Dnes je: streda - 24.4.2024, Meniny má: Juraj
Aktualizované: 23.04.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 10

Akcie: 815

Foto galérie: 649

Videá: 282

Odkazy: 576

Komentáre: 1455

Login:

Heslo:

Detail akcie Cez Myšaciu dieru na Podskalský Roháč

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
nedeľa - 25.02.2024
Pohorie:

Pohoria:

Súľovské vrchy, Považské podolie
Súľovské vrchy
Vzdialenosť:
14.7 km
Čas:
5h 24m
Stúpanie:
694 m
Klesanie:
694 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
51.7
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Pi - 23.02.
Jozef Jozef
Pi - 23.02.
Ivan Ivan
So - 24.02.
Ľudka Ľudka
So - 24.02.
Hostka 1 Hostka 1
So - 24.02.
Marika Marika
So - 24.02.
Dušan Dušan
Ne - 25.02.

Fotky a videa Videné: 56

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Horný Moštenec, cintorín – Výklenková kaplnka – Prielohy (522 m) – Tŕstie – Podskalie – Kaplnka Panny Márie Snežnej – Vyhliadka I – Myšacia diera – Vyhliadka II – Vyhliadka III – Skalné okno – Vyhliadka IV – „Podskalský“ Roháč (720 m) – Snožek – Dielec (572 m), najvyšší vrch Považského podolia – Horný Moštenec, cintorín

Poznámka k akcii

Do Súľovských vrchov cez Myšaciu dieru na „Podskalský Roháč“

Na trase navštívime:

  1. Prvý a druhý najvyšší vrch Považského podolia
  2. vystúpime na hrebienok a pozrieme si štyri vyhliadky
  3. k vyhliadkam sa dostaneme iba tak, že prelezieme cez Myšaciu dieru (úzky prielez v skalách)
  4. po hrebeni navštívime tzv. „Podskalský“ Roháč, z ktorého sú nádherné výhľady

Doprava:

  1. odchod z Piešťan od Tesca je stanovený na 7.30 hod.
  2. cesta z Piešťan do Horného Moštenca trvá cca 1.hod.
  3. počet áut pôjde podľa počtu prihlásených a upresní sa v sobotu večer
  4. ja som ochotný ísť autom pre severanky. Môžem zobrať štyri kvetinky
  5. ďalších prihlásených zoberie ďalšie auto (Jožo). To sa dohodne v sobotu večer ako som spomenul

Doplnenie informácie o doprave:

  • ja odchádzam z Vrbového7.15 hod., beriem Ivana a vyložím ho pri Tescu, kde ho potom zoberie Jožo
  • ja po vyložení Ivana hneď pokračujem do Lednických Rovni pre severanky a príchod do Rovni mám o 8.20 hod.
  • zraz na cintoríne v Hornom Moštenci je o 8.45 hod.

Nebojte sa toho a s dôverou sa prihlasujte. V nedeľu má byť celkom slušné počasie s výhľadmi. Treba využiť „oko hurikánu“ :-)

Komentáre:

Vinco

Vinco

1

Úvod

Priznám sa, že túto turistickú akciu som nevymyslel ja. Inšpiráciu som si vzal z tohto videa pána v dôchodkovom veku. Zdala sa mi táto trasa zaujímavá a tak som nekreslil túto trasu ako okruh so začiatkom v Hornom Moštenci a prechodom takého malého hrebienka v Považskom podolí na rozbeh, aby sme absolvovali okruh. Autá sme zaparkovali v spomenutej obci pri cintoríne. Dá sa tu pohodlne parkovať.

