchod do kaštieľa zbadal som, už teraz viem, poľských poľovníkov – chlapov, ako hodujú pod miestnym prístreškom. Pôvodne som sa ich išiel spýtať, či je v kaštieli nejaká reštaurácia. Ako to dopadlo už písal Jozef. Ja som len drzo vbehol do kaštieľa a hľadal spomínanú reštauráciu. Vďaka mojej drzosti sme napokon zažili to, o čom už písal Jozef. Proste ja som z návštevy kaštieľa a toho čo sme dostali a zažili bol nesmierne prekvapený. Spoločne s Jožom pri konzumácii gulášiku sme konštatovali, že všetko sa deje tak ako má a tento výnimočný zážitok sme dostali ako odmenu.
Počas stúpania jediným ozajstným kopčekom na trase sme sa pristavili pri pietnom mieste Pomníka pádu bombardéra. V truhlici s pozostatkami lietadla sme našli aj informačný materiál. Žltá turistická značka, ktorá nás viedla stúpaním nás doviedla až na rázcestník Grófová. Od tejto chvíle to bola pohodová, najprv rovná a potom klesajúca cestička do cieľa.
Keď sme s Jožom pretli rázcestník červenej s modrou turistickou značkou s názvom Pod Hrachovým stretli sme dvoch turistov idúcich presne opačným smerom. Príjemne sme sa s nimi porozprávali. Po tomto stretnutí už dlho netrvalo putovanie na jediný vrcholový výhľad na trase. Lipovec nám na chvíľu poskytol sedenie a oddych. Ako bonus boli výhľady. Neboli ideálne, no i tie nám stačili. Jednoznačne sme v diaľke spoznali vykúkajúce Vršatské bradlá. Pri pohľade na „bradlá“ mi v hlave ihneď vyskočila spomienka na ich návštevu vo februári 2020
Pri nasledujúcej ceste späť do Horného Srnia sme naplno nasávali krásy jesenných Bielych Karpát. Posledná trasa viedla miestnou zaujímavou záhradkárskou oblasťou s peknými výhľadmi do okolia. Posledný z nich, tesne nad obcou, nás ohromil a priviedol k dumaniu, čo je to za veľký podnik nad dedinou. Nakoniec sme skonštatovali, že je to cementáreň. A bola teda naozaj veľká.
Záver
Opäť som sa presvedčil, že Jožo vždy vymyslí zaujímavú trasu, aj keď na prvý pohľad tak nevyzerá. Na začiatku a ešte neznalý a neovplyvnený zážitkami z tejto trasy by som nečakal, že po prejdení tejto turistiky budem mať toľko silných zážitkov a budem spoločne s Jožom konštatovať, že to bola naozaj výnimočná a parádna akcia. Jožo ďakujem.
