Dnes je: piatok - 27.1.2023, Meniny má: Bohuš

Úvod

Aktualizované: 23.01.2023

Návštevy: 87740

Fotografie z roku 2012



Akcie: 727 Foto galérie: 575 Videá: 240 Odkazy: 557 Komentáre: 1313

Login:

Heslo:

On-line: 7

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 23.10.2022
Pohorie: Tribeč
Vzdialenosť: 16.3 km
Čas: 5h 30m
Stúpanie: 516 m
Klesanie: 516 m
Náročnosť trasy: 5
Body do rankingu: 48.2
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Po - 17.10.2022
Roman Roman Po - 17.10.2022
Amálka Amálka Po - 17.10.2022
Samo H Samo H Po - 17.10.2022
Miriam Miriam Ut - 18.10.2022
Ľudka Ľudka St - 19.10.2022
Marika Marika St - 19.10.2022
Maroš Maroš St - 19.10.2022
Aďka Aďka St - 19.10.2022
Vinco Vinco St - 19.10.2022
Alenka Alenka Št - 20.10.2022
Hosť 1 Hosť 1 So - 22.10.2022
Hostka 1 Hostka 1 Ne - 23.10.2022

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Klížske Hradište – Chotenovec (475 m) – Kamenná brána – Michalov vrch (541 m) – Vrchhora – Malá Ostrá (472 m) – Klížske Hradište

Poznámka k akcii

Čerešničkami akcie sú:

Rozhľadňa na vrchu Chotenovec: je vysoká 16 metrov, najvyššie poschodie je vo výške 11,2 metra a poskytuje kruhové výhľady. Dokončená bola v apríli 2021

Kamenná brána: ukrytá v skalách vrchu Kopanica

Michalov vrch: síce neposkytuje kruhové výhľady, ale v prípade dobrého počasia vidieť južnú časť Malej Fatry (žeby Kľak?)

sedlo Vrchhora: v stredoveku sa tu konali trhy, zachovali sa tu zvyšky kostola, postaveného v roku 1640. Kedysi tu stáli aj šenk a hájovňa

Malá Ostrá: staré duby a obmedzené výhľady

Klížske Hradište: zachovaný románsky kostol sv. Michala archanjela

Predpokladaný zraz v Ješkovej Vsi u Sama okolo 08:00 hod., možno aj 08:30

Komentáre:

Vinco Vinco
3

Úvod

Dovolím si utrúsiť pár viet na tému tejto akcie.
Najprv spomeniem, že som nečakal takú hojnú účasť. Keď som zbadal na štarte „hromadu“ ľudí potešilo ma to. Takáto početná akcia vždy zaručuje výbornú atmosféru. Som veľmi rád, že som sa opäť stretol s niektorými členmi nášho spolku, hlavne s tými ktorí až tak často nechodia na naše akcie. S Ľudkou a Alenkou by to bolo inak, ak by som sa zúčastnil akcie: Malý Manín, ale moje plány vtedy zhatila choroba, ktorá ma riadne skolila downer Ale inak nebolo.
A tak stretnutie s Marikou, Ľudkou, Alenkou, Miriam, Samom, Marošom, Aďkou a vílou Amálkou potešilo moje srdce najviac. Príjemným bonusom bolo stretnutie so Samovou manželkou Lindou a priateľom Amálky Dankom. Toť vše na úvod.

Putovanie

Keď trasu na Kostrín a Vres išli naši turisti minule, do Klatovej Novej Vsi sa viezli dotyční „špeciálom“. Aj ja som sa tešil na tento terénny dopravný špeciál. Ale. Dnes Samo zlyhal, žiadny špeciál nebol downer Nevadí.

Po ceste padla teória, že sme prekonali historický rekord v počte účastníkov na akcii PAT a MAT. Túto teóriu vyslovil Roman a ja som mu vtedy pritakával. Ale doma som zistil, že to bol omyl. Na Silvestrovskej akcii 2021 nás bolo štrnásť – o jedného člena viac ako teraz. Takže z rekordu nič nie je. Na prekonanie rekordu si budeme ešte musieť počkať.

Zaujímavý bod 1

V prvej štvrtine trasy sme navštívili veľmi peknú rozhľadňu na vrchu Chotenovec. Už na štarte sme tušili, že výhľady asi nebudú impozantné a to sa potvrdilo. Nám to však nevadilo. Aj tie minimálne okienka vo výhľade nám stačili, aby nás potešili. Hlavná bola nálada v teame. A verte, že bola. Romanove a Samove historky a hlavne vtipy sa o dobrú náladu dokonale postarali.

Zaujímavý bod 2

Trasu, ktorú sme teraz išli sme s Jozefom už šli v apríli 2020, a tak navštívená Skalná brána Kopanica nám nebola cudzia. Pre ostatných to bol ale evidentne zážitok, preskúmať ju. A aj sme sa pri nej chvíľu zdržali. Nebolo sa kam ponáhľať.