Veľmi ma potešilo, že na túto akciu sme nešli iba dvaja. Ja a Jozef. To bola naša predikcia, keď sme sa spolu na tejto akcii dohadovali. Nechcem tu nikoho vyzdvihovať, lebo Vás všetkých mám rád a rád s Vami na turistiku chodím, ale musím povedať že obzvlášť som sa tento raz tešil na Mariku. Snáď mi to Vy ostatní prepáčite, ale Marika je tá osoba, ktorá na našej turistike už dlho nebola. Naposledy som s Marikou bol 23.10.2022 na akcii Repete – Klížske Hradište, Michalov vrch a spol. A to je snáď dostatočne dávno, aby som sa na ňu tešil grin

Putovanie

Prielohy

Prvé naše kroky viedli na druhý najvyšší vrch Považského podolia s názvom Prielohy. Po výdatných niekoľko dňových dažďoch nás viedla hore už od začiatku dosť blatistá cestička. Občas niekto frflal, ale po krátkej chvíli bolo možné ísť po kraji tejto cesty po mäkučkej tráve. A tak sme tento, na chôdzu príjemnejší povrch, okamžite využili. Trasa k spomínanému vrchu nie je vôbec náročná. Vedie pozvoľným a jemným stúpaním. Vrch sa nachádza rovno na neznačenom chodníku. My sme na ňom chvíľu pobudli len preto, aby sme si trochu oddýchli a občerstvili sa. Veľmi som ocenil Dušanov pojazdný bar grin A myslím že aj ostatní, ktorí využili jeho služby. Po prestávke nasledoval trochu strmší zostup do obce Tŕstie.

Tŕstie a Podskalie

Trasa do Tŕstia viedla chvíľu ťažko rozoznateľným chodníkom, no po chvíli sa nám už ukázal zreteľný chodník, ktorý nás už doviedol do obce. V obci sa nachádza autobusová zastávka a tak sme ju v mene oddychu a ďalšieho občerstvenia ihneď obsadili. No v Tŕstí sme sa príliš dlho nezdržali a pokračovali do ďalšej obce s názvom Podskalie. Táto obec je najčastejším východiskovým bodom pre návštevu Podskalského Roháča, nášho hlavného bodu výletu. Než sme však do Podskalia doputovali museli sme prejsť presne dva kilometre po asfalte medzi týmito dedinami. Vôbec nám to nevadilo, lebo sme vedeli, že ďalšia trasa bude oveľa príjemnejšia. V Podskáli sme sa na chvíľu pristavili pri miestnom prameni a ochutnali vodu z neho. A pokračovali sme ďalej.

Podskalský Roháč

Tesne za dedinou sa nachádza Kaplnka Panny Márie Snežnej. Pri kaplnke sa nachádza aj informačná tabuľa s informáciami o NPR Podskalský Roháč. Zároveň je to bod, z ktorého sa nastupuje hore do „skál“. Na túto časť trasy sa každý účastník akcie veľmi tešil. Oficiálny vstup / nástup vedie popod peknú drevenú bránu s názvom Podskalský Roháč. Zároveň bola táto drevená brána parádna kulisa ku spoločnej fotografii, ktorú sme si nezabudli vyrobiť. No a potom. Šup ho hore strminou.

Táto časť trasy a jej stúpanie je zážitková vec. Úvod nie je taký prudký ako tá časť, ktorá príde neskôr. Obzvlášť som sa tešil na záverečnú časť stúpania. Vedel som, že v závere sa nám do cesty postaví „diera“ s príznačným názvom Myšacia diera. Bolo to naozaj zaujímavé. Nie každý bol ochotný podstúpiť plazenie sa cez túto „dieru“. Niektorí z nás využili služby natiahnutého lana vedľa Myšacej diery. Ja som to pomocou lana skúšal tiež, ale môj ťažký zadok a ruksak okamžite zavrhol túto cestu. Myšacia diera sa dá preliezť iba bez ruksaku a tak putoval z môjho chrbta, aby som vôbec mohol preliezť cez túto úzku dieru.

