Dnes je: sobota - 22.1.2022, Meniny má: Zora, Zoran(a)

Úvod

Aktualizované: 21.01.2022

Návštevy: 65574

Fotografie z roku 2012



Akcie: 629 Foto galérie: 488 Videá: 200 Odkazy: 530 Komentáre: 1153

Login:

Heslo:

On-line: 3

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: utorok - 29.12.2020
Pohorie: Malé Karpaty
Vzdialenosť: 33.4 km
Čas: 8h 40m
Stúpanie: 993 m
Klesanie: 993 m
Náročnosť trasy: 8
Body do rankingu: 89.2
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco So - 26.12.2020
Ľudka Ľudka Po - 28.12.2020
Hostka 1 Hostka 1 Po - 28.12.2020
Hostka 2 Hostka 2 Po - 28.12.2020
Jozef Jozef Ut - 29.12.2020

Celú noc pršalo. Veľa blata na dlhej trase. Rozcvičku som stihol na Plaveckom hrade. Radšej sa budem šetriť na Silvestrovskú ak­ciu…

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video
1. časť2. časť

Trasa akcie

Vrbové – po asfaltke do Šípkového – Ošmek – Veľký Plešivec (484 m) – Čachtický hrad – Malý Plešivec – Veľký Plešivec – Ošmek – Šípkové – po asfaltke do Vrbového

Poznámka k akcii

Dá sa povedať, že je to taký môj malý sen. Každé ráno, keď sa pozriem z okna ho vidím. Tak som si povedal, že ho navštívim z domu len tak hore-dole.

Z Ošmeku cez Čachtický hrad do Ošmeku zdieľal môj sen aj Ivan. Počasie o 9.00 hod. ho nenechalo chladným a tak sa ku mne pripojil.


Odchod z Vrbového o 8.00 hod.
V Šípkovom, kde naskočia do „rozbehnutého vlaku“ naše kvetinky, budeme o 9.30 hod. To je čas, kedy stačí kvetinkám prísť do Šípkového k autobusovej zastávke pri šenku. Odtiaľ už pôjdeme na Veľký Plešivec spolu.


Spoločná trasa zo Šípkového na Veľký Plešivec a späť je tu: https://mapy.hiking.sk/?…
Dĺžka: 12.4 km, Čas: 3:25, Prevýšenie hore-dole: 389 m

Komentáre:

Vinco Vinco
1

Úvod
Za vznik môjho malého sna vďačím ranným pohľadom cez okno. Síce je vrch schovaný medzi panelákmi no je neprehliadnuteľný. Dnes, navštívením Veľkého Plešivca priamo z domu, som si môj malý sen splnil.
Keď som v sobotu akciu vložil na stránku a prihlásilo sa pár odvážlivcom bol som rád. No čím viac sa deň D blížil, tým viac odvážlivci „odpadávali“. V pondelok už bol stav taký, že idem sám. A tak aj bolo.

Vyrážam
Celú noc pršalo. Vo Vrbovom dážď ustál asi o 4.00 hod. Ani to ma neodradilo od splnenia sna. Súhlasil som aj s Jožovým tvrdením, že bude blato a mal pravdu. Mňa však blato nezastaví. Koľko krát na túre sme zažili blato? Veľakrát. Toto by ma malo zastaviť?
Vyrazil som teda okolo 8.00 hod. a išlo sa mi parádne. Za pár minút som opúšťal Vrbové a mieril si to po asfaltke do Šípkového.

Prvé zastavenie
Za 45 minút intenzívnej chôdze som dorazil na námestie v obci Šípkové. Dal som si krátku pauzu pri miestnej krčmičke. Keďže posledných 10 minút som pociťoval divnú bolesť na pravej päte preskúmal som príčinu. A zistil, že po 5.5 km sa mi vytvoril na nej pľuzgier. Neskutočné. Zle obutá ponožka dokonala svoju prácu. Bol som nútený ponožky si prezuť a na pätu nalepiť náplasť. A pomohlo to, lebo počas ďalšej cesty som už bolesť necítil. Ešte som stihol občerstviť sa čajom a vyrazil som ďalej.

