Dnes je: sobota - 13.7.2024, Meniny má: Margita
Aktualizované: 13.07.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 7

Akcie: 839

Foto galérie: 671

Videá: 292

Odkazy: 583

Komentáre: 1489

Login:

Heslo:

Detail akcie Návšteva rozhľadne na Orgoňovej Kýčere

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
nedeľa - 23.06.2024
Pohorie:
Javorníky
Vzdialenosť:
18.2 km
Čas:
6h 10m
Stúpanie:
665 m
Klesanie:
665 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
56.7
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
St - 19.06.
Jozef Jozef
St - 19.06.
Ľudka Ľudka
Št - 20.06.
Alenka Alenka
So - 22.06.
Dušan Dušan
So - 22.06.
Milka Milka
So - 22.06.
Jožo Jožo
So - 22.06.

Fotky a videa Videné: 25

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Papradno – Sedlo Chrcholinec – Tisová (733 m) – Rozhľadňa Orgoňova Kýčera (960 m) – Výklenková kaplnka / U Odrazvo – Výklenková kaplnka / sv. Jozef – Výklenková kaplnka / Chuchmálovci – Výklenková kaplnka / Papradno – Papradnianska stavnica – Papradno

Poznámka k akcii

Na rozhľadňu Orgoňova Kýčera a po výklenkových kaplkách v okolí Papradna

Čo nás čaká a neminie na turistickej akcii:

  • vystúpime na dva vrchy – Tisová, ale hlavne na Orgoňovu Kýčeru, na ktorej je aj rozhľadňa. A je tam aj turistický prístrešok – pre pauzu a oddych
  • zostup mimo turistický chodník, na ktorom si pozrieme tri výklenkové kaplnky – nachystajte si balzam na kolená :-)
  • ak sa bude dať, tak odvážlivci sa môžu vykúpať a osviežiť v Papriadnianskej stavnici (pre istotu si nezabudnúť plavky)
  • cestou späť sa zastavíme v Nimnici na vodu (nezabudnúť nádoby na liečivú vodu)

Doprava a zraz:

  • cesta z Piešťan do Papradna trvá cca 1.20 hod.
  • odchod od TESCA v Piešťanoch je o 7.30 hod.
  • zraz je na parkovisku v Papradne9.00 hod.
  • počet áut sa určí podľa počtu prihlásených
  • ak nás pôjde viac som ochotný ísť autom aj ja a zoberiem ho. Druhým autom by išiel Jozef

Dovidenia v nedeľu!

Komentáre:

Vinco

Vinco

5

Úvod

Táto turistická akcia nie je až taká mladá ako sa zdá. Síce sme ju s Jožom začali „kresliť“ už v pondelok, ale akcia vznikla už dávnejšie cca tak pred rokom. A prezradím aj, že Jozef ju chcel prilepiť na stránku až v stredu. Prečo v stredu? No predsa kvôli počasiu. Áno. Jožo má pravdu v tom, že predpoveď počasia má zmysel sledovať tak tri, štyri dni pred akciou. No a musím poznamenať, že nórske a ani tie slovenské rosničky sa nemýlili. V sobotu mál byť dážď, a aj bol, a v nedeľu malo byť pekné počasie a bolo grin

Dopravu sme si tentoraz s Jožom (nie s Jozefom) rozdelili. On bral leopoldovčanov a ja som tradične išiel do Lednických Rovni pre severanky. Biely Seat ma ofúkol na diaľnici už pred Ilavou a tak naša posádka nestihla na štarte v Papradne úvodné fľaškové pivo. Zato Jozef, čo sa týka štartovacej medicíny, sa dnes blysol. Ústrednou liečivou tekutinou boli „jahodovica“ a „lipovica“. Musím povedať, že obe boli výborné a hodné štartovacej procedúry spolku PAT a MAT. Turistika v nádhernom počasí, v prekrásnom pohorí Javorníky, mohla v počte siedmich nadšencov začať.