Veľmi zaujímavý je postupný výstup na vrchol pomocou lana. Tu sa potvrdilo, že v našom turistickom spolku sú iba gentlemani a tí okamžite pomohli našim kvetinkám sa s týmto výstupom vysporiadať. Jemné až profesorské pridržiavanie a tlačenie za roztomilé dámske ritky malo svoj sto percentný efekt. Obzvlášť pomoc gentlemanov potrebovala naša Marta, ale aj ona to nakoniec hrdinsky zvládla. Úspešne a bez ujmy sme všetci vystúpili na vrchol a naplno sme tak mohli nasať nádherné výhľady z tohto vrcholu. Prestávka na oddych po výstupe a občerstvenie každému prišla vhod. Nevadil nám ani vietor, ktorý na vrchole panoval. Našli sme si kúsok závetria. Na vrchole sme pobudli tak tridsať minút. Bol to dostatočný čas na oddych a kochanie sa.

Roháč

Podskalský Roháč je NPR, ale vrchol s názvom Roháč je vzdialený 1300 metrov od tohto bodu. Cesta k nemu je krkolomná, ale zaujímavá s mnohými peknými výhľadmi. My sme ľudia, ktorí si takéto vzácne a pekné chvíle vedia naplno užiť. A v takomto peknom rozpoložení a s dobrým pocitom sme doputovali k Roháču, teda k jeho betónovému bodu. Z Roháča však nečakajte žiadne pekné výhľady. Vrchol je zalesnený. Nebol dôvod sa tu dlho zdržiavať. Čas na vrchole využil náš „Tête de la Course“ iba na to, aby sme sa počkali a po chvíli pokračovali ďalej.

Snožek a jaskyňa Humno

Od Roháča po spomínaný Snožek, čo je turistické oddychové miesto, vedie príjemná nenáročná, jemne zvlnená cestička. Našim cieľom bola jaskyňa Humno. Bol to pravdupovediac smelý plán. Vysvetlím. Zoberte si, že máte v nohách pár kilometrov. Trasa sa chýli ku koncu. Únava trasie s nohami. Výstup hore do kopca ku Snožku sme ešte zvládli. A stále bez reptania grin Avšak potom prišiel úsek, kde bolo treba klesať asi sto metrov k spomínanej jaskyni. Ja som to individuálne skúšal, zatiaľ čo ostatní stále stáli na vrchole prehovárajúc sa na nasledovanie šialenca Vinca. Obzrel som sa. A tá moja tlupa na vrchole stále stojí. No nič. Hovorím si. Dnes nie. Jaskyňu Humno vzdávam. A tak som sa vrátil a rýchlo dobehol ostatných, ktorí už boli na ceste k Snožku. Na chvíľu som sa pristavil na mieste, kde je legendárny výhľad na „ALPY“. A potom som už dobehol mojich súpútnikov.

Do cieľa cez Dielec

Ako to už býva na turistike. Keď sa ide „do kopca“ musí sa z neho aj zliezť. Takýto charakter mala naša záverečná časť trasy. A nič na tom nezmenila ani návšteva najvyššieho vrchu Považského podolia s názvom Dielec, pretože tá bola v rámci klesania do obce Horný Moštenec. Každému účastníkovi pribudol do itinerára ďalší najvyšší vrch pohoria. To si treba uvedomiť. Je to výnimočné. Možno už nikdy do tejto časti Súľovských vrchov a Považského podolia nezablúdime.

Na koniec iba spomeniem, ako nás „dobehla“ časť našej výpravy, keď poslednú časť trasy riešila podľa seba a nedbala na nakreslenú trasu grin My oklamaní sme v dobrom čakali na ostatných v domnení, že sa zdržali a ony šli inou trasou. Toľko k záveru.

Záver

Chcem sa Vám všetkým zúčastneným poďakovať za vašu nezištnú prítomnosť a vytvorenie jedinečnej turistickej atmosféry na tejto skvelej a veľmi zaujímavej trase. Bol som s Vami rád a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvá s Vami. Majte sa krásne a hlavne zdravo.

Dovidenia nabudúce!

komentár: 1478 pridaný: 28.02.2024 - 22:55