
Vinco
Úvod
Jožovým priateľom Milke a Jozefovi evidentne zachutila naša Silvestrovská turistická akcia, ktorej sa zúčastnili ako hostia. Milka dnes absolvovala už druhú akciu spolku, no s Jozefom sme sa mohli už zoznámiť na Jožových fotografiách z Nórska, keď boli spolu na vrchu Heilhornet. Takže Jozef a aj Milka sa stali prakticky plynulo našimi členmi spolku. Musím konštatovať, že posledný týždeň je akýsi úrodný na nových členov.
A v úvode ešte spomeniem, že som v tom celkom nevinne. Síce Jožo už
o chýbajúcom autobusovom spoji z Oponíc hovoril, ale ja pridám moje
postrehy/skúsenosti. Osobne a za mojim chrbtom stojacím Jožom sme na
vlastné oči videli v internetovej aplikácii CP autobusy, že inklinovaný
spoj 3.2.2024 má ísť. No nešiel, lebo na zastávke nalepený nový grafikon
platný od 1.2.2024 to poprel. Mne osobne sa to stalo už druhý krát a tak
som sa rozhodol, že apke CP autobusy prestanem veriť – houk.
Putovanie
Studený hrad
Štartovali sme tradične „vitamínmi“. No bol tu určitý rozdiel oproti
zaužívaným zvyklostiam a to, že sme štartovali na dvoch miestach.
V Oponiciach i v Jelenci
Dnes to bolo iné na rozdiel tomu, čo som zažil minulú nedeľu v Javorníkoch. Po snehu tu dole ani chýru ani slychu. Zato v úvode sme si zažili trochu blata. Ešte šťastie, že blato vystriedala turistická cestička pokrytá lístím. Len čo sme minuli Remitáž nás jemné stúpanie doviedlo na Studený a zafúkaný hrad. Silný vietor nám nedovolil pridlho zotrvať na jeho skalnatom povrchu. Iba chvíľu nás zdržali pekné výhľady, no blízkosť hradu Gýmeš nám velila pokračovať ďalej.
Hrad Gýmeš
Tento hrad je už o inom. Je to podstatne väčší a zachovalejší objekt
ako Studený hrad. Ja s Jožom sme tu už v minulosti boli, ale pre Milku a
Jozefa to bola nová skúsenosť. Hrad sme chvíľu preskúmavali, no vietor si
aj tu vybral svoju daň. Podstatne nám skrátil prehliadku. Avšak nezabránil
nám, aby sme sa skryli v jeho útrobách a absolvovali gastronomickú
prestávku. Tejto činnosti dominovala jeho tekutá zložka „Čaj“ bol
vynikajúci
Hneď sa mi po ňom išlo ďalej lepšie. Po odchode nás čakal
ďalší vrchol. Nebol však „gastronomický“.
Veľká skala
Stúpanie na túto skalu malo punc previerky našich fyzických schopností.
Počas stúpania sa mi na čele objavili akési tekuté kvapky a bolo mi divne
teplo. Niekto zozadu kolóny iba uštipačne poznamenal, že to bude zrejme to
„štartovné“. Ja som si týmto tvrdením nie celkom istý, lebo tá
tekutina na mojom čele bola úplne číra a to „štartovné“ malo medovú
farbu Takže mi logicky z toho vychádza, že to bol predsa len pot
Zadýchaní sme úspešne vystúpili na tento riadne skalnatý kopec.
Presvedčili sme sa na vlastné oči, že názov Veľká
skala prislúcha tomuto vrcholu právom. Jeho výhľady sme mierou
vrchovatou využili na kochanie sa. Dokonca sa v diaľke objavilo aj slniečko
a jeho lúče prenikajúce cez oblaky mali magický nádych. Návštevu Veľkej
skaly ukončila spoločná imidžová fotografia.
Oponický hrad
K Oponickému hradu naše kroky viedlo už iba klesanie. Po asi 1200 metroch sme dorazili na tento pekný a rekonštruovaný hrad. Na jeho okraji je miestečko na oddych a opekanie. Bolo to prvé miesto, keď nepočítam závetrie medzi stromami pri putovaní, kde sa dal vypustiť môj „lietajúci vták“. Ja som priaznivé veterné podmienky využil a urobil som niekoľko výpravných náletov na tento pekný a zachovalý hrad. Zároveň sme absolvovali prehliadku hradu a posilnili sa jedlom a pitím.
Do cieľa
Záver trasy viedol príjemným klesaním, ale dojem nám kazilo bahno,
ktorému sme sa museli vyhnúť obchádzaním po náročnom teréne plného
popadaných stromov, kríkov a náletových drevín. No i tak nám to
nepokazilo pekný dojem a zážitky to naopak umocnilo. Úspešne sme
dokráčali k môjmu autu. Niekto utrúsil pred príchodom, či tam vôbec auto
bude. Ale ono tam bolo A ešte jedna poznámka padla, aby sme si znova
objednali taxík do Jelenca a trasu si zopakovali. Tento návrh sa neujal
Záver
Ďakujem Jožovi, Milke a Jozefovi za účasť a vytvorenie skvelej partie pri našom putovaní naprieč Tribečom. Návšteva troch hradov v jeden deň nie je častým počinom. My sme si trasu naplno užili a už teraz sa tešíme na ďalšie dobrodružstvo.
Dovidenia nabudúce!