Vinco
Úvod
Už v úvode pracovného týždňa som Jozefa „otravoval“ otázkou. Čo s prichádzajúcim víkendom? Po trojtýždňovej turistickej prestávke sa mi zachcelo do hôr. No a ja presne viem čo Jozef zrobí, keď mu položím spomínanú otázku. Jednoducho, vymyslí nejakú zaujímavú trasu. Keď mi spomenul vrch Baské tak som si pomyslel, veď na Baské sme už raz boli, je ešte toľko miest na ktorých sme neboli. Tak prečo Baské? Avšak keď som uvidel nakreslenú trasu ani na chvíľu som nezaváhal. A dnes už môžem povedať „Kto zaváhal, neurobil dobre“
Od stredy som pozorne sledoval ďalších dobrodruhov. Úprimne som čakal viac záujemcov o pohodovú turistiku s oddychom a občerstvením na príjemnej chate. No čo už. Ale musím a chcem úprimne poznamenať, že prihlásenie Aďky a Maroša ma veľmi potešilo. S nimi sa až tak často na akciách nestretám. A tento štatút (ukrývajúcich sa turistov pred Vincentom) majú aj mnohí iní naši členovia Snáď Boh dá a do konca roka sa s niektorými stretnem.
Putovanie
Prvé zastavenie
Po úvodných asi osemsto metroch sme opustili obec Omšenie a naše nohy začala hladiť trávička lúk. Tu sa nám už naskytli aj prvé výhľady na obec, ale hlavne na protiľahlý hrebeň s neprehliadnuteľnou Omšenskou babou. S Jozefom máme na túto babu pekné spomienky a tak sme o nej utrúsili pár slov. Ja mám z tej túry aj hmatateľnú spomienku – ohnutú termosku, keď som na Omšenskej babe spadol na ruksak a práve termoska si to odniesla.
Po príchode k výklenkovej kaplnke sme mali odbočiť k vyhliadke s názvom Vyhliadka Vŕšok, no návštevu sme svorne zavrhli. Určite by nezatienila výhľady z vyhliadky, ktorá nás čakala neskôr vyššie. Ja som Vám ešte zabudol povedať, že prvé štyri kilometre nám robil spoločníka červený chodník s názvom Po skale na Baske. No a práve on sa do nás poriadne oprel po 2700 metroch putovania. Nasledujúcich 125 metrov výškových od úpätia viedlo chvalabohu po serpentínach. Ako viete, serpentíny poskytujú body na oddych a práve tie sme my nekompromisne využili Za prvé, bolo treba si vydýchnuť a za druhé, miesta s nádhernými skalami týčiacimi sa nad našimi hlavami si pýtali našu pozornosť. Ochotne sme im túto právom zaslúženú pozornosť venovali. Pred vrcholom stúpania sa cestička akosi vyrovnala. Aj skaly už neboli vysoko nad našimi hlavami. To sme už tušili sladkú odmenu na Vyhliadke Žihľavník. Vyhliadke sme venovali tak 15 až 20 minút a príjemne si oddýchli, dosýta sa pokochali jej peknými výhľadmi a samozrejme niečo sme aj pojedli a popili. Aďka a Maroš nás pohostili chutnými pagáčikmi, boli výborné – ďakujeme.
Po prejdení tohto kúska červeného chodníka po serpentínach musím poznamenať, že je to zaujímavejšia trasa na Baské, ako tá zo Slatinky nad Bebravou po žltej.
Druhé zastavenie
Po prestávke sme pokračovali po trase červeného chodníka ešte asi kilometer v jemne stúpavom profile. No nič strašné horolezecké to nebolo. Skôr také oddychové. Striedali sa tu listnaté s ihličnatými stromami, čo bolo príjemné aj pre náš nos. Presne po štyroch kilometroch naše nohy doputovali na koniec červeného chodníka. To nás už s otvorenou náručou privítal jej modrý brat prichádzajúci sprava na mieste zvanom Žihľavník – Dolná lúka. Bolo dobré sa s nim skamarátiť, pretože na spiatočnej ceste pôjdeme práve po ňom. No skôr než ho využijeme pri návrate dovedie nás ešte na Baské a očakávanú chatu.
Naše nohy ochotne nastúpili na modrý chodník a veľmi ho pochvaľovali, lebo bol príjemný, rovný, voňajúci po striedajúcom sa listnato-ihličnatom lese. Proste išlo sa po ňom nádherne. Bol to priam balzam na ľudské vnemy. A k týmto príjemným pocitom u mňa prispela aj vidina stále sa približujúcej Chaty Baske. Keď sme neskôr vyliezli z lesa na rozľahlú lúku už vykukla spoza stromov strecha chaty. Bol to dobrý pocit. Lúčkou k chate sa išlo parádne. Trochu nás počas príchodu k chate zneistil „nefungujúci komín“, ale dvere chaty boli otvorené a to bolo dobré znamenie. Do vyhriatej Chaty Baske sme ochotne vhupli a hodinu využívali jej útulnú pohostinnosť. Aj traja chatári boli veľmi príjemní a hlavne komunikatívny, čo sme patrične využili Spoločníka cez víkend im robí aj príjemný psík (poľovný stavač), ktorý sa celý čas okolo nás „obšmietal“ a spríjemňoval nám pobyt na chate. Jozef neodolal a pred odchodom si kúpil aj tričko s logom Chaty Baske. Príjemne strávené chvíle sme spečatili spoločnou fotografiou s chatármi.
Tretie zastavenie
Boli to vlastne dve zastavenia v jednom. Najprv sme povinne navštívili vyhliadku vrchu Baské. Panujúce počasie nám neukázalo všetky krásy tejto vyhliadky, ktorú si pamätáme z predchádzajúcej návštevy a tak bol náš pobyt na nej krátky. Modrá značka na nás už volala a my sme poslúchli. Neradno sa priečiť. A tak sme dva a pól kilometra putovali tou istou už známou trasou k rázcestníku Žihľavník – Dolná lúka.
Po ďalších dvesto metroch nám na strome značka ponúkla ďalšiu vyhliadku. Už nám aj dosť fúkalo, no ani to nám nezabránilo sadnúť si na chvíľu na lavičku, ktorá je na tomto mieste ako päsť na oko postavená k vyhliadke. Ochotne si naše ritky sadli a oči kochali sa ponúknutým výhľadom. Jediným negatívom bolo slnko svietiace priamo do očí, takže dojem z vyhliadky nebol úplne dokonalý. Čo už.
Nasledujúci zostup sa uskutočnil opäť serpentínami. Trvali o niečo dlhšie ako pri výstupe, ale dali sa v pohode prejsť. Počas putovania dole, mi ich skalnatý charakter pripomínal zostup pred časom z Malej Ostrej v pohorí Tribeč. Tesne pred tým, než sme „vyliezli z lesa“ na príjemné lúky, sme stretli ženu s dcérou a prehodili s ňou pár viet. No a potom nám zostup do Omšenia spríjemňovali parádne slnkom zaliate ničím nerušené výhľady do širokého okolia. V pohode a so skvelými zážitkami sa putovalo dedinkou Omšenie až do cieľa.
Záver
Možno sa budem na záver iba opakovať. Ale musím to vysloviť, lebo každá absolvovaná turistika vo mne zanecháva hlboké zárezy. Opäť to Jozef vymyslel na parádu. Opäť to bola vynikajúca a nezabudnuteľná udalosť. A už teraz sa teším na ďalšiu, na ďalšie stretnutie s Vami priatelia.
Dovtedy dovidenia!