Detail akcie 7. ročník Silvestrovskej akcie spolku PAT a MAT

Úvod

Silvestrovská turistická akcia spolku PAT a MAT. Je každoročnou neodmysliteľnou akciou členov spolku PAT a MAT na Silvestra. Keď sme v roku 2017 organizovali 0-tý ročník netušili sme, že sa stane tradíciou. Už vtedy sme si dali podmienku, že výstup bude vždy na iné miesto kde nikto nechodí. Ako vieme, pár krát sa nám to nepodarilo. Málo kto však vie, že Silvestrovská akcia sa nerodí na poslednú chvíľu, ale je pripravovaná ďaleko pred Silvestrom. Ani teraz tomu nebolo inak. S organizovaním tejto akcie sa zároveň stalo tradíciou, že ju vymýšľam ja spolu s Jozefom a ostatní členovia spolku to akosi akceptujú. Zatiaľ neboli nikdy námietky. A tak i táto akcia vznikla v našich hlavách a niesla sa presne v duchu zaužívaných postupov a to, že akcia je krátka, s malým prevýšením a s krátkym trvaním. Tieto mierne atribúty zaručujú bohatú účasť, čo sa do teraz vždy potvrdilo. No tento rok to bolo iné. Na akciu prišlo pätnásť kmeňových členov, čo už osamote vytvorilo rekord v účasti na Silvestrovskej akcii. Avšak tejto rok bol výnimočný, pretože počet sa zvýšil o ďalších trinásť turistov – priateľov nášho spolku. Všetkým Vám patrí pochvala a uznanie za účasť a aj za to, že ste pohodlie na gauči v obývačke pred televízorom vymenili za príjemne strávené chvíle turistikou v nádhernej prírode Malých Čachtických Karpát.

A aby som zavŕšil úvodné slovo musím pochváliť Romana za špičkové zvládnutie štartovania akcie. Jeho vynikajúce varené víno na začiatku akcie sa tiež stalo tradíciou. Viem, že každý si svoje obľúbené teplé či studené nápoje tiež niesol v ruksaku, aby nenechal nič na náhodu, ale varené vínko z termosky vždy padne dobre. Roman, ďakujeme za chutný nápoj, ktorý nás kvalitne pripravil a hlavne zahrial na správnu turistickú teplotu.

Putovanie

Prvé zastavenie

Naše prvé zastavenie bolo naplánované na Veľkom Plešivci. Avšak my sme začínali vo Višňovom a tak naše kroky viedli najprv do vedľajšej dedinky s názvom Hrachovište. Úvod bol taký nenáročný bez potrebného zahriatia tela na prevádzkovú teplotu. Viem. Spomínal som v úvode, že nás varené vínko zo štartu zahrialo na správnu turistickú teplotu, ale už po päťsto metroch putovania tá teplota z tela akosi vyprchala Čo by ste čakali od rovinky, ktorou sme zatiaľ išli? Na zahriatie nám nepomohlo ani tých pár schodíkov na most v Hrachovišti, na ktorom sme sa fotili. Tie chvíle prišli neskôr.

Priznám sa, že som pri vedení nášho turistického „konvoja“ v Hrachovišti zlyhal. Tesne po odbočke žltej značky doľava, som správne neusmernil dav k nádhernej drevenej soche Sv. Gorazda, návštevu ktorej sme mali tiež naplánovanú. Škoda. Sochu sme si pozreli iba traja ja, Jozef a Dušan. Ostatní môžu banovať. Je to veľmi stará drevená socha, ktorá má svoju históriu. Dotknutie sa a pohladenie sochy vo mne vyvolalo zvláštny pekný pocit 

Asi po dvesto metroch putovania po žltej sme prišli k turistickému altánku, po ktorom nasledovalo stúpanie na hrebeň. Teraz prišli tie chvíle, ktoré nás všetkých dokonale zahriali. Výživné stúpanie robí s telom zázračné veci. 1600 metrov v stúpaní každého preverilo a spôsobilo, že sa utvorili skupinky. Priatelia prezradím Vám, že sme vystúpali 254 výškových metrov. Klobúk dole a všetkým. Zastavili sme sa až na našom najvyššom bode túry na Veľkom Plešivci a tu sme na asi tridsať minút rozložili náš „tábor“. Na rad prišlo občerstvenie a pitie všetkých donesených nápojov. Každý podľa svojej chuti si dal. Moje obligátne tvrdenie, keď navštívime nejaký vrchol, že sa kocháme výhľadmi v tomto prípade nepripadalo do úvahy. Čo sme vlastne videli? No nič, ničovaté nič. Vlastne videli sme, videli sme mlieko – hmlu, kvalitnú hmlu aká sa často nevidí Čo už. Myslím si, že to ani nikomu nevadilo, že sme výhľady nemali. Parádna družná nálada tie pocity bez výhľadov zatienila. Príjemný pobyt na Veľkom Plešivci sme zavŕšili pred odchodom spoločnou fotografiou pod krížom.