Druhá zastávka
Vychádzam z obce Šípkové a predo mnou kvalitné blato. No nič musím aj toto zvládnuť. Tak idem ďalej blato-neblato. Veď nie som žiadna padavka. Zrazu esemeska. Vyberám mobil a tu Ivan. Pýta sa ma, že kde som. Píšem „za Šípkovým“. Či sa môže pridať ku mne. Píšem „ako myslíš“. Po tejto komunikácii pokračujem ďalej, cieľom je Ošmek. Chvíľu nato, ako som dorazil do Ošmeku počujem v diaľke auto. Hneď mi hlavou prebehlo, či to nie je náhodou Ivan. A on to bol Ivan. Bez ruksaku, bez vody s jedným banánom v ruke. Veď na 6 km a 1.30 hod. cesty to stačí. No Ivan ešte nevedel, že ja som sa rozhodol ísť aj na Čachtický hrad. Keď som mu to povedal ani neprotestoval. Ďalej som teda mal parťáka. Ivan bol ku mne najbližšie a keď videl aké počasie vykúzlila príroda nelenil a vyskočil z postele.

Tretia zastávka
Pravdu poviem, že vo dvojici sa ide lepšie. A Ivan to je iná káva. Skoro som sa nemohol ani k slovu dostať tak mu išli ústa. Musím sa opýtať Ivanovej manželky, ako to majú doma grin grin
Kilometríky ubúdali akosi ľahšie. Počasie krajšie a krajšie až vygradovalo priamo na Veľkom Plešivci. Tie nádherné výhľady. Mali by ste ich vidieť.
Po chvíli na vrch dorazila trojčlenná turistická rodinka. Prehodili sme pár viet a dozvedeli sa, že ani ony nemohli obsedieť doma na gauči. Pred odchodom sme sa spoločne odfotili a zaželali si príjemný deň.
Počas tohto pobytu a nasávania krásnych výhľadom neušiel našim pohľadom ani Čachtický hrad. A práve tam smerovali naše ďalšie kroky.

Čachtický hrad
Úspešne sme dorazili na hrad. Tušil som, že tu nebudeme samy. Hrad v tak pekný deň navštívila asi desiatka ďalších ľudí. Hoci bol pre verejnosť uzatvorený k vyhliadkam sa dostať dalo. A tie sme si riadne užili. Občerstvili sme sa, spravili pár fotografií a vyrazili na spiatočnú cestu. Moja „čarovná krabička“ ukazovala 18.8 km a to je len polovica trasy. Verte mi, že na tú druhú som sa tešil. Veď v spoločnosti Ivana ide všetko ľahšie.

Malý Plešivec
Nikdy som na ňom nebol. Keď sme sa blížili k jeho veľkému bratovi, zrazu Ivan zastal pri nejakej odbočke a pýta sa ma. Mohol by som si splniť aj môj sen? Hovorím určite. Som za každú srandu. A musím povedať, že oplatilo sa. Už pri chôdzi k nemu mi Ivan opisoval, že je krajší ako Veľký. Mal pravdu. Výhľady má rovnako pekné ako väčší brat, ale prostredie má krajšie – skalnaté. Navyše sa dá v okolí aj pobudnúť, poležať, popiknikovať na tráve, lebo aj tá je tu prítomná.
Potom sme druhý krát dorazili na Veľký Plešivec. Stihli sme si len vzájomne odovzdať vrcholové fidorky a pohli sme sa ďalej. Totižto sa medzičasom zdvihol vietor a aj obláčiky pribudli. Takže pobyt tu nebol taký príjemný, ako prvý krát.

Posledné zastavenie
Nie pre mňa ale pre Ivana. Kde sa v Ošmeku Ivan ku mne pripojil tam sa aj odpojil. Mal v nohách nechtiac skoro 17 km a to stačilo. Rozlúčili sme sa. Ivan nastúpil do auta a už bol preč. Stihol mi už len zamávať z auta.
Ivan bol naozaj rád, že v tento deň nezostal doma na gauči. Myslím, že by som sa zachoval rovnako. Počasie, ktoré sa vylepšilo, by ma nenechalo chladným.

Do cieľa
Keď som sa s Ivanom rozlúčil pridal som do kroku. Znova som zažil úsek blato-neblato. Medzi Ošmekom a obcou Šípkové to bolo z tohto pohľadu najhoršie. No ja som to prežil a keď som dorazil do dediny už to bolo dobré. Väčšinou na akciách preklínam asfalt, no dnes ho musím chváliť. Sprevádzal ma až domov a za to mu verejne ďakujem. Moje hodnotenie asfaltu musím prehodnotiť.
Keď som vyšliapal Šípkovský kopec zbadal som Vrbové. Čakal má už len strojový krok. Ešte som stihol pár fotografií pri zapadajúcom slniečku. Za šera som dorazil domov. V zdraví a s peknými pocitmi.

Ďakujem sám sebe, že som to zvládol, aj keď to nebolo jednoduché. Som rád, že som si malý sen splnil.
A tiež ďakujem Ivanovi, že na polovici trasy mi robil príjemnú a nezištnú spoločnosť.

komentár: 888 pridaný: 30.12.2020 - 17:46