Putovanie

Po štarte a po pár úvodných stovkách metrov sme prácne hľadali žltú turistickú značku, ktorá nás mala doviesť do Sedla Chrcholinec. Neviem čo sa deje s mojim mobilom, ale vždy keď ideme na túru a chcem sledovať trasu, tak mi nefunguje GPS navigácia. Stalo sa mi to už minule a mal som sto chutí rozbiť mobil o zem. A tak sa stalo, že v spleti vzájomných rozhovorom sme minuli odbočku. Na správny smer nás naviedol Jozef. Ani za toho frasa som nemohol kontrolovať trasu na mobile. Nakoniec pomohol klasický reštart a GPS-ka sa chytila.

„Krátku“ prestávku sme si spravili práve v spomínanom sedle Chrcholinec. No krátku ako krátku. Ako sa to vezme, ale dnes bola tridsať minútová prestávka klasifikovaná našim osadenstvom ako krátka. Jožo K je zárukou, že vždy vytiahne hodnotné liečivé tekutiny grin Do žil nám vnikol Beton. Kto chce vedieť čo je to Beton, nech sa spýta Joža. Ja som to nevedel, ale teraz už viem.

Od tej chvíle, čo sme sa pohli ďalej zo sedla začala pravá turistika. Šťavnaté a prudké stúpačiky je to, prečo chodíme na turistiku tongue wink Naše dámy si pochvaľovali až pišťali šťastím. Dočasný koniec naklonenej rovine spravila až Tisová. Je to taký nenápadný kopček, ale označený peknou drevenou štýlovou tabuľkou. Nemohli sme pohrdnúť fotením sa pod ňou. A ako už písal Jozef, tak práve tu sme uvideli rysa – našu veľmi plachú mačkovitú šelmu.

Po chvíli pokračovania sme už šliapali po príjemnom hrebienku a kochali sa okolitou rozmanitou prírodou. Na chvíľu naše kroky zastavili malé mláky, ktoré boli plné žubrienok. Vážne si už nepamätám, kedy som ich naposledy videl. Snáď, keď som bol ešte mladý. Každodenný či každotýždenný zhon a stereotyp nás od takýchto maličkostí odpútava. A nie sú to len malé žubrienky v mláke, ale mnohé iné samozrejmé veci. A tak som rád že my, členovia spolku PAT a MAT, sa z času na čas od týchto civilizovaných nezmyslov odpútame a vyrazíme do oveľa príjemnejších a zaujímavejších prostredí.

Napokon nás posledné vážne stúpanie doviedlo na hrebienok, ktorý vyvrcholil pri vytúženej rozhľadni na Orgoňovej Kýčere. Pri rozhľadni dobrí ľudia postavili aj turistický prístrešok a „prikryli“ ho konármi okolitých stromov. Je to ideálne miesto na oddych v príjemnom tieni. Súčasťou je aj ohnisko. Takže pri budúcej návšteve milí turisti si nezabudnúť zobrať aj špekáčiky či slaninku wink

Výhľad z rozhľadne je síce obmedzený ale to nám nevadilo i tak sme si ho užili. A aj pobyt na tomto parádnom oddychovom mieste. A neboli sme na rozhľadni sami. Po chvíli prišli piati Česi a jeden vitálny dôchodca, s ktorým sme viedli družný a zaujímavý rozhovor. Napokon sme sa s Jankom, tak sa volal, zoznámili. Medzitým Jozef pri Orgoňovi odlovil svoju druhú kešku a napr. ja som odmenil každého člena vrcholovou medailou. Netreba ešte zabúdať, že Jožo, Dušan či Alenka tiež prispeli do nadobúdania, pre zostup tak potrebných síl, svojou tekutou formou tongue rolleye

Neviem či sme všetko zjedli, či vypili, ale ďalej sme pokračovali v plnej sile. K odbočke z modrej turistickej značky nás doviedol Janko. Tu prišla na rad vzájomná a úprimná rozlúčka s Jankom. Od tejto chvíle naše nohy poriadne vycvičilo nepríjemné a kamenisté klesanie. Vďaka Bohu že nebolo mokro, inak si neviem predstaviť zostup šmykľavým terénom a ešte plným kameňov, ktorý sme mi absolvovali za relatívneho sucha. Úľava sa dostavila po 1300 metroch náročného zostupu. To miesto úľavy sa nazýva U Odrazvo. Bezmenný potôčik, ktorý sa stal našim spoločníkom na ďalšej trase nás zaujal. Jeho žblnkotajúci zvuk pôsobil ako balzam pre uši i zmysli. Po nasledujúcej dolinke sa išlo parádne. Postupne sme si pozreli tri kaplnky. Jedna z nich je v príznačne pomenovanej časti Modľatín a volá sa sv. Jozef. Samozrejme, že som pri každej pokľakol. Niekto o tom pochyboval?