Druhé zastavenie

Pri spoločnom putovaní s Ivanom v decembri 2020 na Čachtický hrad mi Ivan pri návrate z hradu ukázal trasu na Malý Plešivec. A tak som jeho návštevu naplánoval aj dnes. Málo kto pozná tento nenápadný výhľadový kopček. Bolo to príjemné obohatenie trasy a zároveň sme sa nemuseli vracať modrou značkou po tej istej trase. Jeho návšteva by mala o veľa väčšiu váhu, ak by boli výhľady. Ja som práve vtedy v decembri zažil nádherný výhľad z Malého Plešivca na Čachtický hrad, keď bol práve osvietený slnečnými lúčmi. Proste bola to nádhera. Dnes to bolo však iné. Ale aj taká nádherná hmla má svoju váhu 

Po asi sedemsto metroch ďalšieho putovania sme prišli opäť na modrú, ktorá nás bezpečne priviedla do bodu nášho druhého zastavenia. Kým sme však prišli na Čachtický hrad užili sme si príjemné putovanie parádnym nenáročným hrebeňom. Znova sa utvorili skupinky, ktoré boli značne roztrúsené a tak tesne pred príchodom na hrad, v mieste kde zelená turistická značka zostupuje do Višňového sme sa počkali. Chvíľa oddychu prišla každému vhod a navyše nebolo sa kam ponáhľať. Na hrad sme chceli prísť spoločne, ako sa na organizovanú skupinu patrí. Žiadne móresy PAT-a a MAT-a neboli na mieste.

Pred príchodom na hrad je kopček, z ktorého sú pekné výhľady na celý Čachtický hrad. No dnes sme tu našli osadenú novú zaujímavú priesvitnú tabuľu s podobizňou hradu z čias jeho veľkej slávy. Táto tabuľa sa stala stredobodom pozornosti. Kto si ju neodfotil, ako by tu nebol. A potom už sme spoločne vstúpili do útrob hradu. To čo sme zažili v jeho útrobách nás všetkých prekvapilo. Už davy ľudí pred hradom dali tušiť predzvesti, že hrad bude „narvaný“. Prvé predhradie bolo plné stánkov s občerstvením. Všade kopec ľudí. Miesta okolo dvoch ohnísk na opekanie boli tiež plne obsadené. No časť našej výpravy si našla kúsok miesta a využila čas na opekanie a pohostenie. Všetci sme sa roztrúsili po hrade a každý si našiel svoje miesto na oddych a pohostenie. My sme si našli to svoje až v hornom hrade, kde sa dalo pohodlne sadnúť, oddýchnuť si a trochu si zajesť a popiť. Na hrade sme strávili päťdesiat minút a pred odchodom bolo vážne ťažké dať dokopy 28 oviečok Napokon sa podarilo a spoločne sme sa vydali na zostup do Višňového.

Návrat do cieľa

Úvod zostupu po žltej – Chodník Rudolfa Drozda – bol adrenalínový. Terén bol prudký a na niektorých miestach sa šmýkal. Chvála Bohu nikomu sa nič nastalo. Pohodovým klesajúcim profilom nás chodník doviedol k rázcestníku Višňové – farma, odkiaľ nám už asfaltka robila spoločníčku až do cieľa.

Záver

Myslím si, že sa táto Silvestrovská akcia spolku PAT a MAT opäť vydarila na jednotku, možno aj na jednotku s hviezdičkou svojou bohatou účasťou. Ďakujem všetkým zúčastneným, že si našli čas na príjemne strávené chvíle v prírode a jedinečne tak obohatili ducha našej akcie.

Ešte raz ďakujem a všetkým prajem do Nového roku veľa šťastia, pevné zdravie a Božie požehnanie.
V roku 2025 na turistických akciách priatelia dovidenia.

Toto je prvý silvestrovský ročník, kedy vlastne ani neviem, koľkí budeme. Parkujeme. Maroš vraj bude meškať. Po čase zisťujeme, že dvaja Marošovia. Obaja však prišli takmer naraz. Parkovisko sa pomaly, ale isto plní. Všetko sú to naši. A to niektorí prišli pešo… Na hrade bude narvané, keď tam dorazíme.

Niektorí by radi odbočili do hory. Stupáčik sa im žiada. Lenže u nás je to ako u Pata a Mata. My pekne rovno. Rovno do Hrachovišťa. Zrazu by všetci chceli ísť rovno. Ale my nie. Najprudším stúpaním na Veľký Plešivec. Z iných strán nevyzerá ten Plešivec ako veľký. Odtiaľto však áno. Fakt je to tu ako u Pata a Mata. Konečne sme hore. Len je tu nejako zima. Ako u Mrázika. Varené vínko a nápoje značky tuhô pomáhajú iba na chíľku…

Z Malého Plešivca sú vraj krajšie výhľady. Je to možné. My však dnes vidíme iba biele mlieko. Všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň všade navôkol vládne mrázik. Len keby už ten hrad bol na dohľad. Nejako z tej cesty neubúda…

A sme na hrade! Je tu narvané aj bez nás. A to nás sem tento rok dorazilo vraj až 28. Vincent odmieta počítať, vraj si to nafotí a nemusí si pamätať. Len aby to nedopadlo tradične ako u Pata a Mata. Aby namiesto fotenia nenatáčal. S trochou šťastia natočí nohy a keď to vydelí dvomi, možno sa k nejakému číslu dopracuje… A že to bude v rozpore s realitou? Dnes je veľa ľudí v rozpore s realitou a na úsmeve na tvári im to neuberá.

Doopekané. Najväčší hriešnici sú aj po omši v hradnej kaplnke. Tradične sme to my traja. Ostatní v spolku ako keby boli bez hriechu. Až sa mi to nechce veriť. Pre istotu som to poistil. Prijímal som dva krát… A teraz už len bez zranenia dolu k autu. Musíme opatrne, lebo to dnes obzvlášť šmýka…

Vinco, dúfam, že vymodlíš dobré počasie. Lebo keď sme tam boli naposledy, na Veľkom Plešivci bolo NIČOVATÉ NIČ.  

Ale aj tak sa už tešíme.