Vinco
6. deň putovania na Rudnej magistrále
Ráno na Modrej Farme sme vstávali s prvými slnečnými lúčmi preniknuvšími do našej útulnej knižnice. Ako prvý som opustil náš „raj“ ja za účelom rannej hygieny. Všetko sme robili v úplnej tichosti, aby sme nezobudili obyvateľov farmy. A aj tak bolo. Farma bola tichá ešte spiaca. Spali ľudia i zvieratá. A keď sme sa pobalili definitívne sme o 6.30 hod. vyrazili na náš šiesty deň na Rudnej magistrále. Až počas našich prvých krokoch tichou ešte spiacou farmou prvý krát zakikiríkal kohút. I koníky už boli hore a tak aspoň s týmito obyvateľmi tejto fantastickej farmy sme sa lúčili.
Dnes sme mali v pláne jasný cieľ, dôjsť až na tajch Evička za Banskou Štiavnicou. Bol to smelý plán. Čakalo nás cca 39 kilometrov putovania s pohodovým prevýšením a návštevou nádherného banského mesta. Už pred príchodom do obce Zaježová sme zažili prechod cez početné stáda kráv. Prechádzali sme veľmi blízko a tak pohľad na ich biele a dlhé rohy nebol vôbec príjemný. No nič zlé sa nestalo. Kravičky sa pokojne pásli rannou trávou a nám venovali iba nevinné pohľady. V Zaježovej sme míňali kaviareň Kukučka, v ktorej niektorý pútnici na „rudnej“ zvyknú prespávať. Bolo ešte príliš skoro na rannú kávu. Niežeby sme nemali chuť, ale kaviareň bola ešte zatvorená. Nám to nevadilo.
V Zaježovej naše nohy vstúpili do kráľovstva asfaltky a tá nás sprevádzala nasledujúcich osem kilometrov do obce Sása. Asi polovicu trasy nám robila spoločníčku Sáska dolina. No tým, že cesta pozvoľne klesala nám otvorila pohľad na postupne sa približujúcu obec. Bol to pre nás dôležitý bod. V obci sú potraviny a práve tie sa stali našim bodom záujmu. Bolo deväť hodín a tak na rad prišli raňajky. Ja som mal tresku, šunku, rožky a k tomu samozrejme pivo. Rado zostal verný parižáku, rožkom a samozrejme pivo tiež chýbať nemohlo. Po výdatných raňajkách sa nám ľahko odchádzalo.
Už pár sto metrov za Sásou sme podchádzali železničnú trať a
opúšťali asfaltové kráľovstvo. Zmena plánu/trasy nastala vo chvíli, keď
sme prišli k netypickému smerovníku „Popri elektrickom vedení 1200 m“.
Už pri putovaní za Detvou popod vrch Ostrôžka sme zažili nepriestupný
terén. A tu pod elektrickým vedením to vyzeralo ešte o level horšie a tak
sme tento úsek obišli. Síce sme si predĺžili trasu no zažiť podobné
dobrodružstvo znova sme nechceli. A ešte jeden smerovník sa nám nezdal. Do
obce Babiná nás posielal velikáááááánskou
obchádzkou. Intuitívne sme zvolili najkratšiu cestu lesom. I keď prvá
značka v lese na strome bola „odstránená“ ďalšia červená už bola
v poriadku a tá nás bezpečne doviedla do spomínanej obce. Príchod do obce
je pozvoľne klesajúci, príjemný. Obec sme videli z tej výšky ako na
dlani. V Babinej nám miestne potraviny ponúkli fľaškový Šariš. Vôbec
sme ním nepohrdli, ale s veľkou chuťou vpravili priamo do žíl 
Za Babinou nás asfaltka viedla tak štyri kilometre a potom sa zmenila na
príjemnú lúčno/poľnú cestičku. Občas sa cesta vnorila do príjemného
ochladzujúceho lesa, alebo nám ponúkla príjemný pohľad na trávnaté
pokosené pasienky. Na jednom mieste boli aj lavičky, ktoré nám sedenie na
nich spríjemnili parádnym upokojujúcim výhľadom. Zo Sedla
Veterná to bol už len kúsok do Banského
Studenca. Ako magnet v tejto obci pôsobil na nás
Veľký kolpašský tajch, ktorý bol našim obedným
cieľom. Naše hladné brušká to po príchode zapichli v Bufete
pod Hrádzou. Svorne sme konzumovali langoš so syrom, smotanou a
s cesnakom. Výber tekutín bol jasný. Pivo od chuti a kofola od cukrov. No a
keď sme sa do sýta najedli prišlo na rad kúpanie sa v tajchu. Tajch
navštevuje veľa návštevníkov a bolo tomu aj teraz. Kúpanie sa na tejto
„pláži“ bolo pre nás ako dar zoslaný z neba. Naplno sme túto
vymoženosť využili a tešili sa z kúpania ako malé deti. Po odchode
z pláže nám ešte vystavil krátku stopku Hostinec
U Boldoka. Čo myslíte, čo sme si dali? Áno. Uhádli ste –
pivo Krušovice Že vôbec o tom pochybujete. Než sme opustili obec viedli
sme s miestnym obyvateľom Jankom zaujímavý
rozhovor. Po rozhovore Janko zvolil nezvyčajný spôsob rozlúčky. Pred
ďalším putovaním nás nadopoval 52% slivovičkou.
Nasledujúca príjemná cesta do Banskej Štiavnice zo „Studenca“ odkrojila z našej trasy tri kilometre. Po ďalších nezáživných štyroch kilometroch mestom naše kroky ustáli v Pizzerii Svätá Barborka. Na stôl nám pristála veľmi chutná pizza a pivko. Zvolili sme pizzu na polovicu a dobre sme zrobili. Pivo však bolo veľké, nie polovičné. Po obede sme sa kochali krásami námestia. Jeho peknými historickými budovami. A pri hľadaní vhodnej cukrárne, sme nakoniec pristáli priamo pod Morovým stĺpom v RUINbare. Veľmi chutná kávička a čokoládový zákusok bol dôstojnou bodkou návštevy tohto veľmi vyhľadávaného banského mesta. Po hodinovej prestávke sme zavelili k odchodu.
Počas nasledujúceho pochodu k tajchu Evička sme sa ustavične obzerali za
seba. Nemohli sme sa nabažiť toľkými krásami Banskej Štiavnice, ktorú sme
práve opúšťali. Pohľad na Bansko-Štiavnickú kalváriu v čase „zlatej
hodinky“ je dych berúci. Len čo sme minuli tajch
Klinger, sme po dvoch hodinách už za svitu čeloviek doputovali
do nášho cieľa šiesteho dňa. Bola to príjemná a nenáročná trasa. To
čo sme po príchode k Bufetu Evička na spomínanom
tajchu zažili, to sa snáď ani nedá opísať. Spomeniem len, že sme
v družnej partii šiestich ľudí, spoločne sa zabávajúcich a
debatujúcich, líhali do spacákov o druhej ráno. Čo sa v ten neskorý
večer na tajchu Evička udialo zostane navždy v našich hlavách