Na poslednú časť trasy, tú menej príjemnejšiu asfaltovú sme nastúpili hneď, ako sa náš potôčik spoločník vlial do väčšej sestry Papradnianky. Nebola to vôbec príjemná časť trasy. Najprv nás na asfalte opieklo slniečko, a keď sme sa na chvíľu schovali pod krídla lesnej trávnatej cesty, nás kvalitne „vyštípala“ pŕhľava. Záchranca mostík cez potok nás priviedol späť na asfalt. Poslednou zastávkou bola Papradnianska stavnica. V pláne bolo kúpanie sa v potoku, no prístup k vode nám zhatil plány. A tak sa stalo ústrednou činnosťou, len čo sme dorazili do cieľa, lízanie zmrzliny za odmenu. Bola to najlepšia bodka za touto vydarenou turistickou akciou. Myslím, že to bolo prvý krát v histórii spolku, čo sme akciu zakončili zmrzlinou.

Záver

Čo na záver? Veľmi ma prekvapila hojná účasť. Dlho, dlho to vyzeralo, že pôjdeme iba traja – ja, Jozef a Ľudka, ale napokon sa stalo všetko inak a preto som rád. Ďakujem všetkým za účasť a opäť za nezabudnuteľnú atmosféru počas celého putovania. Práve toto mám na turistike nášho spolku rád. Vždy je to iné a vždy také nezabudnuteľné, lebo každý svojou účasťou na akcii prinesie svojho jedinečného ducha a dá tomu všetkému pekný zmysel.

Ďakujem a nabudúce dovidenia!

komentár: 1519 pridaný: 25.06.2024 - 22:13
Jozef

Jozef

4

Kde je Dušan? Už tu dávno mal byť. Volám mu. Tuším, čo sa stalo. Moje podozrenie potvrdzuje ospalý hlas na druhej strane „drátu“. Pýta sa, čo teraz? Teraz už nič, ale máš 10 minút na to, aby si sa zbalil. Ideme k tebe domov. Dušan to stihol. Schmatol klobásku a dve pivá z chladničky, našpliechal si trochu vody do ksichtu, glgol trochu ústnej vody a kto ho vie, čo ešte za tých 10 minút stihol, proste to stihol.

Trochu meškáme, tak šofér jemne viac stupil na plyn, aby na nás posádka druhého auta nemusela toľko čakať. A veru, dlho nemuseli čakať. Pretože druhé auto je už naozaj druhé. Práve sme Vincenta obehli na diaľnici. Volám mu. Ako to jazdíš? Dušuje sa, že jazdí slušne. Už nemusíme ponáhľať, pretože Vincent ešte odbočuje pre Severanky.

Moje najhoršie obavy sa napĺňajú. Parkujeme totiž pred Jednotou. Je otvorené. To je Dušanova chvíľa, určite sa pokúsi dobehnúť zameškané. A zase budeme čeliť obsahu jeho naprataného ruksaku. Kým dorazil Vincent na parkovisko, už sme boli naštartovaní.

Jedna zo Severaniek mi prezradila dôvod ich účasti. Papradno od nich totiž nie je až tak ďaleko. Poznajú túto dedinku. Vraj pri Papradne nie je nič takého, čo spomínal a sľúbil Vincent v popise tejto akcie. Tak musela ísť, aby sa na vlastné oči presvedčila. A veru aj bolo všetko, čo Vincent sľúbil. Všetko ako má byť. Aj zablúdenie hneď kúsok za dedinou. Tentoraz sme stratili iba asi pol hodinku. Čo to je proti nekonečnosti Vesmíru?

Na vrchole Tisovej som uvidel svojho prvého Rysa. Bol to vzácny okamih, pretože uvidieť rysa nie je také jednoduché. Je to ostražité zviera. A je to naozaj ostrovid! Takého zajaca vidí na vzdialenosť 300 metrov vo dne a 125 metrov v noci, aspoň počas splnu. Navyše má aj dobrý čuch! Zacíti pach uhynutej zveri až na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov. Vonku je krásnych 25 – 26 °C a predsa len to bolo trochu do kopca. Ten nás určite zacíti! Žiadne schopnosti tomuto rysovi nepomohli. Uvideli sme ho. Ale len preto, že je drevený.