Zaujímavý bod 3

Pri presúvaní k bodu 3, čím bol Michalov vrch, sme sa kochali nádhernou scenériou lesa v opare. Zaujali nás hlavne početné pavučiny na konároch, ktoré boli nádherným dielom pavúčích majstrov. Proste nádhera. Fotky z tejto časti sú nádherné a aj ľudia – my sme sa v tej scenérii výborne vynímali wink

Po príchode na Michalov vrch sme zistili, že je obsadený inými turistami. A tak sme sa presunuli o kúsok ďalej, kde bola situovaná nádherná vyhliadka. Počkali sme tu na vhodnú chvíľu, pre návrat na Michalov vrch. A ten prišiel.

Na Michalovom vrchu sme to rozbalili. Teda po pravde – Roman to rozbalil. On ma vždy prekvapí a nebolo tomu inak ani teraz. Už viem, prečo mal Roman taký veľký a ťažký ruksak. Okrem všakovakých vecí pre „jeho mladých“ doniesol v ňom aj dostatočné množstvo párok na opekanie a bochník chleba. Opekačka mohla pod jeho taktovkou začať. Do toho všetkého sa ako riť na šerbeľ hodili početné vtipy od neho a Sama. Rozvinula sa nádherná atmosféra v kruhu vynikajúcich ľudí – ľudí nášho úžasného spolku. A ja vám chcem poďakovať všetkým za to, že ste svojou jedinečnosťou a svojou prítomnosťou prispeli k vytvoreniu tejto úžasnej atmosféry.

Zaujímavý bod 4

Tento zaujímavý bod obstarala Zrúcanina renesančného kostola na Vrchore a prispela k tomu aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je v blízkosti kostola. Toto príjemné miesto sme si v kľude poobzerali. Na tomto mieste je možnosť aj oddychu a opekania avšak tieto služby sme nevyužili. Vyrazili sme k poslednému zaujímavému miestu.

Zaujímavý bod 5

Vrch Malá Ostrá je tým bodom. Je to naozaj vrch s príznačným názvom. Malá Ostrá nám dala skoro na konci putovania do tela. Nie je to brutálne stúpanie, ale ani rovinou sa nedá nazvať grin No výstup na Malú ostrú sme zvládli všetci. Odmenou sú pekné, obmedzené výhľady. Však bonusom tohto vrchu sú impozantné veľmi staré duby a borovice. Nádhera. Tie stromy už niečo z histórie zažili a bolo to z nich cítiť. Toto magické miesto nás chvíľu zdržalo, až sa nám z neho nechcelo odchádzať. No museli sme.

Koniec

Cesta dole k autám bola zážitková. Najprv sa pohrala s nami strmina z Malej Ostrej a potom naše zmysli opantal krásny starý Románsky kostolík (Kostol svätého Michala archanjela) v Klížskom Hradišti situovaný na miestnom cintoríne. Aj ten sme si s údivom poobzerali a navštívili aj jeho skromné útroby. A keď skončila prehliadka, pobrali sme sa k autám do cieľa.

Bonus

Bonusom bola návšteva rôznych reštauračných zariadení. A prečo viacerých? Lebo sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina navštívila pizzeriu v Klátovej Novej Vsi a my druhá skupina, sme počastovali svojou návštevou Pstruhový raj Topolčianky. A tak si prišli na svoje aj naše hladné brušká.

Záver

Bola to vynikajúca turistická akcia s bohatou účasťou, čo mňa osobne teší. Opäť sme sa raz niektorí stretli, čo je tiež pozitívom.

Ďakujem všetkým za účasť a za obohatenie výbornej atmosféry a nálady. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie a pevne dúfam, že to bude už minimálne tento Silvester, ktorý býva tradične veľmi obľúbený a početný.

Majte sa krásne a Dovidenia pri ďalšej našej turistickej akcii spolku PAT a MAT.

komentár: 1308 pridaný: 31.10.2022 - 18:06
Jozef Jozef
2

Účasť trochu prekvapila. Takáto bohatá býva jedine na Silvestra, keď dávame niečo kratšieho, ľahšieho. Je nás trinásť. Šťastné to číslo. A k tomu ideme na jeseň do Tribeča. Nádhera. Čo k tomu ešte chýba? Dobrá nálada určite nie… Je vidieť, že dávno nebola nejaká pohodová akcia. Nie Vincent, tvoje stovky, päťdesiatky a iné bonusové akcie nespadajú medzi pohodové akcie.

