Jozef
Včera sme v práci trochu potiahli dlhšie, aby sme mali dnes priestor na vymýšľanie. Dnes totiž cestujeme domov. Aj to počasie je na našej strane. Pršať síce má, ale v pravý čas sa má objaviť aj okno bez dažďa a dokonca bude dostatočne dlhé na to, aby sme dokázali vystúpiť na najvyšší vrch Zemplínskych vrchov zvaný Rozhľadňa. Postavenú rozhľadňu na jeho vrchole však nečakajte. A vlastne ani výhľady z neho nečakajte. Proste sa nechajte unášať atmosférou a len tak prekvapiť.
Dopršalo. Parkujeme na blate. Na turistickom chodníčku to zo začiatku trochu šmýka. Postupujeme voňavou dubinou. Iné stromy zatiaľ nevidieť. Po chvíľke sa objaví medzi stromami priestor. Z jednej strany vyplnený poľom a z druhej vinohradom. Tak to má byť, veď sme v Tokajskej oblasti a zároveň aj v Zemplínskych vrchoch. A vŕšky viniču pomáhajú. Tokajské víno je preto také aké je, pretože v pôde sú sopečné tufy a vládne tu dlhá a suchá jeseň. A o tú sa tu stará bariéra zvaná Zemplínske vrchy, ktoré bránia dažďovým oblakom preniknúť na juhozápad. Síce dnes tu pršalo, ale viac na druhej strane vrchov. Tam sa dokonca doteraz drží hmla.
Netuším, prečo sa najvyšší vrch volá Rozhľadňa. Žiadna na ňom nestojí a či dakedy stála, neviem. A možno odtiaľto kedysi pozorné oči pozerali do diaľav. Túto oblasť totiž spustošil Mongolský vpád. Neschytali to iba ľudia, ale aj vinič. Znovu sa tu všetko muselo obnoviť. Prichádzal však ďalší vpád, tentoraz hrozili odbojní Osmani. Ráčili sem prísť na návštevu v roku 1528. Vďaka Turkom vznikli hlboké pivnice v tufoch, ktoré boli pôvodne budované ako úkryty pre ľudí a ich majetok pred nájazdami nepriateľa. Časom sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v pivniciach veľmi priaznivo pôsobí na chuť a celkovú kvalitu vínka.
Tokajská oblasť nejaký ten čas ešte bude rodiť vínko. Vraj totiž ak vlastník vinohradníckeho honu ho neužíva ako vinicu, je povinný ho zameniť, prenajať, alebo predať za primeranú cenu. Týmto spôsobom tu chcú zachovať vinice a dlhú tradíciu výroby vína. Veruže je to dlhá tradícia. Založili ju už Rimania počas ich nadvlády nad Panóniou. Po nich v pestovaní viniča pokračovali starí Slovania. Z tohto obdobia podľa wikipédie pochádza aj pomenovanie oblasti, ktoré je odvodené od staroslovanského slova „stokaj“, čo znamená sútok dvoch riek, v tomto prípade Bodrogu a Tisy.
Bola to taká prechádzka. Tak akurát. Ale ešte máme nejaký priestor na vymýšľanie! Preto navštevujeme vyhliadkovú vežu Tokaj pri Malej Tŕňi. Nie sme tu sami. V neďalekom turistickom prístrešku sedia postarší turisti. Teda podstatne skúsenejší ako my. A tá ich turistická výbava! Môžeme len závidieť. Fľaštička tokaja na stole… A my sme tu autom. Nie je to hrubá chyba? Navnadili nás. Už keď sme tu, mohli by sme v dedine kúpiť nejaké vínko. Pokiaľ možno od nejakého menšieho výrobcu, možno domáceho, čo má vinohradík pri dome. Nechceli by sme niečo príliš komerčné. Ako tak hútame, inštinktívne odbočujem k tomu komerčnému. Ale k nemu sa nedostaneme. Lebo kúsok od neho boli dvere do pivničky. Veľmi hlbokej pivničky. A tam zamierili naše kroky. Pivnička už bola plná, aspoň čo sa miest na sedenie týka. Niekto práve absolvuje degustáciu. Domáci nás napriek tomu obslúžil a tak si vezieme malé skromné zásoby tokajského domov. Kto vie, ako dlho vydržia?