A teraz k našej dnešnej čerešničke na torte. Orgoňova Kýčera kedysi naozaj bola Orgoňova. Žil dávno. V dobách, kedy sa zrútila Veľkomoravská ríša. O tieto územia bojovali tri okolité novovznikajúce kráľovstvá, České, Poľské a Uhorské. Nakoniec geografia rozhodla v prospech Uhorského kráľovstva. Ale nepredbiehajme. Na niektorých miestach bolo krátky čas bezvládie. To využil Vladyka Orgoň a jeho ľudia. Zostával pri viere svojich otcov. Tlak novej viery bol však silný. Preto si Orgoň našiel odľahlé a neobývané miesto. V starej viere tu mohol žiť nejeden rok. Kráľovi vyberači daní a katolícki misionári však raz dorazia aj k Orgoňovi. A poplatky zaplatiť musí. V beznádeji sám vystúpi na temeno vrchu, na obetné miesto Perúnovi, kde počas búrlivej noci zmizol. Viac sa dozviete na: http://www.hradiska.sk/…arikov%C3%A1

Posledné kilometre vedú po asfalte. Tomu sme sa chceli vyhnúť. Na mape tá cesta je. Aj v teréne je, aspoň na začiatku. Znovu si zažívame, že ak je cesta na mape veľmi prerušovaná, tak je v teréne veľmi zarastená. Áno, aj žihľava bola. Vraj je to zdravé. Preto sa pri prvej príležitosti radšej vraciame k nášmu starému dobrému asfaltu. Aj kúpanie sme plánovali. Pri stavnici. Len ten prístup k vode. No, nič moc. Ako to tu zvládajú tie ľadové medvede? Do vody by to ešte šlo, ale von? Asi toho nešťastníka ostatní vytiahnu, až uplynie požadovaný čas. Sem musia chodiť najotužilejšie ľadové medvede. Radšej to vzdávame a ideme k autám.

komentár: 1516 pridaný: 24.06.2024 - 20:48
Danka

Danka

3

Ahojte, my sme mali na dnes naplánovanú túto trasu: https://sk.mapy.cz/s/kutahavumu, ale kvôli počasiu sme to preložili na nedeľu. Ak by sa vám páčila, môžete sa pridať. wink

komentár: 1513 pridaný: 22.06.2024 - 15:10

Reakcie na komentár: 1513

Vinco

Vinco

1

Danka a Peťo.
Sorry, ale ja s Jožom sme túto trasu / akciu plánovali už v pondelok a vkladal som ju v stredu. To znamená, že sme boli v hlave (teda aspoň ja) a myslím že aj ostatní, nastavení na túto trasu. Návštevu rozhľadne sme plánovali už dlhšie, keď sme boli na Zarúbanej Kýčere v marci 2023.

Vy si to každopádne užite tiež grin palec hore

komentár: 1514 pridaný: 22.06.2024 - 17:08
Jozef

Jozef

2

Pekná trasa. Už sme ju tuším raz absolvovali, ale my sme šli aj na bývalú hviezdu a až potom do Púchova. Škoda, možno nabudúce. Už som dal priveľa ľuďom vedieť, aby som ich teraz všetkých presviedčal…

komentár: 1515 pridaný: 22.06.2024 - 19:32
Jozef

Jozef

2
zobraziť foto

Nechcem do toho veľmi kecať organizátorovi. Práve sa mi podarilo zistiť, že sem chodia ľadové medvede. Teplotu vody v tomto ročnom období radšej nehodnotím, aby som nikoho pri balení plaviek nevyplašil, ale tie ľadové medvede potvrdzujú, že je tam prístup k vode. Vyzerá to tak, že pod „stavidlom“. Ako dôkaz prístupu k vode dokladám jednu internetovú fotku…

PS. Telo zimného plavca by som už mal… životne dôležité orgány obalené tukom už mám.

komentár: 1512 pridaný: 20.06.2024 - 18:00
Ľudka

Ľudka

1

hurááá tešííím LOL

komentár: 1511 pridaný: 20.06.2024 - 12:52