Má byť hmla. A nie iba ráno. Vraj celé doobedie. Tajne dúfame, že tak nebude. Ranná hmla nás preto neprekvapuje. Stále totiž môžeme dúfať, že v priebehu dňa sa jednoducho zdvihne a odíde. Prichádzame k rozhľadni Chotenovec. Toto na výhľady nevyzerá. Tá trocha výškových metrov, čo nás delí od najvyššieho poschodia rozhľadne na tom asi sotva niečo zmení. Ani nezmenilo.

Zvyčajne dávajú turisti prednosť iným pohoriam, ako zrovna Tribeču. A keď už, tak skôr by sme ich čakali na Vrchhore. Ale to dnes neplatí, a to je hmla! Stretávame oproti idúce skupinky dôchodcov. Vždy sa niekto zo skupinky nezabudne opýtať, či ide dobre na rozhľadňu Chotenovec. A niektorí z nich sú zvedaví aj na to, kadiaľ majú ísť ďalej. Zaujímavé, ani jeden z nich nemal smutnú tvár. Boli natešení ako deti.

Blíži sa čas obeda a zároveň sa blížime k Michalovmu hradu. Niečo sa deje. Vidieť dym. Horí nejaká časť hradu, alebo to znamená, že hradná kuchyňa funguje? Opatrne sa približujeme, aby sme zistili ako je to naozaj. Na mieste zisťujeme, že na hrade nemá čo horieť. Hradu niet. Teda, ak nepočítame zemné valy. Aj z hradnej kuchyne veľa nezostalo. Iba oheň. A pri ňom nejakí turisti. Odskočíme si tuto kúsok k vyhliadke a kým sa vrátime, bude voľné.

Tentoraz sme na rade my, aby sme strážili oheň. Len väčšina z nás nemá čo opekať. To si aspoň sprvoti myslíme. Z nášho omylu nás vyvedie Roman. Vyťahuje z ruksaku bochník chleba a opekacie páročky. Miesta pri ohni a pri stole sa pomaly zapĺňajú… Roman si spokojne odhrýza zo svojej páročky. Že by tak dobre chutila? Alebo sa za tajomným úsmevom ukrýva to, že bochník chleba i páročky majú svoju váhu, ktorej sa takýmto elegantným spôsobom zbavil?

Dávame dokopy vodu. Nie každý jej má dostatok a preto prispievajú iba niektorí z nás. Veľmi ju potrebujeme. Na zahasenie ohňa. Po nás sem nik neprišiel. Nech sa niečo nestane. Už len deka chýba a mohli by sme vysielať dymové signály na susedný hrad…

Do cesty sa nám postavila Malá Ostrá. No, nie celkom. Museli sme sa trochu snažiť, aby sa nám postavila do cesty. Dokonca na chvíľku aj zísť z chodníčka. Kto z nás má bohatú fantáziu, je vo výhode. Vidí chodníček aj tam, kde nie je a preto postupuje na vrchol vo väčšej psychickej pohode. Veď je to len malá Ostrá a dnes na veľkú nejdeme!

A máme to za sebou. Lenže niektorí z nás sú ešte stále vo vývoji a vďaka pohybu na čerstvom vzduchu im dostatočne vytrovilo. Aj hradné páročky sú tie tam. Kam teraz? Pôvodne sme mali ísť na salaš Kostrín. Aj by sme tam šli, ale naše dohadovanie začula okolo idúca pani. A tá nám zobrala vietor z plachiet. Vraj je zatvorený. Preto sa delíme na dve skupiny podľa smeru, odkiaľ sme sem prišli.

Naša skupinka sa zastavila v pizzerii v Klátovej Novej Vsi. Robia tri veľkosti pizze. Zvyšujem svoju opatrnosť. Tri veľkosti! Čo teraz? Budem mamonár, alebo sa ovládnem? Niečo mi našepkáva, že tu niečo nesedí. Pre istotu si objednávam najmenšiu veľkosť. Veď prinajhoršom sa dojem doma. Roman s Amálkou idú napoly. Takže najmenšia pizza neprichádza do úvahy. Stredná veľkosť im nič nehovorila a tá najväčšia veľkosť im o chvíľu vyrazila dych. Teda Romanovi nie. Ten si udržal s pokojom Angličana nemenný výraz hráča pokru… Dokonca nejaké stopy noblesy som videl aj v jeho geste, keď si dával polovicu pizze zabaliť.

komentár: 1305 pridaný: 24.10.2022 - 18:47

Reakcie na komentár 1305

Ivan Ivan
1

Krásne fotky. Musela to byť super akcia.

komentár: 1306 pridaný: 26.10.2022 - 22:02

Reakcie na komentár 1306

Miriam Miriam
1

Veru bola Ivan grin.

komentár: 1307 pridaný: 28.10.2022 - 12:56
Ľudka Ľudka
1

JOZEF, ZOBERIEš MA Z LEOPOLDOVA? TEšííM..

AK OSTANE čas, dáme termaly Bielice?

komentár: 1302 pridaný: 19.10.2022 - 09:25